Šťastné detstvo, sociálne konexie či dobré stratégie na zvládanie stresu vám môžu zaistiť dlhší, zdravší a šťastnejší vzťah. Samota či nekvalitné vzťahy majú presne opačný efekt.
TEDx konferencie sú prevažne známe pre svoj inšpiratívny obsah. Vystúpenia z týchto konferencií sa často odporúčajú na naučenie sa niečoho nového. Na jednej z TEDx konferencií vystúpil so svojou prednáškou aj Robert Waldinger - americký psychiater a výskumník, ktorý sa vo svojej štúdií zameral na výskum šťastia a faktorov, ktoré ku šťastiu vedú. Taktiež napísal aj článok pre TED Ideas o lekciách z tejto štúdie.
Čo vedie ľudí k tomu, aby boli šťastní?
Zamysleli ste sa niekedy nad tým, čo je to vlastne šťastie? Alebo ste si už niekedy želali vidieť do budúcnosti, aby ste vedeli, čo stojí za vašu pozornosť a čo nie?
Typickým cieľom väčšiny ľudí je byť bohatý alebo slávny, pretože u mnohých ľudí prevláda názor, že práve tieto dva faktory sú kľúčom ku šťastiu. Všade naokolo ľudia počúvajú, že sa majú viac snažiť. Harvardská štúdia vývinu dospelých sledovala život 724 ľudí po dobu 78 rokov. Považuje sa za najdlhšiu štúdiu, aká bola kedy realizovaná. Účastníci štúdie boli každé dva roky podrobení rozhovoru o ich fyzickom a mentálnom zdraví, profesijných životoch, vzťahoch, ale aj krvným testom, či skenom mozgu. Väčšina z účastníkov štúdie má v súčasnosti viac než 90 rokov. Prvá skupina účastníkov chodila na Harvard, väčšina z nich zažila 2. svetovú vojnu. Druhá skupina účastníkov bola z najchudobnejšej časti Bostonu, zo znevýhodnených rodín, niektorí žili bez teplej alebo tečúcej vody. Niektorí z účastníkov sa stali počas života doktormi, právnikmi, jeden bol dokonca prezidentom Spojených štátov amerických. Iní podľahli alkoholu či schizofrénii, niektorí účastníci vystupovali po sociálnom rebríčku, zatiaľ čo iní zostupovali. Aké sú teda lekcie z tejto štúdie?
Šťastné detstvo má dlhotrvajúci efekt
Ak deti majú dobrý vzťah s rodičmi, pravdepodobne budú mať dobré vzťahy s ľudmi, ktorí sú im najbližšie, aj keď vyrastú. Šťastné detstvá však okrem dobrých vzťahov do budúcna znamenajú aj lepšie fyzické zdravie. Veľmi dôležité sú i vzťahy so súrodencami. Ak deti majú počas detstva dobrý vzťah so svojimi súrodencami, majú menšiu pravdepodobnosť trpieť depresiou, keď dosiahnu vyšší vek.
Nešťastné detstvo sa dá zmeniť v neskoršom živote
Deti z problémovejších, či menej ekonomicky zaistených rodín, majú o niečo menej šťastné detstvo. Avšak všetko je možné napraviť v neskoršom živote, teda skôr než dosiahnu 50 či 60 rokov. Ľudia, ktorí sa zaoberajú vedením alebo založením budúcej generácie, sú šťastnejší. Do tejto kategórie patria ľudia zakladajúci si vlastné rodiny, ale aj ľudia, ktorí sa venujú napríklad mentoringu mladých ľudí.
Je dôležité vedieť zvládať stres
Každý človek má vlastný spôsob, ako zvláda stres. Štúdia zistila, že ľudia, ktorí zvládajú stres adaptačnými metódami, čiže napríklad sublimácia (ak cítite, že sa k vám niekto nespráva fér, napríklad šéf v práci, tak vytvoríte organizáciu chrániacu práva zamestnancov), altruizmus, či potláčanie (nemyslíte na strach, pokým nevymyslíte plán B), majú lepšie vzťahy s ľuďmi. Tento spôsob zvládania stresu vedie k tomu, že ľudia od nich chcú viac pomoci a chcú s nimi tráviť viac času. V 60. či 70. rokoch minulého storočia boli taktiež aj zdravší a ich mozgy zostávajú dlhšie vo forme. Maladaptívne stratégie zahrňujú zamietnutie, konanie alebo projekciu stresu.
Čas, strávený s ľuďmi, čo nás chránia, pomáha prekonať nástrahy života
Na kvalite vzťahov veľmi záleží, ale nesmie sa zabúdať ani na kvantitu. Ľudia, ktorí trávia viac času s ostatnými a pokladajú ho za zmysluplný, si taktiež myslia, že tá časť života bola najlepšia. Trávenie času s ostatnými ľuďmi nás robí šťastnejších každodenne. Najmä čas strávený s manželom či partnerom je dôležitý, pretože pomáha lepšie zvládať rôzne nálady, ale taktiež aj bojovať s fyzickou bolesťou a s chorobami.
Sociálne konexie sú extrémne dôležité, pretože samota zabíja
Ľudia, ktorí majú viac sociálnych vzťahov, či v rodine viac kamarátov, alebo sú viac napojení na komunitu, sú omnoho fyzicky zdravší. Taktiež žijú dlhšie. Ľudia, ktorí sú izolovaní viac, než sami chcú, sú menej zdraví, ale aj ich mozog funguje kratšie a skôr umierajú.
Záleží na kvalite
Človek môže byť často opustený aj uprostred veľkej skupiny ľudí. Preto je veľmi dôležité, aby vzťahy, ktoré máte, boli kvalitné. Ak žijete v neustálom konflikte s ostatnými, nikdy nebudete zdraví. Konfliktné manželstvá sú veľmi zlé pre zdravie a šťastie človeka. V tomto prípade je aj rozvod lepším riešením. A dobré vzťahy nás chránia a zlepšujú kvalitu ľudského života. Táto štúdia odhalila, že dĺžka života nezáleží od hladiny cholesterolu, ale spokojnosti s ich vzťahmi. Ľudia, ktorí boli najšťastnejší ako 50-roční, boli najzdravší, keď mali 80 rokov.
Dobré vzťahy ochraňujú mozog
Ak máte v živote dobré vzťahy a pocit, že sa môžete na ostatných spoľahnúť, pravdepodobne si budete lepšie pamätať aj vo vyššom veku. Ak ste vo vzťahu, ale nemáte až taký pocit dôvery a istoty vo svojom partnerovi, pravdepodobne sa vám skôr začnú vytvárať spomienky. Dobrý vzťah spoznáte podľa toho, že aj keď to nie je neustále ako prechádzka ružovou záhradou, môžete sa o druhú osobu skutočne oprieť, ak prídu zlé časy.
