Tvorivá trieda či didaktické reflexívne komunity – aj na Slovensku existujú nové trendy v príprave a rozvoji pedagógov

Martin Brestovanský a Martin Kuruc
Martin Brestovanský a Martin Kuruc / Foto: archív

Ako sa pripravujú mladí budúci pedagógovia a rozvíjajú súčasní? Na túto tému sme sa rozprávali s Martinom Kurucom z Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a Martinom Brestovanským z Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave.

 

Rozhovor pripravila iniciatíva SKAV - Stála konferencia aktérov vo vzdelávaní príležitosti Medzinárodného dňa pedagógov (UNESCO) 5.10.2021.

 

Aké máte ako vysokoškolský učiteľ v rukách páky na zmenu slovenského školstva k lepšiemu a čo sa vám pre ňu už podarilo urobiť v rámci prípravy alebo rozvoja pedagógov? 

Martin Kuruc: K dispozícii mám žiaľ stretnutie na ½ roka so svojimi študentmi. S kolegami sme vymysleli voliteľný predmet s názvom Tvorivá trieda. Je za 2 kredity, ale záujem medzi študentmi je veľký. Pri tvorbe jeho obsahu spolupracujeme s ľuďmi z biznisu aj z neziskoviek. Prepájame v ňom budúcich učiteľov rôznej aprobácie. V jednej skupine je napr. budúca učiteľka pre prvý stupeň s budúcim učiteľom dejepisu. Spoločne hľadáme cesty, ako umožniť deťom v škole rozvoj zručností potrebných pre uspokojivý život v  21. storočí. Snažíme sa vytvárať prostredie, v ktorom môžu študentky a študenti pracovať aj so skupinovou dynamikou či problémovým cyklom správania prostredníctvom ich vlastnej skúsenosti. Uplatňujeme dizajnové uvažovanie, projektové učenie a rôzne online prostredia. Študenti majú v tímoch za úlohu za semester vypracovat didaktický projekt projektového týždňa na škole, tak aby cez konkrétne edukačné prostredie (Mikro Bity, Vodivé farby atď.) umožnili svojim žiakom rozvíjať zručnosti potrebné pre 21. storočie. Na spoločných hodinách sme skôr v role facilitátora či mentora. Napokon si študentky a študenti overia svoje projekty priamo na škole. Celá Tvorivá trieda vzniká úplne odspodu, zo života, a preto je to živý projekt.

Martin Brestovanský: Máme k dispozícii humanistický ideál človeka, kráčajúceho k plnohodnotné u naplneniu, k cnostiam. Reprezentuje ho otázka, kedy som v živote naozaj spokojný, hlboko šťastný. Podobnou otázkou často začínam i didaktickú reflexiu s pedagógmi. Zväčša mi odpovedajú, že vtedy, keď je v triede prínosný zmysluplný dialóg, keď sú žiaci naplno vtiahnutí do učenia sa. A to je začiatok systematického pohľadu učiteľov na svoju prax. Didaktická reflexia vzniká, keď ako učiteľ reflektujem svoje postupy, všímam si ich detaily a dopady, reakcie žiakov, pričom som v tom zároveň v komunite s ostatnými. Nie niekto zvonku, ale učitelia sami pozorujú vlastnú prax na pôde svojej školy a spoločne tvoria akčnú teóriu pre ďalší rozvoj. Na základe toho vznikne autentická vnútorná motivácia pre vlastný profesijný rast či potrebnú zmenu prístupu. 

           

 Čo vás pri vašich inováciách na akademickej pôde inšpirovalo?

Martin Kuruc: Moja vlastná nespokojnosť. Pred rokmi som sa pohyboval v neziskovom a súkromnom sektore v súvislosti so vzdelávaním. Videlo sa mi, že je potrebné vytvoriť synergiu. Na Slovensku je veľa „príkladov dobrej praxe“. Mnohí kolegovia robia dobré veci. Ale nedochádza k zdieľaniu informácií a skúseností. Veľa vecí ostáva v zásuvke. Preto sme chceli vytvoriť nezávislú platformu. Riešila by napríklad prísun lektorov z praxe, podujatia ako EduDays, KiVY - konferencia inovatívneho vyučovania, cez ktoré by dochádzalo k zdieľaniu skúseností a  celkovému kultivovaniu prostredia, v ktorom sa stretáva príprava budúcich učiteľov s praxou. Veľmi by nám pomohlo väčšie otvorenie sa súkromnému sektoru, inovatívnym školám, neziskovým organizáciám. Umožní nám to inšpirovať sa medzi sebou navzájom. Prostredie prípravy budúcich učiteľov treba pripravovať na zmenu odspodu. Tak budeme lepšie pripravení zaviesť zmysluplné zmeny, keď príde potreba zmeny aj zhora.

Martin Brestovanský: Inšpiroval ma koncept instructional rounds, ktorý prišiel z Harvardskej univerzity. Ale paradoxne aj aeronautický výskum. Pri ňom ide o bezpečnosť pasažierov, preto záleží na každom detaile. Typické preň je frekventované a veľmi informatívne referovanie o chybách. A s takýmito detailmi aj my pri didaktických reflexívnych komunitách pracujeme. Veď ide o deti... a ich budúci život! 

 

Stretávate sa so zábranami na strane študentov či učiteľov pri uplatňovaní vašich inovácií?

Martin Kuruc: Mnoho študentov humanitných smerov si ich volí preto, lebo majú obavy z tých prírodovedných. Na Tvorivej triede zistia, že technika, fyzika a matematika je dnes napr. v každom mobile, a že ju môžu využívať v rôznych, predtým pre nich neznámych edukačných prostrediach napriek tomu, že sa v týchto predmetoch necítia ako experti. Tak sa učia pracovať vo svojich prípravách s rozmanitými edukačnými prostrediami uvedomujúc si, že ich žiaci budú deti, ktoré sa pripravujú na pracovné pozície, ktoré dnes ešte neexistujú. Je to proces vzájomného učenia sa, pri ktorom používame prácu s individuálnym portfóliom, nehodnotiacou spätnou väzbou a sebareflexiou.

Martin Brestovanský: Učitelia majú často obavy z hodnotenia vlastného výkonu. Zvyknem používať otázku, či by v tme šli ako dievčatá samy do lesa. Odpoveď je nie. Ak by sa tam však stratilo ich dieťa, akýkoľvek strach z lesa by šiel nabok. A o to tu ide… Otvorená reflexia a kolegiálnosť vytvára kultúru, v ktorej je dieťa na prvom mieste tým správnym spôsobom. Tam sa potom reflexia robí dobre. 

 

Aké otázky si kladiete?

Martin Kuruc: Aké budú povolania budúcnosti? Ako vieme pracovať s vnútornou motiváciou žiakov a ako s motiváciou pedagógov? A ako bude vyzerať spoločnosť, keď budeme naďalej tlačiť na žiakov len prostredníctvom vonkajšej motivácie? Učíme našich pedagógov, čo to napr. znamená „mať zlú triedu“ a ako s takým fenoménom pracovať? A tiež sa občas pýtam sám seba, či v celom procese prípravy budúcich učiteľov mám byť viac vedec, alebo mám študentov v prvom rade profesionálne pripravovať na pedagogickú prax?

Martin Brestovanský: Ako tvoriť z pedagogického kolektívu profesijnú komunitu? Ako deprivatizovať vyučovaciu prax v triedach? Ako by sme mohli zakomponovať didaktickú reflexiu do prípravy pedagógov?

 

Martin Kuruc vyštudoval špeciálnu pedagogiku na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pracoval ako terapeut, aj ako vychovávateľ v polepšovni. Za sebou má i pôsobenie v neziskovom, súkromnom i verejnom sektore v oblasti vzdelávania. T.č. pôsobí ako vysokoškolský pedagóg na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského, kde je známy svojou výskumnou vedeckou prácou v oblasti motivácie.

 

Martin Brestovanský vyštudoval slovenčinu a etiku na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave. Pôsobil na Fakulte sociálnej práce, kde sa venoval animácii ako výchovnej metóde. T.č. pôsobí ako vysokoškolský pedagóg na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity, kde sa venuje okrem iného téme cností. Je spoluzakladateľom Fóra proaktívnych škôl, v rámci ktorého pilotuje didaktické reflexívne komunity.

Čítajte viac o téme: Rozhovory
Zdieľať na facebooku