Niekedy má človek pocit, akoby zastal čas a nič dôležité sa nedeje. Alebo sa stále dejú tie isté veci a nič nenapreduje, neposúva sa. Jednoducho stagnuje. Prečo je tomu tak?
1. Možno ste si zvykli na negativizmus.
Možno ste si pod vplyvom vonkajších okolností vsugerovali, že všetko je zlé a snažiť sa nemá zmysel. Negatívne myšlienky majú schopnosť sa veľmi rýchlo šíriť a za pár dní nahlodajú celú vašu osobnosť. Skúste popremýšľať, čo spustilo váš negativizmus. Boli to správy v televízii? Ufrflaní kolegovia v práci? Závisť a porovnávanie sa s inými? Posedenia s kamarátmi v reštaurácii, kde sa všetko točí už niekoľko dní len okolo kritiky všetkých a všetkého? Skúste zmeniť svoje stereotypy. Vymeňte obvyklé a zaužívané činnosti za úplne iné. Vypnite televíziu a internet aspoň na pár dní. Choďte do lesa a zostaňte pár dní len sami so sebou a v tichu. Budete prekvapení, koľko energie sa vám vráti do tela. Ožijete, začnete plánovať, pred očami sa vám zjavia nové ciele.
Šťastie tvojho života záleží na druhu tvojich myšlienok.
(Marcus Aurelius)
2. Možno si nevážite to, čo máte.
Tí, čo sa denne porovnávajú s inými, môžu ľahko nadobudnúť dojem, že im stále niečo chýba. V hlave sa im začne odvíjať film o tom, ako veľa pracujú, ale nemajú toho tak veľa ako sused alebo kolega v práci. K tomu sa ešte pridá pocit nespravodlivosti a zlá nálada je na svete. Toto je ďalší stimul, ktorý vás brzdí v rozvoji. Sústreďte sa na seba, na svoje JA, na svoj život. Vy ste jedinečný a ak aj svet je nespravodlivý a práve vám sa nepodarilo získať lukratívne miesto vo firme, lebo sa nemal kto za vás prihovoriť a ste to práve vy, kto nezdedil vilu po strýkovi v centre mesta, váš život aj tak má špecifické poslanie a možno to tak musí byť, že žijete práve taký život, ktorý žijete. A tak je lepšie vážiť si to, čo vám život dal, ako stále plakať nad tým, čo všetko ešte nemáte.
3. Možno ste sa veľmi sústredili na minulosť.
Je veľa ľudí, ktorí stále spomínajú na minulosť a hlavne na svoju mladosť. Toto je tiež dobrý požierač pozitívnej energie. Každý starne a čas plynie dopredu a nie dozadu. I keď je všade navôkol preferovaná mladosť, staroba má tiež svoje miesto v živote každého človeka a spravodlivé na tom všetkom je to, že zostarne naozaj každý. V našej spoločnosti si síce starobu nevážime a nevieme zo skúseností starších ľudí vyťažiť maximum, ale v niektorých krajinách to tak nie je. Existujú štáty, v ktorých starí ľudia majú svoje špecifické postavenie a vážnosť. Pozývajú ich na rôzne konferencie, sú členmi poradných orgánov a podobne. A tak ani v staršom veku by človek nemal zostať len pri spomienkach. Starší vek nikomu nebráni v tom, aby si stanovil nové vízie, bol aktívni, združoval sa v rôznych spolkoch, pomáhal iným, inšpiroval svojimi skúsenosťami mladých. Takýto pohľad vám dá určite viac energie, ako len spomínanie na veci minulé.
4. Možno nehľadáte šťastie vo svojom vnútri.
Hovorí sa, že osvietení ľudia sú tí, ktorí vedia, kým sú. Dobre vedia aj to, že skutočné bohatstvo nemá nič spoločné s materialistickými vecami. Všetci múdri ľudia sveta nám zanechali vo svojich knihách a učeniach jasný odkaz: „ Čím viac hľadáte šťastie mimo seba, tým dlhšie bude pre vás ukryté. Upokojte sa, sústreďte sa na svoje najvnútornejšie priania a nechajte ich, aby sa vám splnili.“
5. Možno stále hľadáte tú najjednoduchšiu cestu.
Človek často na to, aby prišiel do svojho vytúženého cieľa, musí obetovať veľa svojich síl a energie. Takto je to aj správne, pretože len ťažké úlohy privádzajú obyčajného človeka k mimoriadnym úspechom. Každý boj umožňuje získavanie skúseností alebo rôznych poučení do života. Veľká cesta nikdy nebýva jednoduchá. A cestu, po ktorej človek kráčal čestne a statočne si môže aj skutočne vychutnať. Všetky skratky v podobe rôznych klamstiev a podvodov nikdy neprivodili ľuďom skutočný pocit šťastia.
6. Možno ignorujete svoje predurčenie.
Dnes je veľa vecí akosi umelo určených za tie NAJ. Týka sa to obliekania, bývania, povolania, využívania voľného času atď. Často pod vplyvom týchto umelo určených NAJ vecí človek najmä pod vplyvom reklamy, televíznych seriálov, správ a titulkov v časopisoch chce žiť život, ktorý má byť v medziach týchto „kritérií“. A tak všetky svoje sily a energiu venuje tomu, aby sa prispôsobil dobe, okoliu, trendom a pomaly, rok po roku zabúda na svoju jedinečnosť a predurčenie. Zrazu zistí, že žije život niekoho iného, len nie ten svoj. Potom sa nemôžete čudovať, že takýto človek sa cíti prázdny, vyhorený, nesvoj, bez energie, apatický, ba dokonca agresívny. Je potrebné si čo najskôr uvedomiť, že máte právo na svoj život. Máte právo nájsť to, čomu veríte, čo vás posilňuje, dáva silu žiť, pomáha kráčať stále vpred nezávisle na tom, čo robia alebo si myslia iní. Je určite lepšie prežívať svoj vlastný život nedokonale, ako prežívať kópiu dokonalého života niekoho iného.
