16.11.2020 - Premiér Igor Matovič minulý piatok navrhol otvoriť kiná, kostoly či fitness centrá. A kde sú školy a deti? V krajinách, kde vzdelávanie považujú za prioritu a vlády dokážu plánovať opatrenia, lídri ponechali školy otvorené a popri tom dokázali znížiť aj reprodukčné číslo. Ako vnímajú zatvorenie škôl študenti a prečo sa chcú vrátiť čo najskôr do svojich tried?
„O zatvorení stredných škôl rozhodli tak ľahko, zvečera na ráno, nemala som pocit, že by si uvedomovali, čo to pre nás znamená a čo nám tým spôsobia. Hovorili sme si – prečo zatvárame školy, keď by nám malo záležať na našej budúcnosti. Akoby sme nikoho nezaujímali,“ hovorí študentka Marína Hluchá o svojich pocitoch, keď vláda oznámila zatvorenie škôl. Marínu i jej spolužiačku Michaelu Pavukovú sklamanie viedlo k tomu, že rozbehli svoju petíciu za opätovné otvorenie škôl. Obe študujú na Gymnáziu Poštová 9 v Košiciach. „Sme jedna z tých škôl, ktoré rozbehli dištančné vzdelávanie už v 1. vlne, a to veľmi striktne, ideme podľa rozvrhu a máme všetky hodiny. No chýba nám kontakt s učiteľmi,“ hovorí Marína a dodáva, že maturuje z chémie a zatvorenie škôl znamená, že sa nemôže na maturitu ani prijímačky na vysokú školu pripravovať v novom laboratóriu, ktoré škola otvorila. „Prišli sme už o tri mesiace na jar, učiteľ sa to snažil dobehnúť a po spustení školského roka nám ponúkol možnosť pracovať v laboratóriu aj popoludní. Potom školu opäť zatvorili.“
Nenechajte nás doma pol roka
Michaela i Marína veria, že sa do školy vrátia ešte do Vianoc. V to isté dúfa aj Adrián Čubák, študent Gymnázia arm. gen. L. Svobodu v Humennom. „Už na jar sme neboli v škole tri mesiace. Ak sa nevrátime do konca roka, budú to ďalšie takmer tri mesiace. To znamená dohromady pol roka bez riadneho vzdelávania,“ počíta.
Aj podľa Adriána sa učitelia veľmi snažia, no pripojenie na internet v škole je slabšie, preto nemajú žiaci online všetky hodiny podľa rozvrhu.
„Učitelia hľadajú riešenia, napríklad učiteľ dejepisu nám začal nahrávať videá.“ Adrián však maturuje z matematiky a potrebuje ju i na prijímačky na vysokú školu, preto mu chýba možnosť byť v škole a pýtať sa priamo na to, čomu nerozumie. „Vyjadrenia, že budú na našu situáciu prihliadať pri maturitách sú pekné, no my sa v prvom rade pripravujeme na prijímačky na vysoké školy. A nemyslím si, že vysoké školy, najmä tie v zahraničí, budú prihliadať na to, že sme na Slovensku mali dištančnú výučbu, kým uchádzači z iných európskych krajín sa pripravovali stále prezenčne,“ hovorí Adrián. „Nie som epidemiológ, ale ak je obava zo zvýšenej mobility či koncentrácie ľudí, tak v prípade nášho gymnázia by boli v budove len tri maturitné triedy. A nie sme ani internátna škola. Chýbajú mi dáta, prečo by mali byť ďalej zatvorené všetky školy plošne na celom Slovensku,“ hovorí. Adriánova škola fungovala v septembri podľa školského semafora a škola ani jeho trieda nebola zatvorená ani raz.
„Najradšej by som bol, keby sa do škôl mohli vrátiť všetci študenti, no myslím si, že čím skôr by mali byť k výnimkám, ako sú materské školy či prvý stupeň základných škôl, pridané aspoň maturitné ročníky stredných škôl,“ dodáva Adrián.
Celé dni za počítačom a obavy o budúcnosť
Študentky z košického gymnázia majú šťastie, že ich škola učí naplno distančne a že majú doma fungujúce pripojenie. Michaela je doma ešte s troma súrodencami, striedajú si zariadenia – telefón, počítače či tablet. A trávia za obrazovkami celý deň. „Sme radi, že sa učíme, ale je náročné vydržať sedieť celý deň za počítačom. Striedam kreslo, stoličku aj posteľ. A keď skončíme s online vyučovaním, môžeme rovno zostať na počítači, aby sme si urobili úlohy,“ hovorí Michaela.
Ako nešťastnú hodnotia študenti komunikáciu voči nim i učiteľom a nedostatok informácií zvyšuje ich obavy o budúcnosť. Nielenže sme školy zatvorili doslova „zvečera do rána“, ale študenti netušia, kedy môžu počítať s návratom a obávajú sa, ako situácia ovplyvní ich maturity či prijímačky. Michaela sa pripravuje na maturitu z angličtiny a nevie, či nebude zase administratívna. To sa stalo minulý rok, keď končiace ročníky neabsolvovali ústne maturity, ale známky vyplývali z predošlého hodnotenia. „Veľa sme o tom hovorili s učiteľkou angličtiny, viacerým žiakom vyšli z administratívnej maturity horšie známky,“ hovorí. „Najradšej by som mala normálne maturity, no neviem, či nám tento výpadok nebude chýbať preto, aby sme sa na ne riadne pripravili.“
Michaela písala i ministrovi školstva. „Odpísal, že sa snažil školy udržať otvorené, no krízový štáb bol nekompromisný.“ Ani Miškina škola či trieda nebola počas septembra ani raz zatvorená. „Mali sme mať stužkové a rozlúčky no všetko, na čo sme mali celý život spomínať, zrušili. Chápeme to, ale mali by nám aspoň umožniť chodiť do školy,“ uzatvára Adrián.
Stredná škola im môže pomôcť vymaniť sa z chudoby
Na základnú školu na Luniku 9. v Košiciach chodia tieto dni len žiaci prvého stupňa. No prichádzajú aj niektorí stredoškoláci. Keďže zatvorené sú i stredné školy, vracajú sa na svoju základnú školu, aby sa mohli pripojiť na online hodiny, poradiť sa s učiteľmi a požičať si od nich či z knižnice knihy.
„V septembri bolo v škole perfektne, páčilo sa mi ťažké učivo, bola to väčšia zábava a viac som sa naučil ako doma. Teraz sa učím cez mobil,“ hovorí Marek, ktorý študuje za asistenta učiteľa. Hovorí, že si školu vybral preto, lebo ho baví práca s deťmi, snaží sa tejto oblasti viac porozumieť a už sa nevie dočkať chvíle, keď bude môcť ako asistent konečne pracovať.
Na základnú školu k počítaču na online vyučovanie sa vracia aj Vilo, ktorý od septembra študuje na Súkromnom gymnáziu v Kremnici. „Vybral som si túto školu, pretože som počul, že sa odtiaľ dostali ľudia zo zlej situácie (z chudobnejších pomerov) a teraz sa majú dobre. Jeden bývalý žiak tam študoval a dnes je policajt, druhý je sociálny pracovník. Chcel som vyskúšať, ako to tam funguje, aký je tam internát a prostredie a chcel som spoznávať iných ľudí.“ Do Kremnice Vilo chodil zhruba jeden a pol mesiaca, potom stredné školy plošne na celom Slovensku vláda zatvorila. „Mal som tam dobrú partiu a dobrých učiteľov. Na škole sa mi učilo lepšie ako teraz, pretože učiteľ nám predmet lepšie vysvetlil. Takisto sme mali na internáte doučovanie od 17:00 do 20:00, kde sme si robili domáce úlohy a učili sa na ďalší deň. Pani vychovávateľka nám s tým pomáhala. Teraz si domáce úlohy robíme sami cez mobil a je to ťažšie.“
Niektorí môžu strednú školu ukončiť predčasne
Rozhovor so študentmi nám sprostredkoval Réne Skácal, ktorý učí na základnej škole v rámci programu #teachforslovakia a minulý rok učil i Mareka a Vila. Upozorňuje, že niektorí študenti môžu v prípade, že budú školy zatvorené veľmi dlho odísť zo strednej školy predčasne. „Niektorí z našich žiakov majú už ukončenú 10-ročnú povinnú dochádzku, takže ak bude pre nich dištančná výučba náročná a nedostupná, môžu školu vzdať, najmä študenti, ktorí študujú na 2-3-ročných učilištiach.“
Marek aj Vilo však majú veľkú motiváciu pokračovať. „Neviem, no myslím, že to zvládnem aj keď bude situácia trvať viac mesiacov,“ hovorí Marek. „To je ťažká otázka, keby to trvalo dlhšie, tak by mi to sťažovalo školu. No počul som, že 30. novembra ideme naspäť, tak som zvedavý,“ hovorí Vilo. Obavy má z toho, keby sa musel dištančne učiť celý rok. „V tom prípade by som asi nedokončil prvý ročník. Hlavne kvôli doučovaniu, kde sme sa pripravovali na novú hodinu.“
Príprava na malé skupinky
Škola chýba i menším deťom. „Volám sa Timea, mám 10 rokov a bývam v Turné nad Bodvou. To, že nemôžem chodiť do školy znamená, že sa nemôžem učiť tak, ako v škole, kde nám všetko vysvetľuje pani učiteľka. Teraz, keď niečo neviem, tak mi pomáha mama. No chýbajú mi pani učiteľky a spolužiaci. Najmä pani učiteľka Martinka Deliová a p.u. Hrušovská, aj Kristínka. Pani učiteľky z Teachfordu sú super!“ hovorí Timea. Ona i jej rovesníci sa teraz učia najmä z pracovných listov, no od pondelka by sa mohli vrátiť do škôl v 5-členných skupinách.
Školy, ktorých sa zmena týka sa opäť dozvedeli o novom opatrení v piatok večer. S platnosťou od pondelka. Aj to je jedna z požiadaviek výzvy Dajme deťom hlas v čase pandémie - žiada, aby sa rozhodovalo s rešpektom a úctou k tým, ktorých sa opatrenia týkajú. Výzvu možno podporiť tu: www.changenet.sk
Testovacie tímy by pomohli aj na Luníku 9
Na nové opatrenie sa už pripravujú i na Luníku 9. Doteraz fungovali tak, že vždy o 10.00 prijímali vypracované pracovné listy a rozdávali nové. „V takomto modely je nereálne vysvetľovať novú látku, pre deti by to znamenalo veľa čítania v jazyku, ktorý ani nie je ich materinský. Pracovné listy nám pomáhajú udržiavať to, čo deti vedia a keď sa vrátia späť do škôl, budeme snáď na týchto vedomostiach môcť stavať a sústrediť sa na nové veci,“ hovorí René Skácal.
V prípade návratu malých skupín do škôl hovorí, že to môže pomôcť najmä v zmiešaných školách – kde sa časť detí učí dištančne a časť detí túto možnosť nemá a nemajú tak šancu udržať krok so spolužiakmi. Pre učiteľov však bude náročné nájsť riešenie, ako učiť prezenčne i dištančne. V prípade školy na Luníku 9 by sa však do školy mohli vrátiť všetky deti. Učenie v skupinkách je však výzva pre kapacity školy. „Máme 900 žiakov, ak chceme učiť v skupinkách, potrebovali by sme dvesto tried a dvesto učiteľov.“ Aj táto škola učila v septembri podľa školského semafora a nemuseli zatvárať triedu ani školu. Druhá vec je, že sa naozaj medzi učiteľmi šírila obava a strach, pretože sa nedokázali úplne spoľahnúť, že sa rodičia a deti v prípade podozrenia budú hlásiť na testovanie cez internet či telefonicky prípadne si platiť drahé testy. Plošné testovanie však situáciu upokojilo. „Nevedeli sme, či sa vírus nešíri a neprepukne nám ochorenie zrazu v zborovni. No testovanie ukázalo sa, že Luník 9 je, bohužiaľ, izolovaný, otestovať sa prišla polovica obyvateľov a bolo tu len 10 pozitívnych.“ V prípade tejto školy by tak pomohol skôr návrh ministra školstva zriadiť testovacie tímy určené pre školy. „Ak by sa vedeli rýchle a jednoducho otestovať učitelia a vedeli by sme skontrolovať i žiaka, ktorý by mal problémy, bolo by to riešenie. Kolegovia by sa nemuseli báť a mohli by sme normálne pokračovať vo výučbe“.
