Slovenský profesor z ETH Zürich o škole budúcnosti: Kľúčom nie je vedieť, že niečo platí, ale proces, ako na to môžeme prísť

Slovenský profesor Juraj Hromkovič z ETH z Zürichu vo Švajčiarsku prednášal začiatkom januára o škole budúcnosti na pôde STU v Bratislave.
Slovenský profesor Juraj Hromkovič z ETH z Zürichu vo Švajčiarsku prednášal začiatkom januára o škole budúcnosti na pôde STU v Bratislave. / Foto: Archív Juraj Hromkovič

Slovenský profesor Juraj Hromkovič patrí na univerzite EHT Zürich medzi popredných odborníkov v oblasti počítačových vied a diskrétnej matematiky. Vo svojej prednáške na Slovensku hovoril o školách budúcnosti.

 

To, čo bolo štandardom školy pred tridsiatimi alebo štyridsiatimi rokmi, v dnešnom svete už neobstojí. „Klasická škola dnes učí fakty, to znamená produkty vedy, a to nielen veci, tvrdenia, ale aj metódy. Metódu sa môžeme naučiť a následne je vedieť aplikovať, čo je tiež istým druhom učenia sa naspamäť. To, čo by mala škola učiť, je výchova  k tvorivej práci. To, čo by mala vyučovať, sú procesy získavania poznatkov, procesy získavania nástrojov na získavanie poznatkov, procesy vytvárania hypotéz, ich overovania, procesy komunikácie výsledkov na to, aby sme presvedčili ostatných, že naše predstavy sú správne. To by mala dnešná škola robiť, a to na všetkých stupňoch, “ povedal profesor Juraj Hromkovič z ETH (Federálna Technická Univerzita) z Zürichu vo Švajčiarsku na prednáške Škola budúcnosti: Dnes už nielen vízia, ale realita, pred ktorou sa nedá ujsť, ktorá sa konala 10.1.2017 na pôde STU v Bratislave.

Profesor Juraj Hromkovič patrí na EHT medzi popredných odborníkov v oblasti počítačových vied a diskrétnej matematiky. Hlavné ťažisko jeho práce predstavuje vzdelávanie učiteľov informatiky a zavádzanie tohto predmetu na základné školy.

 

Musíme prestať učiť fakty

Škola sa musí podľa jeho slov zmeniť. Jadrom predstavy o Škole budúcnosti je nutnosť prestať učiť fakty, čiže hotové produkty, kedy veciam nerozumieme, ale len donekonečna precvičujeme cvičenia. “Kľúčom nie je vedieť, že niečo platí, ale proces, ako na to môžeme prísť.” Tento postup sa dá  aplikovať nielen na výučbu matematiky a prírodných vied, ale všetkých odborov, aj humanitných.

Trend znižovania nárokov na mladých ľudí, ktorý mal za následok napríklad zrušenie matematiky ako povinného maturitného predmetu na Slovensku a znižovanie vážnosti prírodných a technických vied je podľa profesora Hromkoviča cestou, ako zničiť vlastné deti. V škole nejde o to, čo konkrétne sa mladí ľudia naučia, ale o to, aby sa ich mozog vyvíjal. “Jedinou cestou, ako urobiť mladých ľudí šťastnými, je snažiť sa vydolovať z nich maximum toho, čo sú schopní a ochotní urobiť.” Podporiť ich vývoj teda neznamená odstraňovať im z cesty prekážky, ale nechať ich na týchto prekážkach rásť.

 

Deti musíme zaujať

Do projektu Školy budúcnosti sa vo Švajčiarsku zapojilo viac ako sto škôl a viac ako 4-tisíc detí. Najdôležitejšie je to, ako učiteľ deti učí a aké ciele si stanoví. “Ak budeme vyučovať tak, že deti budú na hodinách objavovať, tak ich fascinujeme.” Kľúčové sú pritom také učebnice a učebné materiály, ktoré robia žiakov oveľa nezávislejšími od práce učiteľa, čo vo Švajčiarsku prinieslo prekvapivé výsledky v podobe trojnásobného nárastu obľúbenosti matematiky a informatiky.

Cestu, ako zaviesť takéto zmeny na Slovensku, vidí profesor Hromkovič v dosiahnutí zdravého evolučného vývoja. ”Je to prechod, ktorý je postupný a pri ktorom sa vytvárajú podmienky na tento prechod.” Zmeny sa zrealizujú len vtedy, ak tento evolučný proces nebude riadený centrálne, ale vtedy, keď učitelia a školy dostanú voľnosť, a tí, “ktorí robia dobrú prácu, budú patrične odmenení.” Upozornil, že najväčším problémom Slovenska je odliv veľkého množstva kvalifikovaných ľudí do zahraničia. Jedinou cestou, ako tento trend zvrátiť, je vytvoriť na Slovensku atraktívnu perspektívu a posilniť spoločenskú motiváciu k získaniu vzdelania. Jedine kvalitné vzdelanie vedie k úspechu, keďže “žiadna didaktická metóda nie je taká úspešná, ako je úspech.”

 

Celú prednášku Juraja Hromkoviča si môžete pozrieť aj tu:

Zdieľať na facebooku