Prečo sa zvyčajne uchyľujeme ku klamstvu a ako to zmeniť?
Do troch, štyroch rokov začíname klamať všetci. V tomto bode vývoja nášho mozgu zistíme, že máme k dispozícii neuveriteľne všestranný a účinný nástroj - náš jazyk - a môžeme ho použiť na skutočné hranie sa s realitou a ovplyvnenie výsledku toho, čo sa deje. Skôr alebo neskôr však zistíme, že klamstvo je „zlé“ a nemali by sme to robiť. Pravdou je, že každý z času na čas klame. Klamstvá nadobúdajú všetky tvary a podoby, od vynechania podrobností až po falošné klamstvá. Je takmer rozumné tvrdiť, že klamstvo je inštinktívne, pretože aj malé deti klamú bez toho, aby si to uvedomovali. Bez ohľadu na to, ako je bežné klamať, je to stále považované za neslušné a zlé správanie. Klamstvo môže byť frustrujúce a často to narúša puto dôvery medzi dvoma ľuďmi, čo spôsobuje problémy vo vzťahu. Poznanie dôvodov, prečo ľudia klamú, však môže vniesť svetlo do problému a pomôcť nám porozumieť ľuďom, ktorí klamú.
Bežné dôvody, prečo ľudia klamú
1. Strach pred následkami
Môže ísť o skutočný alebo vnímaný dôsledok, pred ktorým sa človek snaží brániť. Mnoho ľudí klame, pretože sa chcú chrániť pred nepríjemnou situáciou alebo konfliktom. Myslite na malé deti, ktoré klamú, klamú, aby sa ubezpečili, že sa nedostanú do problémov. Deti klamú, aby sa vyhli nepríjemným následkom alebo trestu. To isté robia častokrát aj dospelí.
2. Predídenie sklamaniu
Aby sa predišlo sklamaniu inej osoby alebo dokonca seba, môže byť povedané klamstvo.
3. Upútanie pozornosti
Sú ľudia, ktorí klamú, len aby upútali pozornosť ostatných.
4. Zábava na úkor iného
Ide o detské správanie, z ktorého niektorí dospelí nevyrastajú. Namiesto toho klamú, aby videli, čo sa stane, bez ohľadu na to, aké škody by to mohlo spôsobiť iným.
5. Získanie odmeny, ktorú nemožno inak ľahko získať
Toto je druhý najčastejšie uvádzaný motív u detí i dospelých. Príkladom toho je falošné tvrdenie o pracovných skúsenostiach počas pracovného pohovoru, aby sa zvýšili šance na prijatie. Mnoho ľudí chce prezentovať dobrý imidž, často z pracovných dôvodov.
6. Získanie obdivu ostatných
Rozprávanie lží na zvýšenie popularity sa môže pohybovať od „malých bielych klamstiev“ po vylepšenie rozprávaného príbehu až po vytvorenie úplne novej (vykonštruovanej) osobnosti.
7. Únik z nepríjemnej sociálnej situácie
Napríklad sa potrebujeme dostať sa z nudnej párty, alebo ukončiť telefonický rozhovor s tým, že je niekto za dverami.
8. Snaha dosiahnuť svoje ciele
Veľa ľudí klame, aby ostatných prinútilo robiť to, čo chcú. Ľudia, ktorí klamú, aby manipulovali so situáciou alebo inými ľuďmi, sa často zaujímajú len o osobný prospech a neberú ohľad na pocity ostatných.
Ak sa snažíte byť úprimnejší vo svojej každodennej komunikácii, môže byť užitočné porozumieť typom klamstiev, ktoré hovoríte, a prečo ich v prvom rade hovoríte. Výskumníčka Bella DePaulo, ktorá sa zameriava na podvody, naznačuje, že ľudia majú tendenciu klamať o piatich kľúčových témach:
- názory a pocity
- akcie, plány
- úspechy, znalosti a nedostatky
- vysvetlenia správania
- fakty a osobné veci
Niekedy sú tieto klamstvá úmyselné pokusy zmanipulovať ostatných, aby dosiahli nejaký osobný prospech. V iných prípadoch to môže byť spôsob, ako sa vyhnúť tomu, aby ste niekomu ubližovali pravdou, alebo snaha skryť niečo, čo radšej ponecháte v súkromí. Klamári rozlišujú medzi dvoma rôznymi druhmi klamstiev. Prosociálne klamstvá sú malé klamstvá, ktoré ľudia hovoria na ochranu pocitov alebo vyhýbanie sa konfliktom. Na druhej strane, asociálne klamstvá úmyselne zavádzajú alebo klamú ostatných kvôli osobnému prospechu.
Ako prestať klamať?
Jedným z dôležitých spôsobov, ako prestať klamať, môže byť identifikovať situácie, v ktorých by ste mohli byť v pokušení klamať, a premýšľať o alternatívnych spôsoboch, ako to zvládnuť. Aké sú teda náhrady, ktoré môžete použiť namiesto klamstva?
- Začnite v malom - zamyslite sa nad jednou situáciou, v ktorej s najväčšou pravdepodobnosťou klamete, a potom sa zamerajte na zmenu tohto jedného správania. Ak napríklad s najväčšou pravdepodobnosťou klamete, keď sa vás partner na niečo pýta, zvážte, čo môžete v danej situácii urobiť úprimnejšie.
- Buďte láskaví a taktní - zamyslite sa nad tým, ako môžete svoje pocity alebo názory vyjadriť tak, aby sa druhý človek necítil zle. Úprimná spätná väzba nemusí byť brutálna ani zraňujúca. Namiesto toho môžete skúsiť zdieľať jemné, ale úprimné názory na to, čo skutočne cítite, spôsobom, ktorý udržiava prosociálne vzťahy.
- Napíšte to - ak je zdieľanie pravdy nahlas príliš náročné, zvážte jej zapísanie a zdieľanie v liste, e-maile alebo textovej správe.
