_1600856846.jpg)
Na jar, keď slniečko svieti a je teplejšie počasie, trávime s deťmi veľa času vonku. Vyberme sa do lesa, či k vode a spoznávajme prírodu. Pozorujme rastúce kvety, vnímajme pučiace stromy a spev vtákov. Hľadajme, ktoré živočíchy sa už prebudili.
Možno máte doma knihu o prírode. Aktuálne je možné kúpiť už viacero kníh, venovaných konkrétnym stromom, kvetom, či hmyzu. Inštitút aplikovanej ekológie - Daphne, predáva aj identifikačné kruhy. V batohu nezaberú veľa miesta a sú ľahké. Pomocou nich budete odpovedať na zvedavé detské otázky. Deti si budú vedieť aj samé nájsť, čo ich zaujalo.
Prečo rastú na jar najprv kvety, až potom listy?
Všimnite si s deťmi vonku na prechádzke, že v čase, kedy začnú rásť prvé kvety, stromy ešte len pučia. Kvety potrebujú dostatok svetla. Preto musia narásť a kvitnúť skôr. V čase, keď už stromom narastú listy, kvety v lese nenájdete. Jedine na miestach, kde je veľa vyrúbaných stromov alebo z iného dôvodu riedky les.
Časti kvetu
Ak ste práve na prechádzke na lúke, kde nie sú chránené kvety, odtrhnite si jednu na výskumné účely. Rozdeľte si ju na jednotlivé časti a pomenujte - čo sú korene, stonka, listy, lupene, prípadne aj tyčinky a piestik.
Jarné pexeso
Doma si s deťmi môžete zahrať jarné kvetinové pexeso. Vďaka tomu na výlete budete vy aj deti poznať viaceré kvetiny ,ktoré nájdete.
Potrebuje rastlina k životu svetlo?
Budete potrebovať: už klíčiace rastlinky zasadené v zemi. je dôležité, aby boli už naklíčené a pomaly rástli, Dieťa tak vie pozorovať, ako sa otáčajú za svetlom. Jednu rastlinku si dajte na parapet a druhú schovajte dnu do krabice. Rovnako ich polievajte a pozorujte asi dva týždne. Spýtajte sa dieťaťa dopredu - čo si myslíš, že sa stane? Po približne dvoch týždňoch uvidíte rastlinku na parapete rásť, dokonca sa otáčať za svetlom, ak ju premiestnite na iné miesto. Rastlinka v krabici nemá svetlo a preto nerastie. prípadne ostáva ovisnutá. Na rast potrebuje energiu zo svetla. Dieťa si následne môže experiment nakresliť do zošita.
Podobný experiment si môžete s deťmi spraviť aj s vodou a s teplom.
Deťom spomeňte, že keď si chcete niečo overiť, či rastlina potrebuje napr. teplo, testované rastliny musia mať rovnaké podmienky (rovnako zalievať vodou), a jediné, v čom sa musia líšiť, je to teplo. To je základ každého experimentu. Odlíšiť len prvok, ktorý testujeme.
Kde nájdeme prvý hmyz?
Na prechádzke v prírode si všímajte zarastené staré machové stromy,či spráchnivené drevá. Spolu s deťmi ich prevráťte. Sú na pohľad mŕtve, ale práve pod nimi viete nájsť prvý prebudený hmyz,prípadne pučiace rastliny.
Pasca na hmyz
Ak chceme zistiť, aký hmyz žije v našom okolí, pripravme si pascu na hmyz. Z prázdnej plastovej fľaše odrežeme vrchnú ⅓. Odrezaný diel otočíme naopak a vložíme do spodnej časti. Vznikne nám tak akýsi tunel. Vonku vykopeme dieru a fľašu zahrabeme do zeme. Okraj fľaše bude na úrovni zeme. Pôdu naokolo utlačme, prípadne tam dajme aj nejaké listy, ktoré prilákajú hmyz. Ďalšie dni kontrolujme, aký hmyz prilákala naša pasca. Nezabudnime po skončení pozorovania plastovú fľašu zobrať so sebou domov. Nenecháme ju trvale v prírode.
Na výlet k vode so sieťkou
Zvláštnu pozornosť môžeme na jar venovať stojatej vode. Rybníkom, či mlákam. Okrem žabích vajíčok, ktoré by sme nemali narúšať, je mláka domovom aj mnohých iných živočíchov. Deti budú nadšené, ak budú môcť v gumákoch a nepremokavých nohaviciach naberať sieťkou vodu a skúmať, čo všetko ulovia. Nezabudnite aj kýblik na prípadné objavy, napr. pekné kamienky. Živočíchy odporúčame po preskúmaní vypustiť naspäť do vody.
Jarná tráva dýcha
Zoberme si von min. dve alebo aj viacero sklených nádobiek. Jednu nádobku položme na trávu. Inú môžeme položiť na asfalt. Povieme deťom, že chceme zistiť či tráva dýcha. Nechajme nádobku na tráve položenú približne hodinu. Dôležité je, aby na ňu svietilo slnko. Zatiaľ sa deti môžu hrať v okolí. Pred návratom domom nádoby skontrolujte. Je medzi nimi nejaký rozdiel? Nádoba položená na tráve by mala byť vnútri zaparená. Rastlina "dýcha", prijíma oxid uhličitý a uvoľňuje kyslík. Spolu s touto výmenou uvoľňuje tiež vodnú paru. Pretože pod pohárom na asfaltke nič nedýcha, nevytvára sa ani para. Môžeme deťom ponúknuť jednoduchšie vysvetlenie - pripomeňme im, že aj my keď dýchame v zime, vytvára sa nám pred ústami para.
Všetky spomenuté aktivity nám môžu slúžiť ako zdroj inšpirácie. Motiváciu, ak sa deťom nechce ísť von. Pamätajme ale na to, že najviac sa deti naučia, keď samé objavujú svet okolo seba. Nechajme ich po lese behať, skákať, preliezať spadnuté kmene a robiť vlastné malé objavy. Poskytnime deťom voľný čas a nikým neorganizovanú hru. Priestor na vlastné nápady.
Zdroj: Be a Spring Explorer: 5 Nature Activities for Kids Wohlleben P. Počuješ rozprávať stromy? Malá objaviteľská cesta lesom, 2017
