Ak ste sa aj vy zamýšľali, ako zdravo vychovávať svoje deti bez toho, aby ste boli prehnane dominantní rodičia alebo naopak priveľmi benevolentní, potom túžite po zdravej rodičovskej autorite. Skúste sa najprv zamyslieť, do ktorej kategórie rodičov dnes patríte.
Prikláňate sa k niektorým z týchto presvedčení?
- Trest je skutočne to, čo funguje.
- Rodič má vždy pravdu.
- Keď niečo poviem, tak to platí za každú cenu.
Alebo sú vám bližšie tieto:
- Radšej budem stále vysvetľovať, ako byť prísna/y.
- Nebudem dieťaťu zakazovať, aby som nezlomil/a jeho sebavedomie.
- Rob si čo chceš, aby si sa dobre rozvíjal a všetko si vyskúšal.
Tieto dva prístupy sú skutočne extrémne, ale často sa v dnešnej dobe vyskytujú. Prvý príklad prehnanej autority a druhý príklad svojvoľnosti (prehnanej tolerancie). Mám známeho, ktorý pracuje s drogovo závislými deťmi. Počas svojho pôsobenia zistil, že k drogám, alkoholizmu a vulgarizmu sa najčastejšie utiekajú deti rozvedených rodičov, potom deti, ktorým prejde všetko a môžu si robiť, čo chcú a v neposlednej rade aj deti, ktoré sú často bité, nemajú právo vyjadriť svoj názor a žijú iba pod samými pravidlami.
Ako teda vychovávať, aby sme sa vyhli nezdravým vzťahom a nespôsobili v rodine viac škody ako osohu?
Už niekoľko rokov sa venujem výchove detí a zistila som, že autorita pri výchove detí je potrebná až nevyhnutná. Ale nie prehnaná autorita, ale autorita vybudovaná na základe rešpektu dieťaťa a lásky.
„Výchova má byť láskavá a prísna, nie studená a ľahostajná.“
J. Joubert.
Ďalším dôležitým aspektom k dobrej výchove je efektívna komunikácia. Pokiaľ ju neovládame, mali by sme sa ju naučiť, ak chceme mať s deťmi dobrý vzťah a z detí úspešných ľudí. Tieto dva prístupy (zdravá rodičovská autorita a komunikácia) sa navzájom dopĺňajú, tvoria harmóniu a spravodlivosť v rodinnom prostredí, deti ochránia od drog a vulgarizmu, udržíte a upevníte si navzájom svoj vzťah a v neposlednej rade budete dieťaťu tým, čím skutočne potrebuje, aby ste boli a to RODIČOM.
Rodič je láska, dôvera, ochrana, utíšenie, bezpečie, pevnosť, sila, stabilita, zabezpečenie a stálosť.
Ako získame zdravú rodičovskú autoritu?
Určite nie manipuláciou strachom a panovačným prístupom. Zdravá autorita je taká, kedy rodič rozhodne, ak sa jedná o nebezpečenstvo pre dieťa a zakročí, ak s ním dieťa zaobchádza neúctivo (bije ho, nadáva mu, klame, zámerne neposlúcha a vysmieva sa mu). Tu nájdete 7 rád, ako si vybudovať u detí zdravú autoritu a zároveň mať s nimi dôverný a láskavý vzťah.
Stanovte si cieľ
Najskôr je potrebné si stanoviť cieľ – čo chcete dieťa naučiť, čo mu chcete vštepiť a k čomu ho chcete vychovávať. (Chcem, aby moje dieťa bolo úprimné, láskavé, dobroprajné. Chcem mu vštepiť morálne a duchovné hodnoty ako sú vďačnosť, slušnosť, láska k druhým a pod. A tiež ho chcem naučiť komunikovať, riešiť konflikty slovom, vyjadrovať pocity, ísť si za svojím cieľom a pod.) Cieľ je dôležitý k tomu, aby keď príde na lámanie chleba sme mali pred sebou to, že ho týmto učím úprimnosti, slušnosti a pod. Potom si viem stáť za svojim, keď mám pred sebou vyšší cieľ. Vtedy viem, čo svojim rozhodnutím chcem dieťa naučiť a nerobím to, že raz zareagujem tak a inokedy onak.
Stanovte si hranice s ohľadom na cieľ
Potom z tohto cieľa musíme vychádzať a stanoviť si hranice - (Chcem, aby bolo úprimné - musím ho naučiť, že klamstvo sa nevypláca, pravda je vždy lepšia. Mojou hranicou teda bude, že netolerujem klamstvo.) Hranica nie je trest. Je to váš mantinel, za ktorý už skutočne nehodláte ísť.
Spory riešte komunikáciou
Naučte sa najskôr komunikáciou vyriešiť každý spor - vysvetlením svojho postoja, svojich pocitov a kladením správnych otázok, viete veľa zistiť a aj vyriešiť. Je to gro správnej komunikácie. Napr: “Vieš, potrebovali by sme, aby si nám povedal pravdu, aby sme ti vedeli pomôcť. Čo potrebuješ ty?” “Aby ste sa na mňa nehnevali, keď vám to poviem.” A vážne sa potom ani nehnevajte. Dodržte svoje slovo.
Nechajte deti spoznať následky svojho konania
Stáť si za svojou hranicou (netolerujem klamstvo) a pri porušení ( dieťa aj tak nechce povedať pravdu alebo zaklame) uplatniť dôsledok. Napr. „V našej rodine sa klamstvo netoleruje. Sme smutní, keď nám klameš. Môžeš sa rozhodnúť, či nám povieš pravdu alebo nie. Ak nám však povieš pravdu, môže to byť pre teba oveľa lepšie, ako keď nám zaklameš.“
Aj to vždy dodržte. To, že si budete stáť za svojim slovom a dávať na výber z dvoch možností je veľmi dôležité pre váš vzťah. Budujete dôveru, tým že dodržíte dobré aj tie „zlé“ sľuby. Dieťa vie, na čom u vás je, čo sa vám páči, čo a ako máte radi (nemáte radi klamstvo), že ním nemanipulujete, ale nechávate mu slobodnú vôľu rozhodnutia.
Dávajte dieťaťu zodpovednosť
Snažiť sa vždy rozmýšľať tak, aby ste prenechali zodpovednosť na dieťa - pokiaľ mu patrí. Prenechať zodpovednosť na dieťa môžeme tak, že mu umožníme, aby sa samé rozhodlo, napríklad medzi dvoma možnosťami.
Príklad: Moja staršia dcéra (4 roky) už veľmi veľa jedla sladkostí za deň. Tak som jej povedala:. „Vieš prečo nejem tak často sladkosti ja?“ ona odpovedala, že nevie. „chceš to vedieť?“ povedala, že áno. „Veľa sladkostí nejem preto, lebo sú z nich ľudia tlstí a ja taká nechcem byť a ešte preto, že škodia môjmu zdraviu a zúbkom. Ja som sa rozhodla, že chcem mať zdravé zúbky, tak preto ich veľa nepapám. Stačí mi jeden keksík ku káve. Ty chceš byť tlstá?“ „Nie maminka.“ „A chceš mať zdravé zúbky?“ „áno maminka.“ „Ja to nechávam na tebe. Pozri ja ti už nebudem stále hovoriť, nepapaj toľko tých sladkostí, ty sa sama rozhodni, čo je pre teba lepšie.“ Viete, aký je výsledok? Úžasný. Sama od seba niekedy povie, že nechce, že už mala, alebo keď sa aj spýta, či si môže dať, tak jej poviem, nech sa sama rozhodne a skutočne sa rozhodne tak, že si sladkosť nedá.
Alebo môžete povedať „dobre – nájdi teda dve riešenia ako to napraviť“. A dieťa nech si zožne to, čo si zasialo. Neriešte veci za deti, pretože sa potom nič nenaučia, iba to, že rodičia to všetko urovnajú, tak načo by sa dieťa snažilo. Vždy myslíte na to, čo vaše správanie dieťaťu prinesie do budúcnosti presne toto:
„Kto chce pokaziť životnú dráhu svojich detí,
nech im odstráni z cesty všetky prekážky“
Oesch .
S výchovou začnite ihneď
Čím skôr, tým lepšie - mám na mysli to, že už keď dieťa, väčšinou v období okolo 1 roka, vám začne prvý krát vzdorovať, je dobré nepovoliť z vašej hranice a stáť si za tým, čo skutočne chcete. „Pouč chlapca na začiatku jeho cesty a neodchýli sa od nej ani v starobe“ Príslovia 22/6. Dieťa je múdre stvorenie, ale nevie rozdiel medzi dobrom a zlom. Preto je úlohou rodiča dieťa usmerniť a ukázať mu, čo pokladá za dobré a čo za zlé.
Príklad: Mali sme boj o upratovanie si hračiek, ešte keď boli maličké. Mojou hranicou bolo, že sa budem s nimi hrať, alebo že sa budeme hrať niečo iné, ak si hračky, hru s ktorou sme sa doteraz hrali, upraceme. Niekedy som im pomohla, niekedy sme si z upratovania urobili hru a niekedy si ju museli upratať samé. Vždy som to však dodržala. Nikdy som im nedala inú hračku, pokiaľ si neupratali. Teraz, keď má Sofia 4 roky, tak si niekedy sama od seba upratuje. Len tak, povie „je tu neporiadok, vadí mi to“ :). Aj chválu som zamerala tým smerom. Sofia ma často volá, aby som sa išla pozrieť, ako pekne upratala a ja zvyknem povedať. „Hneď to tu lepšie vyzerá, teraz sa tu budeš oveľa lepšie cítiť, keď máš poriadok, však? Si šikovná!“
Pokiaľ skutočne nebudeme často ustupovať v niektorých veciach svojim deťom, tak prestanú skúšať a samé to zoberú, ako súčasť ich života a prestanú s nami donekonečna bojovať. Navyše sa to naučia mať aj radi a zoberú to za svoje.
Postupne zmeniť prístup k výchove krok po kroku – rozhodnite sa, čo chcete zmeniť ako prvé a na to zamierte vašu úplnú pozornosť. Keď si to osvojíte, pustite sa do ďalšej zmeny a ďalšej a ďalšej. Zmena je život, tak si ho neničme, ale postupne budujme.
Na čo pri výchove nemôžeme zabúdať
Láska
Najdôležitejšia a najpotrebnejšia vec pri výchove detí. Pozerajte sa na veci aj z pohľadu dieťaťa. Dávajte mu pochopenie, nekritizujte ho, usmerňujte ho, objímajte ho, povzbudzujte ho, verte mu a milujte ho.
„Iba konkrétne skutky ukazujú silu lásky.“
Goethe
Milosť
Nezabúdajte na to, že treba byť milostivý – niekedy treba prepáčiť dieťaťu veci, len tak. Vysvetliť mu, že som mu danú vec odpustila a že nechcem za to nič a ani jeho nečaká za to žiadny dôsledok. Ale nie často, aby si dieťa na milosť nezvyklo, ale aby to bralo ako prejav lásky a dôvery.
„Príliš veľa myslíme a príliš málo cítime. Viac ako stroje potrebujeme ľudskosť. Viac ako rozum potrebujeme láskavosť a miernosť.
Bez toho zvlčíme a stratíme všetko.“
Charles Spencer Chaplin
Úcta
Rodič potrebuje úctu a rešpekt od dieťaťa. Dieťa potrebuje úctu a rešpekt od rodiča. Rodičia nebite svoje deti, nezhadzujte ich pred kamarátmi, rešpektujte, že aj ono má právo povedať svoj názor, vybojovať si niektoré veci, ktoré chce podľa seba a pod. Deti veďte k tomu, aby si vás vážili aj oni. Staráte sa o nich, obetujete sa pre nich, tak nech vás nebijú, nekopú, nekričia na vás, rozprávajú s vami normálnym tónom a rešpektujú vaše potreby a záľuby.
„Pamätajte na úctu k sebe, na úctu k druhým a na zodpovednosť za vaše správanie.“
Tandzin Gjamccho
Ospravedlnenie
Spravili ste chybu? Potrestali ste dieťa neprávom? Obvinili ste svoje dieťa, z niečoho čo neurobilo? Ospravedlňte sa mu! Pre dieťa to veľmi veľa znamená a bude si nás vážiť. Nie každý to dokáže. Nech vidí, že ani vy nie ste dokonalí a robíte chyby.
Ospravedlnenie vyžadujte aj od detí. Udrelo svojho kamaráta, ukážte mu, že ospravedlnením sa veci urovnajú. To isté aj doma. Dieťa vám povedalo, niečo čo vás zabolelo, klamalo alebo s vami hovorilo nežiadúcim tónom. Naučte svoje deti, že keď sa ospravedlnia, vy im odpustíte.
„Ospravedlnenie nemusí vždy znamenať, že ste sa mýlili a iná osoba mala pravdu.
Znamená to len, že si vážite váš vzťah viac, než svoje ego.“
Neznámy autor
To, čo hovoríte, musíte aj žiť
To znamená, že netreba dieťaťu hovoriť: to slovo je škaredé, keď takto hovoríš ubližuješ druhým, to sa nepatrí a pod. Ale vo vašej rodine, z vašich úst by tieto slová nemali vyjsť. Keď dieťaťu hovoríte, aby sa pozdravilo a vy nezdravíte, dieťa pravdepodobne zdraviť nebude. Pretože deti robia to, čo robíme my, nie to, čo im hovoríme, aby robili!
„Učiť možno slovami , vychovávať iba príkladom“
Anton Semjonovič Makarenko
Prajem Vám, aby ste mali múdrosť, silu a vytrvalosť pri výchove svojich detí. A, aby ste prišli do úspešného konca a mali šťastné deti a dobrý vzťah.
