Články: Pre študentov
O projekte

 

Vaše plány si radšej nechávajte pre seba. Môže sa to obrátiť proti vám!

Eliška Herinková
Autor článku
Zdroj: Pexels
So zdieľaním svojich plánov a cieľov buďte opatrní, radia vedci. / Zdroj: Pexels

Ak všetci okolo vás vedia o cieľoch, ktoré ste si vytýčili, nemusí to mať len povzbudivý účinok na ceste k ich splneniu. Práve naopak.

 

Ako často ste si dali záväzok, že niečo urobíte, a napísali to verejne na Facebook? Či povedali o tom každému, koho ste stretli? Či sa už jedná o učenie nového jazyka, záväzok začať behať, schudnúť, prestať jesť sladkosti? Najmä v období Nového roka je Facebook plný takýchto verejných prísľubov. Ak si myslíte, že si tým uľahčíte cestu k cieľu, lebo sa vás budú na to pýtať a podporovať vás tak, ste na omyle. Výskum naznačuje, že práve otvorené deklarovanie vášho úmyslu môže byť to, čo robíte nesprávne, a najväčšou prekážkou k dosiahnutiu vášho cieľa.

 

Dôležité ciele si nechávajte pre seba

Asi najznámejší výskum o motivácii a dosiahnutí cieľa je od autora Petra Gollwitzera z Newyorskej Univerzity. Gollwitzer spolu so svojím tímom zistil, že už len verejné zdieľanie vášho cieľa zníži pravdepodobnosť, že svoj cieľ dosiahnete. Na jednoduchom experimente zistili, že keď si niekto všimne váš cieľ, sociálne uznanie zapríčiní zníženie vašej snahy. Takže napríklad, keď poviete, že chcete zabehnúť polmaratón, ale mnoho ľudí vás pochváli už len za prvý tréningový beh, vaša snaha sa každým tréningom pomaly začne znižovať. Aj keď sa vám vaši priatelia a blízki snažia pomôcť a podporiť vás, v konečnom dôsledku vás vlastne nechcene demotivujú.

Čím bližšie je váš cieľ spojený s vašou identitou, tým lepšie pre vás bude, ak si ho necháte iba pre seba. Takýmto spôsobom vás predčasné chválenie neoblbne a pravdepodobnosť dosiahnutia vášho cieľa sa zvýši.

 

Zodpovednosť voči druhým nefunguje vždy

Ak sa ale predsa rozhodnete zdieľať vaše plány, mali by ste vedieť, že to ovplyvňuje aj vašu motiváciu. Koľkokrát ste pri facebookových statusoch, instagramových výzvach, náhodných blogoch či rozhovoroch s blízkymi počuli, alebo povedali vetu: „Hovorím ti to preto, aby si ma mohol strážiť!“ ? A mysleli ste si, že prenesiete časť zodpovednosti za splnenie vášho cieľa na niekoho ďalšieho. Napriek tomu, že sa často hovorí, že práve takúto osobu potrebujeme, nemusí to byť nutne pravda a práve takýto prístup môže zmenšiť našu vnútornú motiváciu.

 

Ak chcete niekoho pochváliť, zamerajte sa na proces

Výskum na Reed College sa zameral na typ spätnej väzby, ktorú dostávame. Tento feedback môže byť zameraný na osobu, alebo na proces. Vďaka simulácii sa zistilo, že typ spätnej väzby, ktorý pomáha najviac, najmä po neúspechu, je pochvala zameraná na proces. Najväčšiu vnútornú motiváciu mali práve seniori. Pochvala, ktorá je zameraná na osobu, sa väčšinou viaže k vlastnostiam, ktoré človek buď má, alebo nemá, a preto nie je veľmi nápomocná. Niekedy je dokonca lepšia žiadna pochvala ako pochvala, viažuca sa k osobným vlastnostiam. Keď napríklad oznámite, že sa chcete naučiť nový jazyk, a každý vám povie, aký inteligentný ste, efekt môže byť dokonca negatívny. Ak vám však niekto povie, že je úžasné, že každý deň čítate pár strán učebnice angličtiny, vaša motivácia pôjde hore. Snažte sa vyhnúť feedbacku, ktorý vám motiváciu vezme, a radšej to pred ľuďmi, od ktorých čakáte len takúto spätnú väzbu, držte ako tajomstvo.

 

Vedieť o konkurencii pomáha len výnimočne

Stalo sa vám, že ste niekedy povedali o svojom sne niekomu, koho reakcia nebola obdivná, ale namiesto toho ste počuli: „Vieš koľko ľudí to už robí?“. Je možné, že takáto reakcia nebola myslená zle, ale napriek tomu môže vašej motivácii ublížiť. Najlepšie je nechať si svoje ciele pre seba, pretože výskum zistil, že ľudskou tendenciou je vyhrať tým, že neprehráme, čiže sa prestaneme snažiť. Toto však neplatí v jednej oblasti, a tou je šport. Keď športujeme, súťaživé prostredie nám pomáha k lepším výkonom. Toto zistenie potvrdila aj štúdia z Rutgers University, ktorá zistila, že súťaživé prostredie motivuje k lepším výsledkom v športe, nie však v úlohách zameraných na pamäť.

 

Feedback pôsobí inak na začiatočníka ako na pokročilého

Už vieme, že spätná väzba pôsobí pozitívne, iba ak sa týka progresu. Avšak spätná väzba by mala taktiež signalizovať aj určitý záväzok voči cieľu, pretože inak taktiež bude pôsobiť negatívne. Napríklad, keď študent dostane dobrú známku zo skúšky a bude to vnímať ako progres, prestane sa toľko učiť. Ak však bude mať daný predmet rád a dobrú známku pochopí tak, že má daný predmet rád, známka z testu poslúži ako pozitívna motivácia.

 

Začiatočníci majú radšej keď dostanú pozitívnu väzbu, no pokročili majú radšej negatívnu spätnú väzbu, aby sa mohli ďalej zlepšovať. Zatiaľ čo začiatočníci pravdepodobne vydržia dlhšie, ak dostanú pozitívnu väzbu na ich záväzok, pokročilých však viac zaujíma aktuálny progres. Jednoducho povedané, na začiatku cesty potrebujeme povzbudenie, neskôr však už hľadáme oblasti, kde sa môžeme zlepšiť a sme viac otvorení kritike.

Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: Výskum, Plánovanie
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.