Riaditeľka bratislavskej škôlky a školy: Dnešné online vyučovanie sa môže stať našou realitou opakovane a treba sa na to pripraviť

Viaceré vyjadrenia vedcov z posledných dní naznačujú, že ochorenie COVID-19 nezmizne len tak ľahko. Najlepší čínski vedci sú presvedčení, že ochorenie tu bude aj v lete a iní tvrdia, že nás na jeseň čaká druhá vlna, ktorá môže byť omnoho horšia. Situácia naznačuje, že vzdelávanie na diaľku sa môže opakovať. O online vyučovaní, ktoré fungovalo v bratislavskej škôlke a škole Brilliant Stars International Primary School and Kindergarten, sme sa rozprávali s jej zriaďovateľkou VENUS JAHANPOUR. Tá tvrdí, že ak sa zatvorenie škôl bude opakovať, mali by sme byť už pripravení a schopní väčšinu detí vzdelávať plynulo ďalej. To všetko si podľa nej vyžaduje dobrú prípravu a koordináciu procesov aj zo strany manažmentu škôl.

 

Vy ste vraj nabehli na online vzdelávanie veľmi skoro ako sa zavreli školy a škôlky. Mali ste už s niečím takým predtým skúsenosť?

S online vyučovaním formou videohovorov pre všetky vyučované predmety sme začali už na tretí deň, ako sa zavreli školy. Nemali sme s tým žiadnu skúsenosť, ale vedeli sme, že musíme nejako pokračovať a tak sme sa snažili nájsť čo najskôr riešenie, ako by to mohlo fungovať pre materskú i základnú školu.

 

Čo bolo podľa vás hneď v úvode kľúčové pre úspešné online vzdelávanie?

Kľúčom k fungujúcemu online vyučovaniu je koordinácia. My sme sa na ňu zamerali od začiatku a podriadili jej všetky ostatné aktivity.

 

Čo si môžem pod tým predstaviť?

Po úvodnej konzultácii sme sa rozhodli pre vhodnú online platformu. Ukázali sme ju učiteľom a zamestnancom a snažili sme sa im ju priblížiť. Rozhodli sme sa, že ju spustíme rýchlo, aby deti nestratili svoje dobré učebné návyky a nezostali bez našej podpory. Požiadali sme učiteľov všetkých ročníkov, aby pripravili materiály pre rodičov. Pritom sme však zohľadnili nové okolnosti tak, aby sme vzniknutú situáciu rodičom čo najviac uľahčili. Vytvorili sme viaceré pracovné skupiny učiteľov, aby vznikla platforma na konzultovanie a zdieľanie nápadov. Online vyučovanie, t.j. interaktívne skupinové vyučovanie formou videohovorov pre všetky vyučované predmety podľa plánovaného rozvrhu vrátane online platformy na zadávanie a odovzdávanie úloh  sme spustili už po troch dňoch (12.marca), intenzívne sme ho však konzultovali, aby sme ho nastavili čo najlepšie.

 

Ako vyzerali tieto prvé dni?

Prvý týždeň pracovali naši kolegovia zo školy veľmi intenzívne - bolo potrebné pripraviť časové rozvrhy výučby, pomôcť učiteľom a rodičom s technickými nastaveniami, odpovedať na množstvo e-mailových a telefonických otázok zo strany rodičov. Toto všetko by nebolo možné bez úzkej spolupráce a jednoty celého tímu. Komunikovali sme s učiteľmi o tom, čo je možné, diskutovali sme, ktoré aspekty vzdelávania zdôrazníme, a tiež, ako prispôsobiť obsah a formu učiva domácim podmienkam.   

 

Mali ste nejakú odozvu po spustení aj od rodičov?

Hneď po prvých online hodinách sme kontaktovali zopár rodičov, aby sme si vypočuli ich skúsenosti a upravili vyučovanie aj podľa ich možností v rodine. Prvé skúsenosti sú veľmi dôležité. Niektorí ľudia váhajú alebo nemajú dôveru v používanie technológií. Bolo potrebné ich podporiť, diskutovať a nájsť si čas ukázať nové technológie rodičom aj zamestnancom.

 

Fungovalo vyučovanie dobre tak, ako ste ho nastavili hneď na začiatku?

Začali sme okamžite a postupne sme pridávali ďalšie predmety. Náš zámer bol, aby deti neprišli o  vyučovanie. Neskôr sme zistili, že si takto udržali svoje učebné návyky a momenty učenia zo školy, čo nám celú situáciu uľahčilo. Po pár dňoch už spravidla všetko bežalo hladko. Prvé týždne si vyžadovali veľké množstvo času, úsilia a flexibility od každého z nás. Často sme robili zmeny na poslednú chvíľu, zvolali neplánovanú poradu či pracovali na viacerých úlohách súčasne. Podarilo sa nám to len vďaka tomu, že učitelia spolu komunikovali, spolupracovali a boli sme presvedčení, že spoločne to zvládneme. Nečakali sme, že učitelia budú vedieť vyučovať online, potrebovali sme len, aby boli ochotní učiť sa a dali nám vedieť hneď, ak sa vyskytne nejaký problém.

 

Častým problémom, prečo sa niektorým školám online vzdelávanie nepodarilo naštartovať, je aj nedostatok technológií v rodinách. Ako to bolo u vás?

Od začiatku sme si všímali účasť detí na vyučovaní. Ak sa deti nepripojili na hodinu, kontaktovali sme rodičov a zisťovali, v čom je problém a ako im môžeme pomôcť. Niekoľkým deťom sme požičali notebooky, ale väčšina rodín sa snažila zohnať si ich svojpomocne a ak potrebovali, pomohli sme im s výberom notebooku a aplikáciou. Časovo náročné bolo pomôcť rodinám a učiteľom s technológiami, najmä na začiatku. To sa však zlepšilo, keď sme všetci získali potrebné zručnosti a veľa sa toho spoločne naučili. A to je v podstate aj bonus získaný z tejto situácie.

 

Pri nastavovaní online vyučovania sme komunikovali s rodičmi o tom, aké majú možnosti pripojenia a technického vybavenia. Pri plánovaní rozvrhu sme nezabudli na rodiny s viacerými deťmi, aby nedochádzalo ku kolízii online hodín medzi súrodencami. Intenzívna komunikácia s rodičmi, učiteľmi a testovanie samotných online hodín boli základom pre to, aby celý proces fungoval. 

 

Ako presne u vás teraz funguje online vyučovanie?

Deti sme rozdelili do menších skupín podľa veku, tak aby bol počet detí v skupinách optimálny vzhľadom na kapacity učiteľov a udržanie kvality vyučovania, aby mal učiteľ dostatočný priestor na vysvetlenie nového učiva a zodpovedanie otázok a aby sa do diskusie mohlo zapojiť každé dieťa. Vyučovanie prebieha tvárou v tvár, formou videohovorov, lebo ľudská interakcia je dôležitá pre nás všetkých.

 

Neozývali sa vám rodičia s tým, že sa cítia deti preťažené? Dokázali ste množstvo učiva odhadnúť dobre?

Niektorým rodičom sa to zdalo veľa, iní si žiadali viac materiálov a práce pre deti. Riadili sme sa podľa tých, ktorí chceli viac, a ostatných sme sa snažili ubezpečiť, že nemusia mať obavy a majú dostatok času na to, aby si zvykli  na nový rytmus a školskú rutinu a my ich podporíme, individuálne alebo akýmkoľvek iným spôsobom, ktorý budú potrebovať. Neposielali sme domov len úlohy, ale umožnili sme učiteľom, aby boli s deťmi, učili, vysvetľovali, odpovedali na otázky detí, tak aby ich rodiny neboli touto formou vyučovania zaťažené.

 

Robíte aj individuálne hodiny?

Robíme individuálne hodiny aj hodiny v malých skupinách (maximálne 3 deti v skupine). Individuálne hodiny sme robili najskôr pre našich predškolákov (5-6 ročné deti) a triedu nižšie (4-5 ročné deti). Teraz už majú túto možnosť aj najmenšie deti. Učiteľ tak má dostatočný priestor na to, aby sa zameral na individuálne potreby detí. Môže to byť napríklad dovysvetlenie učiva, ktoré bolo prebraté na spoločných hodinách, ale aj možnosť pracovať na ťažších úlohách, ak je dieťa na to pripravené.

 

Deti zase majú možnosť porozprávať sa so svojím učiteľom menej formálne a klásť akékoľvek otázky. Učitelia sa na tieto hodiny pripravujú s nadšením a deťom sa veľmi páčia. Individuálne hodiny sa ukázali ako obzvlášť užitočné pre deti, ktoré potrebujú trochu dodatočnej podpory. Učiteľ s nimi pracuje individuálne alebo v malých skupinách, takže v zásade môže dieťa napredovať oveľa rýchlejšie a ak využije túto príležitosť, môže dobehnúť ostatné deti, ak to v niektorej oblasti potrebuje.

 

Majú deti priestor debatovať s učiteľom aj mimo individuálnych hodín?

Môžu sa pýtať učiteľa, čo potrebujú, po každej vyučovacej hodine. Ďalšou možnosťou je hodina otázok a odpovedí, ktorá je plánovaná na každý deň v rovnakom čase a je súčasťou rozvrhu. Počas tejto hodiny je žiakom k dispozícii učiteľ a ak má žiak otázku, môže sa na hodinu prihlásiť, prejsť si s učiteľom, čo potrebuje a z hodiny sa odhlásiť. 

 

Dôležité však nie je len vzdelávanie, ale aj duševná pohoda a zdravie detí, učiteľov a rodičov. Je potrebné myslieť na to, že deti potrebujú svojich priateľov a treba im vytvoriť priestor na zdieľanie pocitov, názorov a zážitkov, aby sa mohli spoločne porozprávať a zasmiať, tak ako boli zvyknutí zo školy či škôlky. Naši žiaci sa v takomto priestore stretávajú niekoľkokrát do týždňa, rozprávajú sa, dohadujú si spoločné aktivity alebo riešia svoj časový manažment a dennú rutinu. Nedávno si napríklad založili “knižný klub”- v rámci klubu si vyberú knihu, ktorú si prečítajú (každý sám) a potom si dohodnú termín, kedy budú o knihe diskutovať. 

 

Ako majú žiaci zostavený rozvrh? Je rovnaký ako štandardne alebo je upravený?

Veľmi to záleží od veku detí. Každý rozvrh sme prispôsobili veku a kapacite tried. V škôlke trvajú skupinové hodiny spravidla 30 minút a individuálne hodiny 20 minút. V škole určuje trvanie hodiny aj predmet, preberané učivo a potreby žiakov, tu je rozsah spravidla 30 až 60 minút. Vyučovacie hodiny, na ktorých sme zvykli spájať žiakov do väčších skupín, by bolo náročné nastaviť v online prostredí. Preto máme žiakov rozdelených do menších skupín a hodiny majú kratšie.

 

Samozrejme sme museli prehodnotiť, že učebný priestor majú deti teraz doma a nie v triede, čo je mimochodom úžasné miesto. Mali sme na mysli situáciu rodičov, a tak sme sa snažili, aby materiály, ktoré pošleme domov alebo do aplikácie Google Classroom, boli pre deti užitočné a vedeli ich spracovať, pričom sme brali do úvahy aj nové možnosti. Chceli sme, aby deti pomáhali viac svojim rodičom a zároveň získali zručnosti do života, trávili viac času vonku, robili experimenty a pracovali v záhradke. Podľa toho sme hodiny aj upravili.

 

 

Ako presne taká hodina so škôlkarom môže vyzerať?

Každé dieťa má prístup k 2-3 skupinovým videohovorom. Učiteľ vedie hodinu na určitú tému, do ktorej zapája aj deti, no spravidla vyučuje. Učitelia sa v podstate snažia učiť to, čo by učili v triede. Ďalej majú deti 2 individuálne hodiny, na ktorých pracujú s učiteľom v skupinke po jednom alebo dvoch. Menšie deti veľmi rady ukazujú, čo doma vyrobili. Učitelia ich učia nové piesne, čítajú príbehy, ukazujú vedecké pokusy, ktoré si môžu doma vyskúšať alebo ako si vypestovať svoje vlastné jedlo. Každý deň učitelia ukážu deťom niektorú zo zručností potrebných pre život, aby mohli byť samostatnejšie a tiež pomáhať.

 

Ako ste komunikovali s rodičmi?

Od začiatku sme s rodičmi intenzívne komunikovali. Spätnú väzbu sme získali aj formou dotazníka a odpovede sme zohľadnili pri ďalšom nastavovaní online vyučovania. Naši učitelia majú pravidelné porady v menších a väčších skupinách, na ktorých diskutujú každú spätnú väzbu alebo návrhy na zmeny. Reflektujeme denne a zlepšujeme každú oblasť. Je to ako výskumný projekt.

 

Úplne na začiatku sme poslali rodičom pokyny, ako sa pripojiť k videohovoru, no časom sme videli, že dostávame aj množstvo iných otázok. S každým novým vylepšením nášho pôvodného plánu sme posielali rodičom ďalšie inštrukcie.

 

Ako prebieha spolupráca medzi učiteľmi? Odkiaľ vlastne učitelia učia - každý z domu?

Na začiatku sme konali rýchlo. Náš online systém sme pripravili už počas prvého týždňa, keď Bratislavský kraj školy zatvoril, ale neboli ešte zatvorené plošne vládnym nariadením. Mali sme tak šancu všetko detailne prediskutovať a nastaviť. Väčšinou učitelia pracujú z domu, ale majú možnosť prísť do školy alebo škôlky zobrať si potrebné materiály, aby ich hodiny boli pre deti stále zaujímavé a interaktívne, čo je veľmi dôležité najmä teraz, pri online vyučovaní. S učiteľmi máme každý deň krátke video konzultácie a spoločne reflektujeme a upravujeme naše metódy.

 

 

Ako ste komunikovali s rodičmi? 

Online vyučovanie sme chceli nastaviť čo najefektívnejšie, no zároveň tak, aby rodičia nemali pocit, že sú touto formou vzdelávania priveľmi zaťažení. V začiatkoch to bolo množstvo telefonátov a videohovorov, spoločne sme nastavovali notebooky a prístupy pre deti, potom testovacie hodiny…. Keď sa online vzdelávanie rozbehlo, komunikácia sa opäť vrátila do “normálu”, teda k e-mailom.

 

Pre potreby online vyučovania sme navyše zriadili samostatnú e-mailovú adresu, čo sa nám veľmi osvedčilo. Všetky ostatné informácie pre rodičov bežia tak ako doposiaľ, e-mailom z adresy kancelárie školy. 

 

Ako deti vypracúvajú zadania a ako to učitelia hodnotia?

Učitelia vysvetľujú nové učivo formou videohovorov tri-štyrikrát denne. Ako učebný priestor používame GSuite for Education (google classroom). Žiaci tu majú pridelené úlohy na vypracovanie, komunikujú so svojimi učiteľmi a dostávajú spätnú väzbu k už odovzdaným zadaniam. Na túto formu komunikácie si všetci zvykli veľmi rýchlo. Najmä starší žiaci (9 - 11 roční) pracujú samostatne a k zadaniam pristupujú zodpovedne, čo oceňujú aj ich rodičia. V škole vedieme žiakov k samostatnej a systematickej práci, k vyhľadávaniu potrebných informácií a práci s nimi, ku kritickému mysleniu, no tiež k zodpovednosti, vytrvalosti či radosti z učenia a myslím si, že aj vďaka tejto príprave nemali problém prispôsobiť sa vzniknutej situácii a pracovať usilovne aj doma. Nikdy sme nemotivovali deti cez známky.  Motivácia  je učenie samotné, ktoré je pre deti fascinujúce. Deti veľakrát samy navrhujú ďalšie  projekty a témy, o ktorých by sa chceli učiť a dozvedieť sa viac. Ak dieťaťu chýba motivácia k učeniu, preberáme to s rodičmi a učiteľmi a hľadáme, čo je príčinou. 

 

Myslíte si, že podobné kroky dokáže urobiť každá škola?

Určite to závisí od možností každej školy či škôlky, pretože nastaviť online vyučovanie si vyžaduje čas a ľudské kapacity, no ak je záujem, je to možné. Tiež si to vyžaduje rozmýšľanie. Všetky školy chcú, aby ich študenti riešili problémy a boli kreatívni. Tu si to musíme vyskúšať my sami. V súčasnosti už mnoho jednotlivcov a komunít ponúka pomoc, sú k dispozícii rôzne webináre či diskusie o výhodách alebo nevýhodách tej ktorej aplikácie.

 

My sme si celým procesom prešli sami a uvedomujeme si, že najmä na začiatku môže byť náročné vedieť, kde a ako začať, na čo všetko myslieť, ako podporiť všetky zúčastnené strany (učiteľov, žiakov a rodičov), ale aj ako sa pozrieť na vzniknutú situáciu pozitívne, ako na ďalšiu príležitosť učiť sa nové veci, prehĺbiť spoluprácu v tíme či s rodičmi detí. Preto sme sa rozhodli ponúknuť našu pomoc pre základné a materské školy, ktoré potrebujú poradiť v spomínaných oblastiach. V súčasnosti sa o naše skúsenosti a know-how delíme s Mestskou časťou Petržalka. 

 

Čo by ste odporučili v danej situácii, že by ako prvé mohli urobiť štátne školy, ktoré majú v triedach aj viac žiakov?

Pri online vyučovaní naberáme odvahu robiť veci, ktoré sme vždy potrebovali a chceli. Je to príležitosť rozdeliť triedy do menších skupín a ponúknuť viac hodín alebo kratšie hodiny pre každú skupinu. Pre učiteľov to neznamená veľa práce navyše, pretože môžu pracovať s už pripravenou hodinou viackrát. Čo sa týka online vyučovania, menšie skupiny sú určite výhodnejšie a pracujeme s nimi aj my.

Tiež by som odporučila prechádzať na online vyučovanie postupne, po triedach, pretože záťaž na administratívnu a technickú podporu je na začiatku naozaj dosť veľká. Začať s jednou triedou, nastaviť a otestovať celý proces, pracovať so spätnou väzbou a získanými skúsenosťami - takýto postup sa nám osvedčil. 

 

Čo nové ste sa v tomto procese naučili vy, ako zriaďovateľka školy a váš tím?  

Každá výzva je príležitosť učiť sa nové veci. S deťmi sme v triede trávili veľa času prácou na tom, aby boli samostatné a učili sme ich, ako sa učiť a tešiť sa z toho.  Deti rady určujú cestu, nechcú byť len pasívnymi pozorovateľmi učiteľa. Teraz vidíme, aké to bolo dôležité a ako im to v tejto situácii veľmi pomáha. Zároveň vidíme, na čo sa treba sústrediť, keď sa vrátia späť do tried. 

 

Online vzdelávanie nás zblížilo s rodičmi a tiež v rámci nášho tímu. Teraz sme jeden u druhého doma. Niečo, čo by sme ako škola mali zvážiť aj v budúcnosti, myslím navštíviť aspoň jeden-dvakrát rodičov doma. Keď sa medzi sebou navštevujeme, pomáha nám to lepšie sa navzájom pochopiť. Organizujeme večerné diskusie pre rodičov zamerané na rodičovské zručnosti, zvládanie tejto situácie i o dôležitosti rodinných rozhovorov, o tom, ako vnímame vzdelávanie, či ako riešiť súrodenecké konflikty alebo nastaviť dennú rutinu. Našu online školu navštívili bývalí žiaci, ktorí sú teraz výskumníci a hudobníci pôsobiaci v rôznych krajinách a rozprávali deťom o svojich zaujímavých povolaniach. Do online prostredia sme preniesli aj všetky individuálne hodiny hry na hudobných nástrojoch, rodičia vidia výzvy, ktorým dieťa čelí a môžu ho lepšie podporiť. S učiteľmi mávame porady každý deň. Učitelia sa medzi sebou navštevujú na hodinách a učia sa tak navzájom. Všetky tieto činnosti môžu pokračovať aj v budúcnosti.

 

Z tohto vidíme, čo všetko sme schopní dosiahnuť, ak spolupracujeme. Dôležité je kriticky myslieť a skúmať, prečo robíme veci určitým spôsobom a následne riešiť problém v súlade s potrebami dneška a nie podľa modelu, na ktorý sme boli zvyknutí. Svet sa mení a stáva sa globálnym. Náš bývalý študent pracujúci v Nórsku na vývoji elektrického lietadla nám ukázal svoje pracovisko, rakúsky huslista nám rozprával o tom, ako je dôležité cvičiť hru na hudobné nástroje a mať z toho radosť a budúci týždeň nám kanadský inžinier ukáže, aké výzvy prináša vesmír. Celý svet je jedna veľká trieda a všetci spoločne sa v nej učíme. Jedným z okamžitých vedľajších efektov tejto situácie je aj to, že sme sa všetci naučili viac akceptovať a využívať technológie.

 

Technológia nám tiež umožňuje poskytovať podporu pri vzdelávaní detí zo sociálne znevýhodneného prostredia. Sme si vedomí toho, že nie všetky rodiny majú toľko šťastia, podpory a príležitostí ako máme my. Oslovili sme niekoľko rodín, ktorým teraz vieme ponúknuť pomoc. Začali sme pomáhať s učením ich detí a ony sú za to vďačné, tešia sa na každú hodinu a učia sa s veľkou radosťou. 

 

Chýbajú vám už deti v triedach?

Nič nenahradí interakciu učiteľov, žiakov a rodičov v reálnom čase a my sa už nemôžeme dočkať, kedy uvidíme deti a ich rodiny. Vzdelávanie je veľmi dôležité a musí pokračovať, a my pre to musíme spraviť všetko, čo je v našich silách,  napriek týmto výzvam. Konverzácia od srdca k srdcu môže pokračovať aj online. Vzdelávanie by sa malo stať univerzálnym. Možno práve táto situácia tomu napomôže.