Internet sa stáva čoraz špinavší, zákernejší a dezinformovanejší. Klamstvá, hoaxy, dezinformácie, sú šedou zónou, ktorá môže ľuďom reálne škodiť. Ozývajú sa preto hlasy, ktoré žiadajú väčšiu reguláciu a jasné pravidlá sociálnych sietí na Internete.
Útokom falošných správ, konšpiračným webom či hoaxom čelíme na internete denne. Nedávny prieskum GLOBSEC-u ukázal, že celkom až 56 % Slovákov verí konšpiráciám. Ako ich filtrovať a čomu veriť v tejto spleti množstva informácií? Ako odlíšiť názor od faktu a ako hľadať seriózne informácie? Aj na tieto otázky hľadala odpoveď ďalšia zo série prednášok Európskej komisie na Slovensku pod názvom Fake news – Ako sa zorientovať medzi dezinformáciami a pravdou?
O fake news, falošných správach, dezinformáciách či konšpiráciách počúvame v posledných rokoch stále častejšie. V princípe, je dnes jednoduché šíriť svoj názor vo verejnom priestore, ktorým sa sociálne siete nepochybne stali. Aj preto sa vo veľkom darí falošným správam a to aj napriek značnému úsiliu tieto správy vyvracať a obmedziť. Spolu, nám potom všetky tieto správy vytvárajú obraz našej reality, ktorá môže byť pokrivená tým, odkiaľ informácie získavame. K tomu sa pridáva snaha médií priniesť šokujúce informácie, čomu mnohokrát podriaďujú spôsob ich prezentácie. Pri letmom pohľade na správy týkajúce sa Európskej únie a jej inštitúcií vidíme, že negatívne titulky vysoko prevyšujú tie pozitívne.
Pozor na to, čo zdieľame a čomu uveríme
Problémom je tiež fakt, že mnohí používatelia internetu nemajú mediálnu gramotnosť. V kontakte so sociálnymi sieťami sa ukazuje ich absentujúce kritické myslenie, keď prídu do kontaktu s nepravdivými informáciami. Nie je totiž jedno, čomu veríme, zdieľame a čo na sociálnych sieťach pravidelne sledujeme.
Téma falošných správ je dnes dôležitá obzvlášť preto, že ide o zdravie a životy ľudí. Napríklad dezinformácie okolo pandémie Covid-19 sa šíria na sociálnych sieťach ako smršť. Mnohé sú zavádzajúce a konšpiratívne. Navyše tieto klamstvá môžu vyslovene škodiť. Ako sa to deje, vysvetľuje europoslanec Vladimír Bilčík: „Vidíme to v súvislosti s covidom a očkovaním. Vlani na jeseň sme robili prieskum. Vyplynulo z neho, že až 30 percent učiteľov si myslí, že očkovanie je nástroj na čipovanie ľudí. Keď tomuto verí takmer tretina učiteľov v spoločnosti, tak pochopiteľne máme v našej spoločnosti s očkovaním problém. Preto si myslím, že je dôležité, aby sme mali na sociálnych sieťach pravidlá. Aby pasívne šírenie takýchto dezinformácií nebolo povolené. Za šírenie hoaxov sú zodpovedné sociálne siete. Bolo by tiež dobré, aby sa aj ospravedlnenia, šírili na sociálnych sieťach minimálne rovnako rýchlo hoax.“
Slováci veria konšpiráciám dvakrát viac ako v Česku
Prieskumu verejnej mienky sa už piaty rok venuje GLOBSEC. (pozn.red.: GLOBSEC je nepolitická mimovládna organizácia so sídlom v Bratislave). Zistili, že Slováci v rámci nášho regiónu veria najviac konšpiráciám. Presne pred rokom, v marci 2020, robil GLOBSEC, zaujímavý prieskum na tému konšpiračných teórii. „V desiatich európskych krajinách, sme polyngovali niekoľko konšpiračných teórií. Zistili sme, že v priemere až 56 percent Slovákov verí týmto konšpiračným teóriám. Čo bolo o polovicu, dvakrát viac než v Českej republike,“ prezrádza senior analytička organizácie Katarína Klingová.
Prieskumy verejnej mienky napríklad ukázali, že až 65% Slovákov si myslí, že základne NATO, by znamenali automatickú okupáciu Slovenska Američanmi. Tieto dezinformácie v roku 2019 rezort zahraničia debankovalo, vyvrátilo a uviedlo na správnu mieru. Medzi ďalšie konšpiračné názory, ktorým verí až 60% Slovákov patria tie, že existujú napríklad tajné spolky, ktoré sa snažia vytvoriť totalitárnu svetovládu. „Až 54 percent Slovákov, teda každý druhý Slovák si myslí, že Protesty za Slušné Slovensko, ktoré boli zorganizované po smrti Jána Kuciaka, boli zorganizované zahraničnými mocnosťami a organizátori boli za to platení,“ dopĺňa Klingová.
Faktom je, že podľa dát a výsledkov prieskumov verejnej mienky, ktorými disponuje GLOBSEC, toto všetko stále rezonuje naprieč slovenskou verejnosťou. Novinár z denníka N, Vladimír Šnídl v online diskusii o Fake news poznamenal: „Hoci tu nemáme diaľničnú infraštruktúru, za to tu máme dobre vybudovanú dezinformačnú infraštruktúru.“
Prečo sú Slováci tak náchylní veriť takýmto dezinformáciám?
„Tých faktorov je veľa. Jedným z nich je, že tu máme veľa aktívnych bývalých politických predstaviteľov, ktorí aktívnych spôsobom aj sami šíria tieto konšpirácie a potom sú to aj extrémistické strany. Tie dlhodobo a systematicky šíria rôzne konšpirácie. Je tu tiež množstvo fiktívnych facebookových účtov, ktoré šíria konšpirácie,“ hovorí Klingová z GLOBSEC-u.
Emočnosť je jedným z dôvodov, prečo ľudia podliehajú nezmyslom dezinformácií a konšpiráciám. Súvislosti vysvetľuje Peter Jančárik z OZ Konšpirátori. „Tieto fake news, falošné správy, dezinformácie sú vystavané tak, aby vzbudzovali strach, odpor i nenávisť. Preto sa tak dobre na tých ľudí chytajú. My si síce myslíme, že sme racionálne tvory, ale nie je tomu celkom tak. Najskôr sa vystrašíme, vyľakáme, alebo nadchneme. Prežijeme najskôr nejakú emóciu toho, čo sa dozvieme, a až potom si spätne zracionalizujeme, či je to pravda. A tvárime sa, že sme sa rozhodli na základe faktov.“
Ako odhaliť fake news?
Sú to práve hoaxy, ktoré sú najčastejšími typmi dezinformácií na internete. Hneď za nimi sú to konšpirácie, ktoré je podstatne ťažšie vyvrátiť. Ich gro tvorí faktická historická či súčasná udalosť. Ale ostatné informácie, ktoré dopĺňajú túto konšpiračnú informáciu sú vymyslené. Je preto náročnejšie dokázať, že ide o nepravdu aj preto, že v konšpirácii sú navzájom pospájané skutočnosti, ktoré spolu a pri hlbšom skúmaní so sebou vôbec nemusia súvisieť. Podľa Kristíny Blažekovej a Jakuba Juska z OZ Zvoľ si info, mediálne gramotný človek by však mal vedieť rozlíšiť pravdu od fabulácie, rozoznať skryté významy a manipulačné techniky, zároveň byť zodpovedný za to, čo tým šíri a vytvára.
Ako rozpoznať nepravdy?
Blažeková a Juska, predstavili preto účinnú pomôcku, ktorá pomôže rozlíšiť falošné správy od seriózneho textu, ktorú nazvali: FANTOMAS. Ide o akýsi akronym pre osem oblastí. Pomôcť má rozlíšiť fake news, dezinformačné príspevky od seriózneho textu. Dôraz táto pomôcka kladie na týchto osem oblastí:
Fakty. Vždy je potrebné mať zdroje, ktoré sú vyhľadateľné a dohľadateľné. Seriózny článok má autora, vychádza z dohľadateľných zdrojov a konfrontuje viaceré názory.
Autor. Je potrebné vedieť kto je autor a čo nám prezentuje, či ide o fakt alebo názor. Ďalej sa pýtame, komu je tá informácia určená, o aké publikum ide. Dôležité je tiež vedieť, či ide o spravodajský alebo o publicistický príspevok.
Nálepky. Manipulatívne články zvyknú podsúvať už „hotové“ názory. Často to robia skryto, cez negatívne nálepky. V textoch to spoznáme podľa stereotypov, predsudkov, ale typické je v takomto texte aj ohováranie. Medzi takéto nálepky patria označenia typu fašisti vs. slniečkári, bratislavská kaviareň a podobne. Cieľom je vyvolať až odpor voči niektorým jednotlivcom alebo skupinám.
Titulky. Často sú vytrhnuté z kontextu a s obsahom textu nemajú veľa spoločné. Tvorcovia dbajú na to, aby bol titulok šokujúci a zaujímavý. Aj preto je dôležité dočítať celý článok do konca a nezostať len pri prečítaní nadpisu a automaticky nezdieľať text ďalej.
Obrazová manipulácia. Jednoducho povedané, dokresľuje realitu, ktorá nie je pravdivá. Robí sa to napríklad úpravou fotografií. Častou praktikou je prikladať staré fotky k novému textu. Je dôležité vedieť, že pôvod obrázkov sa dá zistiť aj sa cez Google Images. Táto funkcia ukáže články, pri ktorých už bola uverejnená daná fotografia. Okrem toho sa často manipuluje i video. Ide o tzv. deepfake videá. Je predpoklad, že v budúcnosti budú ešte viac rozšírenejšie. Pravdepodobne bude čoraz ťažšie odhaliť, či je video pôvodné alebo zmanipulované.
Mozog. Máme tiež tendenciu veriť tomu, s čím sme sa stretli ako s prvým. Kognitívne skreslenia môžu za to, že sme často iracionálni, máme tendenciu vyhľadávať také informácie, ktoré potvrdzujú, čo sme si už predtým mysleli.
Argument. V dezinformačných obsahoch a internetových diskusiách sa často stretávame so zlými argumentmi. Ak niekto argumentuje tým, že „to hovoria všetci“, je to „jeho názor“, alebo sa snaží apelovať na naše emócie, ide o tzv. argumentačné faily. Takýmto argumentom často chýba logika a sú skôr založené na emóciách a názoroch ako na faktoch.
Strach. Ľudia sa často rozhodujú na základe emócií, či už hnevu alebo strachu. Autori pomôcky FANTOMAS odporúčajú, dať si od článku pauzu, overiť si ho a neskôr sa rozhodnúť, či ho chceme naozaj zdieľať.
Dá sa vyhrať boj s dezinformáciami?
„Dezinformácie tu vždy boli sú a aj budú. Nezbavíme sa ich nikdy. To čo chce ale urobiť EÚ , aby férové informácie, overené fakty, veda a racionálne poznatky, mali rovnakú šancu v tom online priestore ako dezinformácie. Dnes je to naopak. Chystá sa nová legislatíva o Digitálnych službách . Ďalej je to aj Akčný plán pre demokraciu. Snaží sa zaviazať sociálne siete, aby bojovali s dezinformáciami a zdieľali s nami informácie o tom, čo vlastne robia,“ vymenoval aktivity Európskej únie Vladimír Bilčík, poslanec EP (EPP).
Na mieste je pri používaní sociálnych sietí kritické myslenie. Nie všetko, s čím prídeme do kontaktu, každá informácia je aj pravdivá. Nemusí to tak byť. Rovnako dôležité je vedieť si dohľadať aj zdroje o danej téme. Veľmi účinnou pomôckou a kompasom, ktorý pomôže nestratiť sa v mori informácií môžu byť aj stránky: Hoaxy a podvody - Polícia SR, Hoax.sk, Konspiratori.sk, Demagog.sk, Pouzimerozum.sk či Argumentuj.sk, ktoré sa venujú vyvracaniu hoaxov a dezinformácií.
„Napríklad databáza blbec online, má vyše 1500 facebookových otvorených skupín, ktoré monitoruje, lebo šíria konšpirácie na Slovensku. Databáza konšpirátorov Petra Jančaríka obsahuje takmer dvesto dezinformačných portálov, ktoré šíria konšpirácie na Slovensku,“ vysvetlila senior analytička GLOBSEC-u, Katarína Klingová.
Pomôže lepšia mediálna a vedecká gramotnosť
Čo by mohlo pomôcť v boji s falošnými správami či konšpiračnými teóriami, je zefektívniť vzdelávací systém. Možno aj preto sme vo výsledkoch verejného prieskumu skončili tak, že Slováci veria konšpiráciám dvakrát viac ako Česi. Jančárik vidí problém v tom, že naše školstvo podcenilo vzdelávanie v oblasti mediálnej a vedeckej gramotnosti. Ako markantný príklad tohto podcenenia, uvádza aktuálnu situáciu okolo pandémie Covid. „Ľudia nie sú schopní pochopiť to, ako funguje veda, nie sú schopní vážiť váhu dôkazu. Článok na badatelovi.sk nie je to isté ako článok v nejakom karentovanom žurnále. Nemyslím si, že by malo ísť o jeden predmet, ktorý by sa vyučoval v súvislosti s mediálnou gramotnosťou. Skôr by bol údernejšie prepájať informácie z mediálnej gramotnosti krížom rôznymi predmetmi. /../ dejepisom, biológiou či literatúrou. Žiada si to reformu školstva, ktorá sa tu stále neudiala.“
Hoaxy sú problémom sociálnych sietí
Europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová si myslí, že by sme mali mať páky, ktorými by sme účinnejšie bojovali proti hoaxom. „Nielen ho odmietať. Tam už nestačí nejaká samoregulácia tých digitálnych paltforiem, tam by sme sa mali začať baviť o tom, akým spôsobom zastaviť nielen ilegálny obsah, ktorý je zdieľaný. Na to má páky každý členský štát. No my by sme mali mať páky, ako zastaviť šírenie dezinformácií, ktoré majú neblahý vplyv na jednotlivcov. Napríklad na verejne činne osoby.“
Jasné pravidlá na sociálnych sieťach
Internet sa stáva čoraz špinavejší, zákernejší a dezinformovanejší. Klamstvá, hoax, dezinformácie, sú sivou zónou, ktorá môže aj škodiť. Ozývajú sa preto hlasy, ktoré žiadajú väčšiu reguláciu a jasné pravidlá sociálnych sietí na Internete.
„Na každú blbosť na internete nemá zmysel reagovať, ale veci, ktoré sa šíria astronomickou rýchlosťou, môžu zneistiť množstvo ľudí, môžu poškodiť verejný priestor. Preto je tak je dôležité, aby sme zareagovali. Aby politici i médiá zareagovali jasne,“ objasňuje europoslanec strany EPP Vladimír Bilčík. Podľa neho by pomohli spoločné európske pravidlá. Problém hoaxov, dezinformácií či konšpirácií nevyrieši iba slovenská legislatíva. „My nemáme šancu ísť do komunikácie s veľkými globálnymi hráčmi ako Facebook, Twitter či Instagram. Nikto nás nebude počúvať. My sa potrebujeme oprieť o spoločnú Európsku silu a potrebujeme mať spoločné európske pravidlá.“
Hoci, možno zdá sa, že boj s dezinformáciami, hoaxmi či konšpiráciami je beh na dlhé trate a často pripomína boj s veternými mlynmi, je tu možnosť, ako im čeliť. A riešenie je možno jednoduchšie než by sa zdalo. Lebo na zložité veci, pomáha často aj jednoduché riešenie. Aké, prezrádza senior analytička z GLOBSEC-u Katarína Klingová: „Bojovať s dezinformáciami sa dá aj s humorom. Treba poukázať na absurdnosť dezinformácie, konšpirácie. Poukázať na ideu, nie na človeka, ktorý šíri hoax.“
