Metodikou SO-RA-D môžete spoznať vzťahy v triede a predchádzať šikane

Metodiku SO-RA-D využívajú školskí psychológovia na zisťovanie sociálnych vzťahov v triedach.
Metodiku SO-RA-D využívajú školskí psychológovia na zisťovanie sociálnych vzťahov v triedach. / Foto: Shutterstock

Šikana sa dnes už v školách vyskytne relatívne bežne. Existuje však viacero techník, ako je možné preventívne proti jej výskytu bojovať, alebo ako jej prítomnosť dokážu psychológovia zisťovať a následne s týmito zisteniami pracovať. Jednou z takých metód je aj školskými psychológmi používaná technika SO-RA-D.

 

Školská trieda je živý organizmus

Každá školská trieda je iná. Ak by ste hľadali, nenájdete pravdepodobne ani dve triedy, ktoré by boli úplne totožné. Každá z nich má svoje špecifiká, niečo, čo je pre ňu charakteristické, čo ju vystihuje. Triedu samozrejme tvorí okrem učiteľa aj rôznorodá skupina žiakov. Sociálne vzťahy, ktoré medzi nimi vznikajú, priateľstvá či rivalita, sú významným faktorom, ktorý triedu ovplyvňuje. Vo všeobecnosti teda hovoríme o veľkom množstve kritérií, ktoré robia triedu triedou. Keby by sme ale mali hovoriť o parametroch tzv. ideálnej školskej triedy, spĺňala by nasledujúce kritériá – kohézia (súdržnosť), integrovanosť a školská úspešnosť. O tieto parametre sa v podstate snaží každý triedny kolektív, pretože v takomto prípade hovoríme o najlepšom prostredí na výchovu a vzdelávanie detí. Všetky tri kritériá je v súčasnosti dosiahnuť veľmi ťažké. Učitelia počas vyučovania nemajú vždy čas na to, aby sa sústredili, či ich trieda patrí k tým, v ktorých sú všetci kamarátmi, podporujú sa, pomáhajú si a pod. Väčšinu času sa musia sústrediť práve na vyučovanie samotné a preto na spoznávanie svojej triedy po „psychologickej“ stránke nemajú čas. Tým pádom sa v triedach čoraz častejšie vyskytujú javy ako šikana, fyzická agresia, ostrakizmus a pod.

Školskí psychológovia využívajú rôzne metódy, ktorými sa dá školská trieda ako kolektív spoznať, formovať a následne ovplyvňovať. Hovoria o tom, že sledovanie sociálnych vzťahov v školskej triede, sociálnej atmosféry a klímy triedy, statusov žiakov, ale aj ich osobnostných vlastností sa považuje za jednu z najdôležitejších úloh, pretože pomáha pri organizovaní a realizovaní skupinovej a tímovej práce so žiakmi, pri diferencovanom vyučovaní alebo pri riešení problémov žiakov v učení a najmä v správaní. Medzi metódy slúžiace k spoznávaniu sociálnych vzťahov v triede patria napríklad pozorovanie, rozhovor, anketa, dotazník, postojové a hodnotiace stupnice, projektívne techniky a v neposlednom rade sociometria.

 

Čo je SO-RA-D?

Metodika SO-RA-D patrí k sociometrickým technikám. Dôležité je spomenúť, že pri spoznávaní organizmu školskej triedy sa psychológovia zameriavajú na určité kľúčové oblasti, ktoré predstavujú faktory vedúce k možnej zmene v sociálnych vzťahoch v triede:

  • zmena hierarchie hodnôt v triede
  • príchod nového spolužiaka
  • príchod nového učiteľa
  • výchovné metódy učiteľa
  • dočasné nedorozumenie medzi učiteľmi a žiakmi
  • konflikty medzi žiakmi navzájom
  • zmena štruktúry v rodine žiaka
  • atmosféra a klíma školy
  • vzťahy v učiteľskom zbore
  • vzťahy medzi vedením školy a učiteľmi a iné

 

SO-RA-D je jednou z techník, ktorá veľmi dobre zachytáva práve sociálny vzťahy v školskej triede. Pomocou nej možno získavať poznatky o triede ako neformálnej sociálnej skupine, o jej  kohézii a emocionálnej atmosfére a o statusoch jednotlivých žiakov v kolektíve triedy. SO-RA-D umožňuje zistiť aktuálny stav sociálnych vzťahov v skupine, jej aktuálnu štruktúru a poskytnúť stabilnejšiu charakteristiku osobnosti jednotlivých žiakov aj celej skupiny. V školskej situácii však dotazník tejto metódy neprináša komplexný obraz sociálnych vzťahov a roly žiaka, lebo chýba vzťah učiteľ - žiak. Na druhej strane však dotazník umožňuje sledovať žiaka v takých vzťahoch, ktoré učitelia mohli iba veľmi ťažko zistiť a posúdiť, ale prognosticky osobnostne boli veľmi závažné.

 

Ako prebieha zisťovanie technikou SO-RA-D?

Techniku SO-RA-D možno použiť už u žiakov druhého stupňa základných škôl vo veku od 11-12 rokov do 15 rokov, ako aj u študentov od 16 do 18 rokov. Jeho administrovanie je skupinové, poskytovanie odpovedí a hodnotení žiakov trvá zvyčajne jednu vyučovaciu hodinu. Žiaci triedy dostanú záznamový list s inštrukciou a pokyn vyplniť záhlavie na záznamovom liste (meno a priezvisko, škola, trieda, dátum). Každý žiak si zapíše spoločne nadiktované priezviská všetkých svojich spolužiakov podľa triednej knihy aj s poradovými číslami. K menám spolužiakov neskôr napíše svoje kvantitatívne hodnotenia vplyvu a obľuby na škále 1 až 5. Proces vypĺňania dotazníka má tri fázy.

V prvej fáze dostanú žiaci pokyn hodnotiť a posúdiť všetkých žiakov v triede okrem seba samého na škále 1 až 5 bodov, aký vplyv majú jednotliví jeho spolužiaci v triednej skupine. Vplyvný žiak je ten, ktorého názormi a správaním sa riadia aj ostatní žiaci, ktorí naňho „dajú”. Nezáleží na tom, či je jeho vplyv dobrý, alebo zlý. Bodová hodnota 3 na škále je neutrálna hodnota, často vyjadruje  nedostatok  citového vzťahu žiaka k danému spolužiakovi,  resp. ambivalentný postoj. Druhú fázu predstavuje inštrukcia hodnotiť, posúdiť všetkých svojich spolužiakov okrem seba samého na škále 1 až 5 bodov podľa obľuby, sympatie v triede. Sympatický žiak je ten, ktorý je príjemný a s ktorým sa spolužiaci radi stretávajú a rozprávajú. Nakoniec žiaci písomne zdôvodňujú hodnotenie svojich spolužiakov na škále. Tu verbálne charakterizujú vlastnosti a prejavy správania sa  svojich spolužiakov v triede a svoj vlastný postoj k nim.

Pri spracovaní dotazníka SO-RA-D pracuje školský psychológ s piatimi indexami. Index vplyvu ukazuje sociálnu pozíciu žiaka v triede (vodcovia triedy, jadro triedy, stredné pozície, izolovaní žiaci a žiaci odmietaní triedou), index obľuby ukazuje emocionálnu pozíciu žiaka v triede. Ďalej sa v dotazníku nachádza index náklonnosti ktorý vyjadruje, ako žiak vníma skupinu a seba v skupine. V poradí štvrtým indexom, ktorý psychológovia z dotazníkov vyčítajú, je triedny index vplyvu, ktorý  ukazuje súdržnosť školskej triedy. No a posledným z indexov je triedny index sympatií poukazujúci na emocionálnu atmosféru triedy.

 

Zistíte, kto je neobľúbený, aj kde existujú konflikty

Čo nám v závere z administrovania danej metodiky vlastne vychádza? Na základe spracovania jednotlivých indexov, ktoré sú v dotazníku SO-RA-D obsiahnuté, dostaneme určité skupiny žiakov, ktoré sa nachádzajú v každej školskej triede. Pri spracovávaní dotazníka od každého jedného žiaka v triede školský psychológ vidí, ako tento žiak vníma svojich spolužiakov, aké charakteristiky im pripisuje, či má s nimi dobré vzťahy a pod. Keď výsledky dobre spracuje a analyzuje, vie zistiť, medzi ktorými deťmi sú v triede konflikty, ktoré dieťa je v triede vodcom, či naopak, čiernou ovcou kolektívu. V tomto prípade môže teda zasiahnuť nejakým z preventívnych opatrení, aby bol daný žiak kolektívom lepšie prijímaný a nebol na jeho okraji. Keď to zhrnieme, metodika SO-RA-D sa v školsko-psychologickej praxi ukazuje ako jedna z najpoužívanejších, pretože podáva presné a ľahko interpretovateľné výsledky. Skúma dopodrobna sociálne vzťahy v triede, čím vie pomôcť učiteľom pri ich lepšom chápaní. Slúži aj ako prevencia pred šikanou a ostrakizmom, lebo ukazuje, akú pozíciu má dané dieťa v triede, a teda či je ohrozené, zjednodušene povedané, je obeťou, alebo patrí do skupiny triednych agresorov.

 


Zdroje:
BENKOVÁ, Z. (2013). SOCIÁLNA ATMOSFÉRA TRIEDY A VÝSKYT ŠIKANOVANIA NA STREDNEJ ŠKOLE (Magisterská diplomová práca, Katedra psychológie, Filozofická fakulta, Univerzita Palackého v Olomouci, Česká republika)
Gajdošová, E., Herényiová, G., Valihorová, M. (2010). Školská psychológia. Bratislava: Vydavateľstvo Stimul.
Sociomatry in the classroom: How to do it
Zdieľať na facebooku