Prečo je ťažké vyhodiť staré veci?

Foto: Rachel Claire / Pexels
Ľudia si racionálne vedia odôvodniť, prečo musia niektoré veci vyhodiť, darovať alebo predať, ale emocionálne to mnohí prežívajú veľmi ťažko. / Foto: Rachel Claire / Pexels

Náš život je spojený aj s hromadením vecí. Čím dlhšie na svete žijeme, tým viac ich nahromadíme. Milé suveníry, oblečenie, obuv, riad a množstvo iných predmetov. Niekedy je toho až toľko, že nevieme, kde by sme tieto veci mali umiestniť. Uvedomujeme si, že by sme sa niektorých mali aj vzdať, ale srdce nám to nedovolí. Prečo často nedokážeme vyhodiť nepotrebné veci?

 

Ľudia si racionálne vedia odôvodniť, prečo musia niektoré veci vyhodiť, darovať alebo predať, ale emocionálne to mnohí prežívajú veľmi ťažko. S pocitom smútku premýšľajú nad každou vecou, ​​síce odhodlaní zlikvidovať aspoň časť nepotrebných vecí, no napokon neschopní vyhodiť mnohé z nich. Prečo je vlastne také ťažké zbavovať sa vecí a čo nás niekedy prinúti stať sa ich otrokmi? Príčin existuje viac.

 

1. Materiálna príčina

Najčastejšie sa týka vecí drahých alebo vo výbornom stave, ktoré však nepotrebujete a ťažko ich potrebovať budete. Lenže je také ťažké vyhodiť luxusný rúž, ktorého odtieň vám nevyhovuje alebo nevhodné topánky, za ktoré ste dali polovicu výplaty. V skrini vám možno visí sako, vyzerá ako nové, len vy ste pribrali a už ho nezapnete, chudnúť sa pokúšate desať rokov a nič. A tak tieto veci sú napchaté v skrini, ustavične prekážajú a zaberajú miesto, lezú vám na nervy a máte ich pred očami práve vtedy, keď hľadáte niečo úplne iné. A keď sa už konečne odhodláte, že sa ich   zbavíte, cítite sa mizerne. V skutočnosti vám ani tak nejde o vec samotnú. Neviete spracovať pocit, že sa niečoho budete musieť vzdať.

 

2. Sentimentálna príčina

Veci, ktoré ste mali radi, často ste si ich obliekali alebo sú spojené s milými spomienkami, sa akoby stávajú súčasťou vás samých. Ako vyhodiť sukňu, ktorá vám vždy priniesla šťastie na skúškach, milovanú hračku, ktorá vás sprevádzala celým detstvom alebo suveníry zo svadobnej cesty?  To skutočne nie je ľahké. Radi sa dotýkame predmetov a vecí, ktoré nám priniesli šťastie. Ako keby sme tým, že ich vyhodíme, vyhodili zároveň z pamäti milé a šťastné chvíle života. Je naozaj ťažké si uvedomiť, že spomienky predsa žijú v našej hlave a nie v obľúbenej veci. Psychológovia v súvislosti s týmto postojom hovoria aj, že ak sami seba spútavame takýmito spomienkami a lipneme na nich, začíname žiť minulý život a zriekame sa budúcnosti, v ktorej na nás určite čaká ešte veľa pekných okamihov.

 

3. Nádej

Často si dávame otázku: „A čo ak tú vec budem môcť ešte niekedy použiť? Čo ak schudnem o desať kíl? A čo ak prídu topánky s dlhou špičkou znova do módy a staré džínsy sa mi hodia, keď pôjdeme upratovať chatu?“ Tieto veci sa však môžu stať realitou o niekoľko rokov. A celý ten čas  tieto veci zaberajú  miesto už v aj tak prepchatej skrini. Keď si schovávate staré veci, zároveň dúfate, že v budúcnosti tým ušetríte. Celkovo platí, že čím skromnejšie sú naše materiálne pomery, tým väčší je náš sklon veci schovávať. A robíme to aj napriek tomu, že v súčasnosti, keď naozaj nutne potrebujeme nejaký kus oblečenia, vo výpredajoch sa dá kpiť naozaj lacno. Zo psychologického hľadiska, keď chcete hromadením ušetriť,  pripravujete svoju psychiku na to, že všetko bude zlé a programujete sa na životné neúspechy.

 

4. Pocit viny

Každý občas dostane drahý darček. Vie, že ho dostal z lásky a darca doň investoval nemalé peniaze. Vyhodiť to nemôžete, je to predsa darček! Obzvlášť ťažké je zbaviť sa absolútne neužitočnej veci, ktorú nám daroval niekto milý, blízky. V takejto chvíli si máte uvedomiť, že je to vec a nie je to človek. Tá vec vás nemiluje, miluje vás darca tej veci, a tak keď ju vyhodíte, tej veci sa to  citovo nedotkne.


 

5. Strach z nedostatku

Vlastnenie vecí, ako píšu psychológovia, nám poskytuje pocit bezpečia, stability a istoty. Avšak pri zaisťovaní svojho pokoja cestou hromadenia vecí je ľahké prekročiť hranicu, za ktorou sa to už stáva patológiou. Neškodná záľuba v zbieraní vecí môže časom prerásť do skutočného psychologického problému, ktorý otravuje život dotyčnému i všetkým ľuďom okolo neho. Hromadenie vecí môže totiž prerásť  do patologického hromadenia, tzv. syllogománie, ako túto chorobu pomenovali lekári z hartfordského The Institute of Living.

 

Čo je to patologické hromadenie vecí?

Bohužiaľ, ľudia, ktorí touto poruchou trpia, si svoj problém neuvedomujú. Medzi hlavné príznaky môžeme zaradiť tieto:

  • rozlúčka s každou vecou, ​​aj s tou najvšednejšou – napríklad s plastikovým obalom alebo krabicou od cukríkov – pôsobí bolestivý pocit straty,
  • uchovávané sú prakticky všetky staré veci, vrátane pokazených a takých, ktoré len veľmi nepravdepodobne ešte niekedy k niečomu budú,
  • veci novo zakúpené sú veľmi často nerozbalené a uchovávajú sa tak, ako boli prinesené,
  • človek si nepamätá, čo vlastne má a nevie, kde ktorá vec v byte leží,
  • nahromadené veci nie sú v priebehu veľmi dlhého času nijako používané.

 

Príznaky hromadenia môžu byť nepriamym dôsledkom iných duševných chorôb (napr. Obsedantno-kompulzívna porucha, demencia, schizofrénia). 75 percent ľudí postihnutých syllogomániou má afektívnu poruchu alebo úzkostnú poruchu a viac ako polovica trpí depresiou. Každý piaty pacient spĺňa diagnostické kritériá pre OCD, tj. obsedantno-kompulzívne poruchy. Charakterové vlastnosti a typ osobnosti môžu tiež ovplyvniť výskyt syllogománie. Ľudia náchylní na úzkosť a nadmerný perfekcionizmus trpia touto chorobou častejšie. Predtým, ako sa príznaky hromadenia stanú patologickými, obvykle im predchádzajú príznaky ako posadnutosť symetriou a poriadkom, nadmerná opatrnosť, pedantnosť, tvrdohlavosť a silná pripútanosť k normám a predpisom.

 

Ak hromadenie vecí prešlo až do takéhoto štádia, je lepšie včas sa obrátiť na odborníka, ešte než choroba začne postupovať. Za syndrómom patologického hromadenia vecí sa obvykle skrývajú závažné príčiny: strata niekoho blízkeho, neistota, strach zo zajtrajška, psychologické traumy alebo prežité životné otrasy.

Čítajte viac o téme: Nastavenie mysle, Duševné zdravie
Zdieľať na facebooku