Články: Pre študentov
O projekte

 

Prečo pracujeme tak veľa, aj keď nám nič nechýba?

Eliška Herinková
Autor článku
Foto: Bigstock
Mnoho ľudí sa zacykí v práci a voľný čas už takmer ani nemá. / Foto: Bigstock

Dôvodov, prečo pracujeme priveľa, môže byť viacero. Často si však uvedomíme, že prácou trávime toľko, že nemáme ani dostatok času užiť si zarobené peniaze.

 

V súčasnosti ľudia trávia v práci viac času ako kedykoľvek predtým. Trávime mnohé hodiny ťahaním nadčasov, aj keď vôbec nemusíme. Prichádzane z práce domov a venujeme sa povinnostiam v domácnosti až do večera. Polovicu dní v týždni prídeme z práce dokonca až večer. A neraz pracujeme aj po príchode z práce, pretože technológie nás nenechajú na pokoji. Napriek nedostatku voľného času dlhodobo fungujeme v takomto režime. Prečo je to tak?

 

Počítač nám slúži na všetko

V minulosti, v časoch našich starých rodičov, bola práca iná. Drvivá väčšina ľudí pracovala na poli či vo fabrikách, práca bola fyzicky namáhavá a často nevďačná. Napriek tomu, že aj dnes väčšina ľudí vykonáva fyzickú prácu, čoraz viac ľudí je zamestnaných v službách, kanceláriách, či pracuje z domu. Práca nie je až tak namáhavá fyzicky ako intelektuálne. Mnohí z nás majú bežne aj 50-hodinový pracovný týždeň. Prácu nekončíme v momente, keď zavrieme dvere na kancelárii. Aj po príchode domov sa často venujeme pracovným e-mailom a mobil nám pípa, aj keď ukladáme deti do postele.

A hoci je dnes už bežné, že je pre ľudí práca aj zábavou, mali by sme ňou tráviť tak veľa času? Ak pracujeme intelektuálne, neraz len ťažko hľadáme hranice medzi tým, kedy na počítači ešte pracujeme a kedy sa zabávame. Zabúdame, že aj mozog potrebuje vypnúť. Riešiť iné problémy a potrebuje zmenu, aby sa regeneroval.

 

Práca by nemala byť centrom života

Napriek tomu, že naši rodičia a starí rodičia pracovali ťažšie, práca nikdy nebola centrom ich života. Bola vnímaná ako spôsob zaplatenia za tie dôležité veci v živote. Technológia a globalizácia však zohrali dôležitú úlohu. O tú najlepšiu prácu je najväčší záujem a často trvá roky, než sa človek dostane na dobrú pozíciu vo firme. A venuje tomu obrovské množstvo odpracovaných hodín. Neustála konkurencia zvyšuje potrebu vysokých zárobkov. Hlavne v mestách je potreba vysokých príjmov stále naliehavejšia, vlastný byt či dom, auto. Väčšina našich zárobkov ide na to, aby sme mali čo najlepší možný život. 

 

Nie všetci musia pracovať tak veľa, ako pracujú

Nie všetci ale musíme pracovať tak veľa, ako pracujeme na to, aby sme sa zabezpečili. Christopher K. Hsee, profesor na Univerzite v Chicagu, sa zameral na otázku: Prečo ľudia pracujú viac než musia, aj keď už majú všetko?

Jeho základnou hypotézou je to, že ľudia neprestanú pracovať, keď majú dosť, ale až keď sú porazení. Často sú to práve najlepšie zarábajúci zamestnanci a tí s najlepším postavením vo firmách. Tento fenomén nazval overearning, alebo aj prílišné zarábanie, ktoré nastáva vtedy, keď si ľudia odoprú voľný čas a pracujú aj nad rámec svojich potrieb. V roku 2013 vykonal štúdiu, v ktorej vďaka sérii experimentov zistil, že inklinujeme k prílišnému zarábaniu aj vtedy, keď nepociťujeme neistotu z budúcnosti alebo nemáme potešenie z práce.

Takéto správanie sa pokladá za bezhlavé hromadenie. Je podľa neho veľmi kontraproduktívne, najmä keď sa týka ľudí s vysokým príjmom, ktorí zarábajú dostatočne veľa aj pri menšom počte odpracovaných hodín. Výskumníci predpokladajú, že takéto správanie pochádza z minulosti, kedy ľudia museli pracovať veľa, aby mali dostatok zdrojov na základné prežitie. Nemuseli sa báť o to, že by zarobili príliš veľa, pretože to jednoducho nebolo možné.

 


Zdroj: businessinsider.com
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.