Svet potrebuje aj introvertov, hoci extrovertov automaticky vyzdvihujeme. Akí sú introverti a čo potrebujú, aby boli šťastní?
V dnešnom svete sa cení, ak sú ľudia spoločenskí, nemajú problém so socializáciou, a dokážu si ľahko vytvoriť priateľstvá. Extroverti sú oceňovaní, zatiaľ čo introverti sú vnímaní ako nudní ľudia, ktorí nemajú veľmi čo ponúknuť. Avšak je to skutočne tak? Je to naozaj hanba byť introvertom a tráviť svoj voľný čas vo svojom vnútornom svete namiesto toho, aby sme trávili čas so svojimi kamarátmi či rodinou a len sa rozprávali?
Americká spisovateľka a vysokoškolská učiteľka Susan Cain si myslí, že introverti majú svoju vnútornú silu a byť introvertom vôbec nie je zlé. Tvrdí, že introverti majú stále čo ponúknuť, dokážu priniesť svetu mnoho talentov a schopností. Nemali by byť zahanbovaní, ale rovnako podporovaní a cenení. Susan už niekoľko rokov vedie sociálnu revolúciu, ktorá ľuďom ukazuje, že pozerať sa do svojho vnútra nie je problém, ale výhoda. O tejto téme je aj jej TED talk O skrytej sile introvertov.
Byť introvertom je mylne vnímané ako niečo zlé
Svet vníma introvertov ako antisociálnych ľudí. Od malička sme vedení k tomu, aby sme boli spoločenskí. Či už v škole, vo voľnom čase, aj počas letných prázdnin. Detské tábory či športové kempy sú postavené na socializácii. A tráviť čas osamote je vnímané ako niečo netradičné a prinajmenšom čudné. Introverti dostávajú správu, že ich trávenie voľného času nie je v poriadku, a mali by byť viac spoločenskí. Veľa introvertov má následkom toho prácu, ktorú vlastne ani nechce a robia ju len preto, aby niekomu niečo dokázali. Robia veci, ktoré robiť nechcú, len preto, že je to vnímané ako normálne. A rovnako to robila aj Susan Cain. Dnes upozorňuje na to, že nie je správne robiť z introvertov extrovertov. Majú právo zostať sami sebou. Správať sa rovnako ako všetci ostatní, znamená to, že introverti o niečo prichádzajú. A takisto aj komunita, v ktorej žijú, o niečo prichádza. Tretina až polovica celkovej populácie je introvertná, čo je obrovské množstvo ľudí. Aj ľudí okolo nás, ktorých poznáme najlepšie. Mnohí z nich bojujú s tým, kto sú, a kým by podľa spoločnosti byť mali.
Kto je to vlastne introvert?
Byť introvertom nie je to isté, ako byť hanblivý. Hanblivosť je strach zo súdenia spoločnosťou. Introvertnosť je viac o tom, ako človek odpovedá na rôzne stimuly, vrátane tých sociálnych. Extroverti potrebujú veľa stimulov, zatiaľ čo introverti sa cítia najlepšie v tichom prostredí. Nie neustále, ale väčšinu času. Pre introvertov je dôležité byť v prostredí, ktoré ich dokáže správne stimulovať. Väčšina miest okolo nás je však navrhnutá pre extrovertov, vrátane škôl. Ak sa introvertné dieťa nezapája do vzdelávacieho procesu, je označené ako problémové. Avšak podľa výskumu sú to práve introvertné deti ktoré majú lepšie známky a naučia sa viac. V práci sú introverti opatrnejší, menej riskujú, a dokážu dosiahnuť lepšie výsledky, ako extrovertní lídri. Ako manažéri dovolia omnoho častejšie ich podriadeným pokračovať s ich vlastnými nápadmi.
Samota vedie ku kreativite
Mnohí introverti sú často sami. A práve samota je miestom, kde kreativita absolútne kvitne. Mnohé osobnosti povedali, že svoje nápady by nikdy nedostali, keby boli viac extrovertní. Darwin sa radšej prechádzal sám v lese, ako keby mal ísť na spoločenskú večeru. Theodor Geisel, známy ako Dr. Seuss, vymyslel mnoho svojich príbehov osamote vo svojej kancelárii. Steve Wozniak vymyslel prvý Apple počítač osamote a povedal, že nikdy by sa nestal expertom, pokiaľ by nebol natoľko introvertný, aby nikdy neodišiel z domu, keď vyrastal.
Susan tvrdí, že to neznamená, že by sme všetci mali prestať spolupracovať, ale mali by sme si uvedomiť, že samota je pre niektorých ľudí to isté, čo pre iných vzduch. V skupine ľudí automaticky nastáva odzrkadľovanie názorov, ktoré si často ani neuvedomujeme. Skupiny nasledujú tú najdominantnejšiu alebo najcharizmatickejšiu osobu v miestnosti, aj keď rozprávanie a skutočné myšlienky nemajú toho veľa spoločného.
Prečo uprednostňujeme extrovertov?
Jednou z možností je naša kultúrna história. Západný svet, ktorého sme aj my súčasťou, mala vždy radšej človeka činu ako toho, ktorý rozjímal. V poslednom storočí sa ľudia omnoho viac začali sťahovať do miest a namiesto toho, aby pracovali s ľuďmi, ktorých poznajú celý život, pracujú s ľuďmi, ktorých len teraz stretli. A majú potrebu im niečo dokázať. Charizma sa stala veľmi dôležitou. Mnohé súčasné problémy sú veľmi komplexné a potrebujú množstvo ľudí na ich riešenie. Introverti však potrebujú slobodu a ticho. Pretože v správnom prostredí dokážu zažiariť a prísť s ich vlastnými unikátnymi riešeniami problémov.
Ako pomôcť introvertom byť introvertmi?
1 | Prestaňte so skupinovou prácou
Susan verí, že kancelárie by mali byť prostredím, ktoré podporuje príležitostné interakcie v štýle kaviarenských rozhovorov. Prostredie, v ktorom sa ľudia stretnú a vymenia si nápady. Vhodné pre introvertov aj pre extrovertov. Ale introverti potrebujú viac súkromia a viac voľnosti vo svojej práci. Rovnako to je aj v škole. Deti by mali byť učené ako pracovať spolu, ale aj ako pracovať individuálne. Pracovať osamote sa musia naučiť aj extrovertné deti, pretože práve vtedy získajú hlboké myšlienky.
2 | Choďte do prírody
Buďte ako Buddha, majte svoje vlastné zjavenia. Nemusíte putovať po púšti, ani si postaviť chatu v odľahlom lese a už nikdy sa s nikým rozprávať. Avšak, všetci by sa mali naučiť vedieť vypnúť a častejšie sa dostať do svojej vlastnej hlavy.
3 | Pozrite sa do svojho „kufríka“
„Predstavte si, že máte kufrík, v ktorom sú veci, ktoré máte radi,“ odporúča Susan. Zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo tam tie veci vlastne sú? Možno aj extroverti majú kufrík plný kníh. Alebo plný pohárov na šampanské. Alebo tam majú oblek na potápanie. Nezávisle od toho, čo tam máte, mali by ste využiť každú šancu, ktorú dostanete, aby ste sa tejto aktivite venovali. Introverti majú pravdepodobne impulz veľmi pozorne si strážiť to, čo sa v ich kufríku nachádza. Avšak občas by mohli svoj imaginárny kufrík otvoriť aj ostatným ľuďom, nech svet vie, čo sa v ňom nachádza. Pretože svet vás potrebuje, a potrebuje aj tie veci, ktoré so sebou nosíte.
