Výchova harmonicky vyrovnanej osobnosti zohľadňuje dve základné tendencie človeka, a to lásku k sebe a lásku k druhým.
Základom humanistickej výchovy je presvedčenie rodiča, že v každom dieťati je už prítomná budúca pozitívna osobnosť, ktorú z neho chceme vychovať. Preto jednou z hlavných úloh výchovy je rozvíjanie schopnosti stotožniť sa s druhým človekom a urobiť niečo dobré bez toho, žeby sme za to očakávali bezprostrednú odmenu alebo nejakú protislužbu. Takéto správanie sa označuje ako prosociálne a pri podporovaní jeho rozvoja zohráva nezastupiteľnú úlohu stimulujúce prostredie, v ktorom dieťa vyrastá.
Čo je prosociálne správanie?
Pojem „prosociálnosť“ pochádza z latinského slova „socius“, čo v preklade znamená spoločník, priateľ. Človek, ktorý sa prosociálne správa má rád nielen seba, ale aj druhých. Správa sa ku každému ako k potencionálnemu priateľovi. Myslí, cíti a koná s ohľadom aj na druhých, nezištne. Takéto správanie je základom dobrých medziľudských vzťahov. Veľmi dôležité je podchytiť rozvoj tohto správania už v predškolskom veku, keďže v tomto období sa utvárajú vzorce správania a základ hodnotového systému človeka. Výsledkom prosociálnej výchovy je osobnosť, ktorá:
- Dokáže prejaviť súcit s ľuďmi, ktorí majú ťažkosti.
- Nezištne obdarúva niekoho alebo sa dokáže deliť s niekým.
- Pomáha druhým.
- Úspechy ostatných vníma bez závisti.
- Dokáže pochopiť starosti druhých a dokáže prežívať s nimi radosti aj starosti.
V dnešnej dobe sa u deti častokrát stretávame s nerešpektovaním autorít, nezvládnutím hnevu a agresie, porušovaním spoločenských pravidiel, či neschopnosťou prekonávať prekážky. Hlavným spúšťačom týchto faktorov sú vo veľkej miere médiá, ktoré najviac zasahujú do výchovy a narúšajú ju. Dôsledkom toho sú deti často zmätené emóciami a nevedia si s nimi poradiť. Zlepšeniu situácie nenahráva ani fakt, že rodičia sú vyťažení v práci a majú len málo času, kedy sa môžu venovať deťom. Súčasná pandemická situácia však prispela aj k tomu, aby sa našiel bežne chýbajúci čas a aby rodiny mohli spoločne prežívať prítomné emócie. Základnými aspektami, ktoré do istej miery determinujú prosociálne správanie dieťaťa sú: sebaobraz a sebaúcta.
Sebaobraz, sebachápanie alebo pojem o sebe predstavuje súhrn informácií, ktoré má dieťa o sebe získaných nielen od seba, ale aj od druhých.
Sebaúcta je hodnotením týchto informácií, ktoré sú v sebaobraze. Na sebaúctu majú vplyv objektívne informácie o sebe a subjektívne hodnotenie týchto informácií. Ovplyvňujú ho aj city, hodnotová orientácia a postoje. Preto je neodmysliteľnou súčasťou zdravej a vyváženej osobnosti rozvoj práve týchto oblasti.
Aktivity na rozvoj pozitívneho vzťahu k sebe samému
Aj s najmenšími deťmi si môžete pravidelne robiť rôzne aktivity, ktoré im umožnia premýšľať o sebe a o ľuďoch okolo nich. Tu je zopár tipov, ktoré vám môžu pomôcť otvárať tieto dôležité témy.
- Stále som to Ja – Cieľom tejto aktivity je spoznávať sa. Rozprávate sa s dieťaťom pred zrkadlom. Pozerá sa na seba, smeje sa, kričí, rozpráva. Požiadajte ho, aby našpúlilo ústa, nafúklo si líca, zvraštilo čelo, pohybovalo perami do strán, vyplazilo jazyk ... Vymýšľajte najzábavnejšie výrazy tváre. Môže napodobniť niekoho známeho, keď sa raduje, keď sa hlasno smeje, keď sa hnevá, kričí. Na záver ako sa sám sleduje môžete mu položiť otázky: Čo sa ti najlepšie robilo a prečo? Čo bolo ťažké? Kedy si sa najlepšie cítil? Pri tejto aktivite môžete zistiť, ako sa vníma, čo sa mu páči a kedy sa cíti nespokojne.
- Moje srdiečko - Porozprávajte sa s dieťaťom o tom, čo nám „hovorí“ srdiečko, čo máme radi, čo sa nám páči alebo naopak, prečo sme smutní, kedy sme nešťastní, pre koho bije naše srdiečko, koho ľúbime. Spoločne si vystrihnite jedno väčšie srdiečko z farebného papiera a povedzte mu, aby nakreslilo seba, lebo každý má rád seba, ale aj toho, pre koho srdiečko bije. Na záver sa s ním môžete o tom porozprávať ako sa mu to podarilo? Či mal nejaký problém pri kreslení? Kto každý je v jeho srdiečku? Aké veľké miesto mu patrí v jeho srdiečku?
- Staraj sa aj o seba – môžete sa porozprávať s dieťaťom o tom, že každý má na svete niečo alebo niekoho, o čo sa stará a čo patrí len jemu. Každý z nás má aj niekoho alebo niečo, o koho sa stará, alebo kto sa o neho stará. Môžete si to nakresliť spolu s dieťaťom aj vy a následne sa o tom porozprávať. Položte mu otázky: Kto sa stará o teba? Vieš povedať, na koho teraz myslíš? Ako by si sa mohol čo najlepšie starať sám o seba? O koho sa staráš ty? Povedz niečo o svojom obľúbenej hračke. Keď máš niekoho rád, ako mu to dáš najavo? Odpovede vás určite prekvapia.
- Môj spomienkový album – budete potrebovať tvrdý papier, fotografie, pastelky. Na úvod sa s ním porozprávajte o tom, že každý človek niečo dokáže, v každom je niečo dobré. Aby sme vedeli čo všetko dokážeš ty a čo si už dokázal urobíme spoločne tvoj spomienkový album. Vyberte si nejaké spoločne nejaké fotografie, spomienky, ktoré budete lepiť a rozprávať sa o tom, čo dokázalo (napríklad, keď sa prvýkrát postavil na vlastné nohy, vystúpenia...). Fotografie môže dotvoriť, dokresliť niečo okolo nej. Výsledok by mal pomôcť dieťaťu v uvedomení si toho, že aj ono je jedinečné a dokáže veľa vecí.
