http://gdesk.hit.gemius.pl/lshitredir/id=bIfqjxSCW5iir5JNBJNm0qRvjw0GVxuO1tHY2UQfBw7.L7/fastid=imwclllnjwapzomcwmeazhzdhglo/stparam=zlphhwgtbt/nc=0/gdpr=0/gdpr_consent=/url=https://www.instudy.sk/?utm_source=eduworld&utm_medium=banner&utm_content=&utm_campaign=2019_eduworld_longterm
Články: Pre študentov
O projekte

 

Čo je Zeigarnikovej efekt a aký vplyv má na ľudskú pamäť?

Dominika Neprašová
Autor článku
Foto: Unsplash
Zeigarnikovej efekt / Foto: Unsplash

Všimli ste si niekedy, že vás stále rušia myšlienky týkajúce sa nejakej nedokončenej práce? Napríklad nedočítaného románu, ktorý leží vedľa postele už týždeň? Alebo v noci neviete zaspať, pretože rozmýšľate nad rozpracovaným projektom v práci? Psychológovia poznajú odpoveď na to, prečo je ťažké prestať myslieť na nedokončené alebo prerušené veci. Odpoveďou je tzv. Zeigarnikovej efekt, ktorý znamená, že človek má tendenciu lepšie si pamätať nedokončené úlohy ako tie dokončené.

 

Zeigarnikovej efekt

Keď začnete na niečom pracovať a po chvíli to necháte tak a presuniete sa k niečomu inému, vaše myšlienky sa budú k nedokončenej práci stále vracať. Je to tak preto, pretože mozog vás chce vrátiť späť k nedokončenej úlohe, aby ste ju dokončili. Znie to zvláštne, no táto neukončená úloha má stále pre náš mozog veľký význam, aj keď sme sa my už presunuli niekam ďalej. Asi najznámejším využitím Zeigarnikovej efektu sú práve televízne seriály a telenovely. Sú na ňom priam založené. Síce sa jedna epizóda seriálu končí, no príbeh ostáva stále otvorený a nedokončený. A to je dôvod, prečo sa k nemu ľudia opätovne vracajú a sú schopní pred televízorom alebo počítačom sedieť až dovtedy, dokým si nepozrú všetky časti a tým dokončia pomyselný celok. 

 

Ako bol Zeigarnikovej efekt objavený?    

Tento efekt prvýkrát spozorovala a opísala ruská psychologička Bluma Zeigarniková, žiačka významného a vplyvného teoretika Kurta Lewina. Efekt si všimla, keď sedela v jednej rušnej kaviarni vo Viedni. Pri pozorovaní diania v kaviarni si Zeigarniková všimla, že čašníci si lepšie pamätajú tie objednávky, ktorých účty sú otvorené a ešte nezaplatené. Pretože akonáhle došlo k uhradeniu objednávky, čašníci si ťažko spojili a vybavili, čo mal ktorý stôl objednané. 

 

Experimenty s nedokončenými úlohami     

To viedlo Zeigarnikovú k tomu, aby sa začala daným fenoménom zaoberať a výskumne ho overovať. V jednej sérií experimentov boli participanti požiadaní, aby dokončili jednoduché úlohy ako bolo navliekanie korálikov na šnúrku, riešenie hádaniek či matematických úloh a podobne. Polovica účastníkov experimentu bola počas týchto úloh prerušená. Po hodinovej pauze Zeigarniková požiadala participantov, aby jej povedali, akej úlohe sa venovali. Všimla si, že tí participanti, ktorí boli v práci prerušení si dvakrát viac pamätali, akú úlohu robili než tí, ktorí počas nej prerušení neboli. Podobnú verziu experimentu realizovala výskumníčka viackrát. Pri jednej dokonca zistila, že dospelí si dokázali zapamätať nedokončené úlohy až o 90 percent viac ako tie dokončené.

Na Zeigarnikovej experimenty nadviazali neskôr aj rôzni iní teoretici v oblasti psychológie. Napríklad počas 60. rokov John Baddeley, výskumník zaoberajúci sa pamäťou, skúmal a rozpracovával Zeigarnikovej experimenty. Podstatou jeho výskumu bolo, že participanti dostali obmedzený čas na vyriešenie úlohy týkajúcej sa anagramov. Keď nedokázali vyriešiť anagram skôr, ako vypršal čas, dostali k nemu slovnú odpoveď (riešenie). Následne boli účastníci experimentu požiadaní aby si spomenuli na slovo v anagramoch. Ukázalo sa, že viac si pamätali tie slová, ktoré nevyriešili sami, teda k nim nedostali nápovedu. Takto Baddeley dokázal, že Zeigarniková mala pravdu – ľudia si naozaj pamätajú viac tie záležitosti, ktoré ostali nedokončené alebo prerušené.

Ako je to však vo vedeckej oblasti zvykom, našli sa aj výskumníci, ktorých výskumy a štúdie Zeigarnikovej efekt nepotvrdili. Hlavnou tézou ich tvrdení bol fakt, že ľudská motivácia môže hrať kľúčovú úlohu v tom, čo si ľudia zapamätajú a čo nie.          

 

Ako to vlastne celé funguje?

Krátkodobá pamäť je obmedzená, čo sa kapacity aj trvania týka. Zvyčajne sa nám v pamäti podarí uchovať iba určitý počet informácií, ktoré si aj tak musíme neustále opakovať, aby sa nám ich podarilo naozaj udržať. Takýto proces si vyžaduje naozaj veľa mentálneho úsilia. Niet preto divu, že čím viac sa snažíme uchovať si nejaké informácie v krátkodobej pamäti, tým ťažšie musíme pracovať na to, aby sme si ich tam naozaj uchovali a následne vybavili, keď ich potrebujeme. 

Veľmi ľahko je to vysvetliteľné práve na príklade čašníkov. Čašníci si musia pamätať veľmi veľa podrobností o všetkých stoloch, ktoré obsluhujú. Informácie o tom, čo si ľudia objednali alebo doobjednali musia zostať v ich pamäti až dovtedy, pokiaľ si nevypýtajú účet, čo znamená, že ich objednávanie sa skončilo.

Pri riešení takýchto situácií, kedy je potrebné zapamätať si veľa údajov, využívajú ľudia viaceré mentálne pomôcky, ktorými sa snažia veci si uľahčiť. Práve Zeigarnikovej efekt je jedným z príkladov takýchto pomôcok.

Tento efekt však nemá vplyv len na krátkodobú pamäť. Niektoré nedokončené úlohy, ako sú napríklad ľudské ciele, môžu do pamäte vstupovať po veľmi dlhý čas. Zeigarnikovej efekt vysvetľuje, ako funguje krátkodobá pamäť. Keď človek vníma nejakú informáciu, táto sa ukladá v tzv. senzorickej pamäti. Následne, keď venujeme takýmto informáciám viac pozornosti, presunú sa do už spomenutej krátkodobej pamäte. Mnohé z informácií v krátkodobej pamäti sa rýchlo vytrácajú, ale vďaka aktívnej práci s týmito podnetmi sa viaceré z nich presúvajú až do dlhodobej pamäti. Zeigarniková teda prišla na to, že ak osoba nedokončí určitú úlohu, vytvára sa v pamäti akési kognitívne napätie. To vedie osobu k tomu, aby sa pri informácií viac pristavila a venovala jej viac mentálneho úsilia a pozornosti, aby sa čo najdlhšie udržala vo vedomí. Po dokončení úlohy je potom myseľ a pamäť schopná zľaviť z úsilia, pretože už nie je dôvod, prečo sa ďalej na podnet alebo informáciu fixovať.

 

Ako z toho vyťažiť čo najviac?   

Zeigarnikovej efekt môže mať dopad na váš každodenný život. Tento psychologický fenomén môžete využiť v prvom rade vo svoj prospech. Zdravý rozum síce hovorí, že dokončenie úlohy je najlepším spôsobom, ako dosiahnuť cieľ. Zeigarniková namiesto toho vysvetľovala, že ak sme počas nejakej aktivity vyrušený, je to dobrá stratégia k tomu, aby sme si o aktivite zapamätali čo najviac.

 

1. Získajte viac zo štúdia

Keď si rozdelíte štúdium na skúšku na viacero dní, zapamätáte si omnoho viac, akoby ste sa snažili natlačiť všetky informácie do hlavy počas jedného večera či noci. Ak sa snažíte si zapamätať veľa informácii naraz, dočasné prerušenie môže hrať vo váš prospech. Namiesto toho, aby ste si informácie opakovali znova a znova, dvakrát si ich prečítajte a dajte si následne prestávku. Keď sa po prestávke vrátite späť k učeniu, pôjde vám to omnoho jednoduchšie ako predtým.
 

2. Prekonajte prokrastináciu

Niektorí ľudia prokrastinujú na dennej báze. Znamená to, že odkladajú veci až do posledného momentu, kedy ich spravia, aby dodržali nejaký termín. Táto tendencia odkladať povinnosti a úlohy vedie nielen k veľkému stresu, ale znižuje aj výkonnosť. Jedným zo spôsobov, ako prekonať otáľanie, a teda prerušiť prokrastináciu, je uviesť Zeigarnikovej efekt do činnosti. Začnite tým, že urobíte prvý krok. Bez ohľadu na to, aký malý bude. Keď začnete robiť svoju prácu a nedokončíte ju, myšlienky sa k nej budú stále vracať až ju napokon urobíte celú. Možno to neurobíte naraz, ale aj každý malý krôčik vás približuje k vytúženému cieľu. Takýto prístup vás nielen motivuje k začatiu a dokončeniu nejakej úlohy, ale aj vytvára pocit spokojnosti po ukončení práce a pocit toho, že svoje mentálne úsilie môžete presunúť k zaujímavejším veciam.
 

3. Podporte svoje duševné zdravie

Každá minca má dve strany a podobne to je aj pri Zeigarnikovej efekte. Nie vždy sú účinky tohto efektu priaznivé. Ak totiž nedokončíte nejakú úlohu, môžu vás napádať myšlienky, ktoré vyvolávajú pocity úzkosti či stresu. Tieto invazívne myšlienky môžu následne viesť k rozsiahlym poruchám spánku či celkovej životosprávy, ak sa ťahajú príliš dlho. Napriek tomu však daný psychologický fenomén môže zároveň človeku pomôcť pri prekonávaní uvedených ťažkostí. Opakované myšlienky na nedokončené úlohy vás totiž môžu motivovať a nakopnúť k tomu, aby ste na nich začali pracovať. Splnenie týchto úloh môže následne viesť k pocitom úspechu, spokojnosti a sebavedomia, čo sú naozaj prospešné a pozitívne pocity.

 

Zeigarnikovej efekt začal ako obyčajné pozorovanie čašníkov v kaviarni, ako sa snažia zapamätať si svoje objednávky. Postupne sa k jeho výskumu pridali viacerí odborníci a zistilo sa, že má naozaj vplyv na fungovanie krátkodobej pamäti človeka. Ak sa ho naučíte používať vo svoj prospech, môže vám zľahčiť fungovať vo viacerých oblastiach vášho života. A možno ho už dávno používate, len ste nevedeli, že ide o jeden zo základných psychologických fenoménov.        

Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.