Maturity, skúšky na vysokej škole či štátnice sú chvíle, kedy si toho potrebujeme zapamätať omnoho viac ako v bežné dni. Ako sa efektívne vtedy pustiť do učenia?
Učenie nám často spôsobuje bolesti hlavy, najmä, keď sa musíme toho naučiť veľa. Mnohí ľudia si myslia, že tí, ktorí majú tie najlepšie známky, trávia dlhé hodiny nad knihami. Avšak aj výskum ukazuje, že tí úspešní študenti nie sú tí, ktoré trávia nad knihami nekonečné hodiny. Tí úspešní trávia učením sa menej času, avšak dokážu sa naučiť veci efektívnejšie.
Efektívnejšie je učiť sa kratšie, ale intenzívnejšie
Dnešná doba je rýchla, uponáhľaná, a rôzne úlohy sú na ľudí hádzané doslova za pochodu. Veľa z nás, či už študentov či dospelých, teda musí neustále vykonávať niekoľko úloh naraz. Avšak úspešný multitasking neexistuje, pretože mnoho času strávime márnením na prepínaním rôznych okien, kedy je čas na to, aby sa ľudský mozog reštartoval a prispôsobil na niečo iné. K tomu všetkému nás ešte aj rozptyľujú sociálne médiá.
Ukončená úloha je výsledkom intenzity sústredenia sa a času stráveného danou úlohou. Žiak, ktorý sa učí na skúšku, ale popri učení trávi čas neustálym sledovaním sociálnych sietí, má nízku intenzitu sústredenia sa. Ak strávi učením sa napríklad 4 hodiny, jeho finálny výsledok bude horší ako výsledok študenta, ktorý sa počas týchto 4 hodín na svoj mobil ani nepozrie a bude sa iba učiť.
Tí najúspešnejší žiaci sa dokázali naučiť vyhnúť multitaskingu. Namiesto toho, aby strávili hodiny vykonávaním viacerých úloh s nízkou intenzitou, strávia menej času vykonávaním jednej aktivity, avšak plne sa na ňu sústredia. Netrávia čas na sociálnych médiách alebo malými aktivitami, ktoré by ich iba vyrušovali od učenia. Ich učenia sa je potom efektívnejšie a v celkovom dôsledku vedie k lepším výsledkom.
Akým spôsobom sa učiť?
Mnoho študentov sa často učí technikami, ktoré nie sú práve najefektívnejšie, zaberajú veľa času a iba dodávajú ilúziu toho, že niečo vedia. Dokážu sa naučiť informácie na skúšku, avšak o týždeň si už nič nepamätajú, pretože všetky informácie boli uložené iba v krátkodobej pamäti. Medzi neefektívne techniky patrí napríklad učenie sa počas mnohých hodín, učenie sa jedného predmetu počas dlhej doby a opakovanie si informácii, čiže bifľovanie. Neefektívne je tiež aj opakovanie si jedného predmetu neustále dokola pred pohnutím sa na ďalšiu tému, opakované čítanie si textu, či podčiarkovanie a zvýrazňovanie toho dôležitého.
Tie efektívne techniky sú zložitejšie, vyžadujú si viac snahy a zo začiatku spomalia učenie. Avšak v konečnom dôsledku vedú k udržaniu si informácií v dlhodobej pamäti. Kniha Nauč se to! identifikuje efektívne učebné praktiky na základe vedeckých výskumov. Aké to teda sú?
1. Pretestovanie
Ak žiaci vyskúšajú odpovedať na otázky ešte pred naučením sa učiva, ľahšie sa to učivo následne naučia, aj keď ich odpovede sú nesprávne. Výskum ukázal, že pretestovanie prináša lepšie výsledky, ako keby mali žiaci stráviť ten istý čas učením sa učiva.
2. Učenie rozložené na dlhšiu dobu
Rozložiť si učenie na dlhšiu dobu, či už niekoľko hodín alebo niekoľko dní, čiže učenie sa jedného učiva počas krátkej doby, ale zato intenzívne, dosahuje lepšie výsledky. Takéto učenie sa zlepšuje pozornosť a žiaci si dokážu spomenúť na viacero detailov, ako keby sa dané učivo bifľovali. Zo začiatku môže takýto prístup pôsobiť ako náročný, pretože zo začiatku učivo často zabúda a znovu naučenie sa daného učiva je namáhavé.
Pre ľahšie testovanie samého seba či učenia sa počas dlhšej doby môže pomôcť vytvorenie si kartičiek s učivom. Žiaci by si mali vytvoriť rozdielne kôpky pri učení z kartičiek. Karty s otázkami, ktoré dokážu odpovedať ihneď, by si mali pozrieť opäť o 3 dni, karty s otázkami, ktorých zodpovedanie spôsobilo ťažkosti by si mali zopakovať opäť o 2 dni, a tie, ktoré odpovedať nedokázali, by si mali pozrieť zase o deň neskôr.
3. Testovanie samého seba
Testovanie nemusí byť vždy spojené s niečím negatívnym, pretože je to forma aktívneho vyhľadávania. Je jednoduché vytvoriť si otázky pre seba počas toho, ako sa učíme nový koncept. Popri učení sa je dobré premýšľať aj nad typmi otázok, ktoré sa môžu na teste v škole objaviť. Testovanie samého seba by malo byť zahrnuté do každého učenia sa, pretože je to skvelá forma, ako si zodpovedať na všetky otázky a uistiť sa, že dané učivo skutočne ovládame.
4. Menšie obmeny v učive
Mnoho žiakov sa spolieha na bifľovanie a opakovanie daného učiva dokola, až pokým ho úplne neovládajú. Efektívnejšou metódou však je pracovať na sete problémov, ktoré sú s učivom spojené, avšak nie sú úplne rovnaké, ako napríklad set matematických príkladov. Matematické príklady nemôžu byť všetky riešené rovnako, ale sú tam určité variácie a pravidlá. Je efektívnejšie vyrátať viacero podobných príkladov s menšími obmenami, ako rátať ten istý príklad stále dokola.
5. Parafrázovanie
Neraz sa stane každému z nás, že čítame text, no po jeho dočítaní nepochopíme ani kľúčový koncept či hlavnú myšlienku. Dôležité je dohľadávať si informácie, pátrať ďalej a to dovtedy, pokiaľ nedokážete dané učivo parafrázovať. Až potom sa dokážete učiť ďalej - pracovať s novými informáciami a nadviazať na to, čo už viete. Parafrázovanie v tomto prípade znamená to, že ste schopní myšlienku textu vysvetliť jednoducho aj 5-ročnému dieťaťu či starej mame, alebo jednoduché reflektovanie a premýšľanie nad otázkami o danom koncepte.
