Mýty o optimizme a pesimizme - už ste o nich počuli?

Naozaj je optimizmus taký skvelý a ak ste pesimistom, má to len samé nevýhody?
Naozaj je optimizmus taký skvelý a ak ste pesimistom, má to len samé nevýhody? / Foto: Pexels

Pojmy ako optimizmus a pesimizmus sú v spoločnosti skloňované pomerne často. Väčšina ľudí sa tiež prikláňa k tomu, že optimizmus je ten lepší a pesimizmus skôr horší. Preto aj na otázku, ak sa niekoho opýtate, aký postoj má k životu, ľudia radšej hovoria že som optimista, radšej sa radia k tejto kategórii. Prečo je tomu tak? Naozaj je optimizmus taký skvelý a ak ste pesimistom, má to len samé nevýhody?

 

Prečo je optimizmus taký fajn?

Viaceré realizované štúdie potvrdili, že optimizmus a optimistický prístup k životu má čo to do seba. Boli potvrdené prípady, kedy optimizmus stál za väčším úspechom človeka, lepším zdravím či väčšou duševnou pohodou. V porovnaní s pesimistami totiž optimisti neprežívajú naučenú bezmocnosť a práve tá znižuje imunitnú obranyschopnosť. Tým pádom, ak optimisti ľahšie zvládajú stres a náročné situácie bez toho, aby to malo dopad na ich psychické či fyzické zdravie. Zároveň bol urobený experiment, pi ktorom vedci zistili, že optimisti sú v skutočnosti realisti. Sú schopní brať lepšie negatívnu spätnú väzbu, dokážu viac a lepšie absorbovať informácie o ich neúspechoch.   

 

Na druhej strane však stojí pesimizmus. L. Ross píše, že optimizmus a pesimizmus stoja vedľa seba, dôležité je, pre čo sa daný človek rozhodne. V nadväznosti na toto tvrdenie autorka V. Chauk hovorí o akýchsi mýtoch, ktoré optimizme kolujú. Je preto dôležité pochopiť, že nie všetko, čo sa hovorí, je zaručene pravda a treba tomu veriť. Poďme sa pozrieť, o ktorých mýtoch hovorí.

 

Mýty o optimizme

Prvým mýtom o optimizme môže byť tvrdenie, že nám skresľuje pohľad na realitu. Mnoho ľudí tvrdí, že zarytí optimisti nevidia veci také, aké naozaj sú, že si všetko prikrášľujú a tým to zľahčujú. Ak sa stane niečo zlé, pesimisti problém zase ešte viac zveličia. Začnú sa v ňom rýpať, hľadať stále viac a viac negatívnych spojení až z toho niet cesty von. Vtedy majú optimisti v rukách moc. Tá moc je ukrytá v tom, že sa na problém vedia pozrieť z inej perspektívy. Vedia sa zamerať na to, čo je stále pozitívne, nech problém vyzerá akokoľvek negatívne a zložito. Tým pádom sú motivovaní problém riešiť a nechávajú ho za sebou. Práve v tomto bode je teda optimistický prístup naozaj lepším riešením a netreba ho bagatelizovať tým, že skresľuje veci, aké sú. 

 

Ďalším mýtom viažucim sa k tejto téme je chápanie optimizmu ako nereálneho myslenia. Je to sčasti veľmi podobné ako predchádzajúce tvrdenie, preto naňho úzko nadväzuje. Optimisti veria, že aj keď sa stane niečo zlé, je to len dočasný stav. Jednoducho chápu, že v živote nejde všetko podľa plánu a že sa dejú aj veci, ktoré nevedia ovplyvniť alebo sa im ovplyvňujú veľmi ťažko. Nie je to teda o nereálnom myslení. Je to o uvedomovaní si reality a jej jednotlivých aspektov. Pesimisti sa zacyklia v tom, že chápu svet a život ako zlý, nespravodlivý a podobne. Optimisti naopak hľadajú dobré pocity, dobré miesta, dobré zážitky a tešia sa z maličkostí, teda mýtus o tom, že by videli niečo skreslene nie je pravdivý, je to len o postoji k životu ako takému.   

 

Optimizmus je geneticky daný a je stabilný počas celého života. Toto tvrdenie je taktiež mýtom. Optimizmus síce je podmienený geneticky, ale vďaka neuroplasticite mozgu sa mení náš mozog počas života niekoľkokrát. To znamená, že ak si vytvoríme nejaký návyk, ktorý optimisticky ladený nie je, neuróny sa nám pospájajú inak a aspekt ako pozitívny vnímať nebudeme. Práve preto ale platí, že ak budeme trénovať naše pozitívne myslenie, naše neuróny sa budú viac a častejšie spájať presne v takomto reťazci. 

 

A čo pesimizmus?

Aj napriek uvedeným mýtom o optimizme je spoločnosťou preferovaný práve tento koncept. Autorka J. Norem si však kládla otázku, či je naozaj natoľko dobrý vo všetkých smeroch, že ho ľudia vnímajú len ako pozitívny. Vo svojich štúdiách sa preto zamerala na skúmanie pesimizmu. A vyšli jej zaujímavé výsledky. 

 

Výskum tzv. obranného pesimizmu

Vedkyňa už takmer štyri desaťročia študuje koncept obranného mechanizmu. Ide o kognitívnu stratégiu, pri ktorej má človek kladie od vecí nízke očakávania a zároveň zvažuje najhoršie možné scenáre budúcich udalostí. Podstatou, prečo autorka tento koncept skúma je to, že sa ukázalo, že nezvyšovanie svojich očakávaní môže pomôcť pri zvládaní úzkostí a získaní pocitu kontroly

 

Norem v nadväznosti na pandémiu koronavírusu, ktorá aktuálne vládne v celom svete zistila, že práve ľudia s obranným pesimizmom lepšie prijali nariadené opatrenia, aj keď sú viac úzkostlivejší a nervóznejší ako optimisti. No v konečnom dôsledku vedia lepšie s týmito svojimi pocitmi pracovať, vynakladajú na to väčšie úsilie. Čo sa ukázalo ako najzaujímavejšie  - Norem zistila, že pre spoločnosť je veľmi ťažké prijať myšlienku, že na pesimizme by mohlo byť niečo dobré. A práve preto uvádza, že dobré aspekty má aj pesimizmus. 

 

Pár mýtov o pesimizme

Norem hovorí, že ľudia by sa nemali rozdeľovať na optimistov alebo pesimistov. Jeden človek vie mať oba pohľady na život súčasne. Optimistický napríklad na svoj sociálny život a pesimistický na ten pracovný. Netreba medzi tým vytvárať priepasti, keďže tam nie sú. Poukazuje tiež na to, že tvrdenie "Byť optimistom je vždy lepšie ako byť pesimistom” je taktiež mylné. Vo výskume z Japonska totiž zistili, že obranní pesimisti sú z hľadiska afektu a skutočného výkonu lepší ako optimisti. Podporuje to tiež štúdia z USA, ktorá ukazuje, že obranní pesimisti sú v priemere rovnako dobrí ako optimisti. Majú vo svojom živote a všímajú si viac negatívnych vplyvov, ale na ich správanie to dopad nemá. 

 

Ďalší z mýtov môže tiež súvisieť s tým, že pesimisti majú sklon k depresiám. Toto je skutočne fakt, čo je však omyl a čomu sa pozornosť nevenuje je koncept práce rozpracovaný autorkou Norem. Podľa nej obranní pesimisti totiž nie sú viac náchylní na depresiu ako optimisti, ale je to približne rovnaké. 

 

No a čo je najdôležitejšie - aj pesimisti vedia byť šťastní rovnako ako optimisti. Síce sa nie vždy tešia z vecí tak často ako ich optimistickí priatelia, ale radosť prežívať vedia. Dokonca napríklad obranní pesimisti sú do veľkej miery schopní regulovať svoje negatívne emócie. Väčšina ľudí totiž ak pocíti nejakú negatívnu emóciu, začne cítiť frustráciu, stres a nepohodu, že v takomto stave je. Výhodou obranných pesimistov je fakt, že sú schopní uvedomiť si, že cítia negatívnu emóciu a racionálne sa snažia pracovať na to, aby ich neprevalcovala.     

 


Zdroje: psychologytoday.com, spen-network.com

Zdieľať na facebooku