Do vzťahu vstupuje asi každý s túžbou, aby sme našli pokojný prístav a aby nám vzťah vydržal. Ide len o ilúziu, alebo je naozaj možné udržať si jeden kvalitný vzťah až do smrti? A potom je tu aj ďalšia rovina. Očakávania a realita rodinného života, ktorá môže byť frustrujúca. Ako to všetko zvládnuť poradí Ivo Kotek, terapeut z Hedepy - platformy, ktorá sprostredkováva psychologické terapie online.
Kvalita života sa zmenila a žijeme dlhšie, než generácie našich predkov. Dá sa mať kvalitný vzťah iba s jedným partnerom celý život?
Žiť s jedným partnerom celý život je krásne prianie a iste každý z nás aj pozná niekoho, komu sa to podarilo. Je potrebné si však uvedomiť, že v minulosti boli rozvody spoločensky neprijateľné, aj keď oficiálne táto možnosť existovala. Jednoducho, niektoré páry spolu vydržali len preto, aby nemuseli čeliť spoločenskému odsúdeniu. Dnes s niekým skúsime žiť a buď je nám vo vzťahu dobre, alebo sa v ňom necítime dobre. Aby bolo možné vydržať vo vzťahu celý život, je potrebná zrelá osobnosť s nadhľadom, vysokou mierou empatie i tolerancie – a to vzájomnej. Žiť s jedným a prvým partnerom po celý život je v dnešnej spoločnosti skôr výnimkou a podľa môjho názoru to nie je vôbec zlé. Niekedy musíme zistiť, čo je pre nás dobré a až na základe týchto životných skúsenosti si vyberáme svojich partnerov múdrejšie. Tiež viac premýšľame nad tým, čo od vzťahu skutočne očakávame.
Partnerský vzťah nemôže fungovať ako „generátor šťastia“. Partner by nemal niesť zodpovednosť za naše osobné šťastie a spokojnosť... alebo je to inak?
Naši partneri či partnerky nemôžu niesť zodpovednosť za naše životné šťastie. Každý sme v tomto živote zodpovedný sám za seba. Naši životní partneri nás ale môžu podporovať na našej ceste. Ak by sme však od nich chceli, aby za nás prijali zodpovednosť za náš život, v podstate by sa stali našimi rodičmi. Takýto vzťah by bol emočne veľmi náročný. Často sa totiž stáva, že pokiaľ niekto prevezme za druhého zodpovednosť, dostávajú sa mu výčitky za to, že sa druhému nedarí. Prichádza k zámene rolí a z dlhodobého hľadiska vzťah pravdepodobne nevydrží.
Aké sú najčastejšie očakávania s ktorými vstupujeme do partnerských vzťahov? Napríklad: Keď ma miluje, zmení sa, prestane s fajčením...
S určitými očakávaniami vstupujeme do vzťahu vždy. Sú to naše predstavy, aký vzťah chceme a veríme, že taký aj bude. Veľmi často sú to napríklad predstavy žien o romantickom vzťahu, kedy jej muž nosí pravidelne kvety, chodia spolu na večeru a každý večer trávia výhradne spolu bez myšlienky na to, že by mohol ísť manžel s kamarátmi na pivo či nejakú akciu.
Isté očakávania od vzťahu majú zrejme aj muži, romantika to ale asi nie je.
Muži si zasa predstavujú, že ich žena bude doma vítať vždy upravená, nalíčená a tak, ako to bolo, keď spolu randili. Podobných predstáv a očakávaní je viac. Zabúdame na to, že v bežnom živote takí väčšinou nie sme, po práci napríklad chceme svoj pokoj a pohodlie. Iné očakávania sú na začiatku vzťahu a niečo iné očakávame v dlhodobejšom vzťahu. Pokiaľ už spolu nejaký čas žijeme, na povrch vyplávajú možno nové skutočnosti, o ktorých sme na začiatku vzťahu nevedeli. S tými prichádzame do konfrontácie. Niekedy tomu druhému hovoríme, žeby sme si priali, aby sa zmenil. Je dobré si však uvedomiť, že charakterové rysy sa menia ťažko. Pokiaľ je niekto napríklad sebecký, bude náročné ho to odnaučiť. Rovnako to platí aj v prípade, ak sa niekto správa vo vzťahu násilnícky. Je vhodné si tiež uvedomiť, že tak ako sa doma bez svedkov správame my, tak sa väčšinou správajú aj tí druhí. Je to v ľudskej prirodzenosti a bolo by nezmyslom si myslieť, že naša vysnívaná partnerka či partner to majú inak.
Nenaplnené očakávania sú živnou pôdou frustrácie. Do redakcie nám prišiel zaujímavý mail od pani Moniky, ktorá má s manželom troch synov. Z jej mailu vyberáme: „Hnevala som sa na svojho muža. Robím pre našu rodinu prvé a posledné a na moje potreby každý kašle. Očakávala som, že si všimne, že aj ja si potrebujem oddýchnuť,“. Nenaplnené očakávania môžu byť spúšťačom konfliktov. Je škodlivé, ak čakáme, že si partner všimne naše potreby bez toho, aby sme mu ich otvorene komunikovali?
Očakávania nemusia byť škodlivé, ak o nich s partnerom komunikujeme. Nemôžeme pasívne čakať, že si niečo ten druhý všimne. Každý z nás bol vychovávaný v inom prostredí. Napríklad, ak bol muž vychovávaný v prostredí, kde mama robila všetko a otec s ničím nepomáhal, mladý muž to berie ako normu. Je fajn ho na to upozorniť a jasne vysvetliť svoje potreby. Druhí nemôžu nič zmeniť alebo diskutovať o možnostiach riešenia pokiaľ ani netušia, že nám to prekáža.
Ako teda zdravo komunikovať partnerovi svoje potreby?
Čo rozhodne nepomáha je obviňovanie. Veď to poznáte aj na sebe. Pokiaľ nás niekto obviní, spravidla ideme hneď do opozície a bránime sa. Častokrát sa ozve aj naša márnomyseľnosť a nechceme ustúpiť. Omnoho zaujímavejšia je overená technika, ktorá spočíva v tom, že popíšete, ako sa v danej situácii cítite a aká je vaša potreba. Tým sa vyhnete obvineniam a súčasne hovoríte tomu druhému, čo prežívate. Naše pocity si druhí nemusia vôbec uvedomovať a pokiaľ ich v emotívnom vypätí obviníme, môžu sa cítiť urazení a nepochopení, lebo vám zámerne nechceli ublížiť. Pokiaľ vám porozumejú, bude omnoho jednoduchšie naplniť vašu potrebu alebo hľadať prijateľnejšie riešenia pre obe strany.
Ako ustáť tlaky okolia a spoločnosti, večné posudzovanie, porovnávanie sa napríklad aj cez sociálne siete, ktoré nám ukazujú dokonalé vzťahy?
Vzťah bez výmeny názorov je mýtus, alebo je to nefunkčný vzťah. Chceli by ste žiť s niekým, kto by s vami vždy súhlasil a nemal by vlastný názor? Možno by ste si takého človeka prestali vážiť. Práve výmena názorov vo vzťahoch prináša inšpiráciu a podporuje osobnostný rozvoj. Vzťahy prezentované na sociálnych sieťach sú častokrát iba rozprávkami pre dospelých. Niektorí ľudia majú takýto účet na sociálnych sieťach s tým zámerom, že na ňom pravidelne uverejňujú svoj „dokonalý“ život a dostávajú za to zaplatené podľa počtu followerov. Toto je ale regulárny biznis, nie realita z bežného života.
Prečo je dobré tráviť voľný čas aj oddelene a nie len spolu?
Som presvedčený o tom, že tráviť čas osamote je nutnosť. Je to čas pre sebareflexiu a zamyslenie o tom, ako náš vzťah vyzerá, ako sa v ňom cítim a čo môžem urobiť pre to, aby nám obom s partnerom bolo dobre teraz i v budúcnosti. Rovnako je dôležité mať čas aj s priateľmi, porozprávať sa s nimi, vyčistiť si hlavu, inšpirovať sa a nenosiť všetky problémy domov.
Žena aj muž majú odlišné potreby vo vzťahu a je to individuálne. Môžeme aspoň vo všeobecnosti načrtnúť, čo vo vzťahu prirodzene potrebuje muž a čo žena?
V dnešnej modernej dobe sa nedá paušalizovať, čo potrebuje muž a čo žena. Mnoho žien už preniklo do mužského sveta a je to tak aj v prípade mužov. Niektoré ženy sú vodičkami v autobuse, sú na čele firiem a niektorí muži sú napríklad na rodičovskej dovolenke. Čo ale potrebujeme všetci je rešpekt a dôvera. Bez týchto dvoch veci nebude žiadny vzťah fungovať.
Z pohľadu archetypu môže byť niektorým ženám bližšia myšlienka starostlivosti o rodinu a deti. K tomu ale potrebuje muža, ktorý sa postará, aby to bolo možné. To znamená ekonomické zaistenie a ochranu. Neznamená to ale, že jeden je horší v zmysle, že je slabší a ten druhý je zas lepší.
Čo by ste poradili partnerom, aby mali harmonický, zdravý a pevný vzťah?
Nejestvuje žiadna univerzálna rada na všetky situácie. Môžem ale odporučiť úprimnosť. Pokiaľ zrozumiteľným spôsobom komunikujete druhému svoje potreby a vychádzate si v ústrety, nebude vás toľko lákať predstava, že niekde je tráva zelenšia. Tiež je dobré nenechať skĺznuť vzťah do rutiny. Aj v dlhodobom vzťahu môžeme ísť s partnerkou či partnerom na rande a spoločne si užiť príjemný večer. Rovnako je dôležité mať podobné životné hodnoty a venovať sa dlhodobým spoločným cieľom. Napríklad si skúste so svojim partnerom napísať, čo všetko by ste chceli vo svojom živote zažiť a potom to spoločne postupne realizujte. Jednoducho povedané, prineste do svojich životov niečo, na čom môžete spoločne pracovať. Toto partnerov zbližuje a umožňuje aj vzájomné zdieľanie.
