Ak vás zvedie na pracovnom večierku kolega a vy máte doma muža s tromi deťmi, je to jednoznačne nevera. Čo ale v prípade, že ste s niekým v mysli prepojení len na chvíľu či celé roky? Je flirtujúce priateľstvo tiež nevera?
„Asi som sa tak trochu zamilovala,“ vypadlo z Martiny na spoločnej káve. „To nemyslíš vážne? Veď máš muža a dve malé deti, neblázni!“ vyletelo zo mňa automaticky a s vypleštenými očami som čakala, čo bude ďalej. „Nepanikár, nič medzi nami nebolo,“ upokojovala s tajomným úsmevom moju reakciu a dodala odkiaľ pozná Pána Božského. „Neviem ho dostať z hlavy ráno, keď sa prebudím, večer keď zaspávam, ani keď obliekam deti do školy. Viem, že to nie je dobre, ale ten pocit ma neskutočne napĺňa. Neviem si pomôcť. Priznávam, som v tom po uši.“
Najčastejšia nevera nie je fyzická
Väčšina z nás si pri nevere prestaví čosi fyzické. Myseľ nám zabehne kamsi do zašitého hotela na okraji mesta či kancelárie, keď treba neskoro večer stíhať deadliny. Čokoľvek, čo sa odohrá medzi dvoma tajne, poza náš chrbát. Nechýbajú dotyky, bozky či sexuálny styk.
Paradoxom je, že najčastejšia nevera nevyzerá takto. Deje sa v našich hlavách bez toho, že sa cudzieho muža či ženy dotknete. Najčastejším typom nevery je emocionálna alebo citová nevera. A ľudia do nej skĺznu relatívne ľahko.
Podľa prieskumu American Association of Marriage and Family Therapy až 45 percent mužov a 35 percent žien pripustilo, že prežili citovú neveru. Reálne čísla však môžu byť ďaleko vyššie, keďže takáto nevera je zväčša bez dôkazov, nepriznaná a len málokedy odhalená.
Paradoxne v nedávnom prieskume až 88 percent žien uviedlo, že ich ďaleko viac znepokojovalo, ak bol ich manžel citovo neverný, ako keby mal sex mimo manželstva. U žien bolo toto číslo takmer dvakrát vyššie ako u mužov, čo naznačuje, že muži na citovú neveru svojich žien až tak citliví či vnímaví nie sú.
Čo je presne emocionálna nevera?
Emocionálna nevera je situácia, kedy rozvíjate priateľské pocity voči inej osobe, ktoré sa ľahko dokážu zmeniť na romantický či sexuálny vzťah. Zatiaľ, čo váš partner či partnerka žije v nádeji, že váš vzťah je na celý život a je monogamný. Citová nevera vedome prekračuje hranice priateľstva a môže vás zviesť na inú cestu. Takú, ktorú ste s veľkou pravdepodobnosťou nikdy neplánovali.
V Martininom prípade to bolo každodenné sms-kovanie s príjemnými i šteklivými správami, ktoré jej zamestnávali hlavu. „Myslím na teba, na tvoju vôňu od rána. Čo robíš?“ „Si moja femme fatale. Kedy ťa uvidím?“ „Vniesol si do môjho života svetlo.“ ... Písanie o bežných každodenných zážitkoch s hŕbou príjemných jemných vyznaní, ktoré práve doma nenachádzate, sa vytesňujú z hlavy ťažko. Stávajú sa návykové a to ľudí zvyčajne ženie ďalej.
„Medzi každodennými úlohami idú naše emócie často stranou. Prestávame vidieť nášho partnera ako emocionálnu bytosť a vnímame ho skôr ako osobu, ktorá nám pomáha zvládať úlohy a povinnosti. Ak dospejeme do tohto stavu, je veľmi lákavé hľadať podporu kdekoľvek inde,“ hovorí klinická psychologička Lynn Saladino.
Kde sa emocionálna nevera rodí?
V prvom rade je to v nedostatku pozornosti jedného voči druhému doma. Prichádzame z práce unavení a na reálne emocionálne spojenie, vnímavú konverzáciu či intímne chvíle jednoducho nezostáva priestor alebo energia. Raz u manžela, inokedy u manželky a nedostatok sa kumuluje. Ak sa to, čo nás napĺňa nedeje doma, obzeráme sa podvedome po vypočutí inde, hovoria viacerí terapeuti. Niektorí ale nesúhlasia a myslia si, že tento problém je ďaleko komplexnejší a nemožno to zhodiť len na nedostatok niečoho vo vzťahu.
Najčastejším miestom, kde ale skutočne k emocionálnej nevere dochádza, je firma, kde ľudia pracujú. Viac ako 60 percent emocionálnych afér sa začína na pracovisku s niekým, koho dobre poznáte. Alebo na firemných večierkoch, kde sú ľudia uvoľnení, odviazaní a svoje zohrá aj alkohol. Muži vraj ale vôbec nie sú pripravení na citovú neveru. Neuvedomujú si jej riziká. Jednoducho sa v tom ocitnú neplánovane. Podľa nedávanej štúdie si až 68 percent mužov nikdy nemyslelo, že by mohli vhupnúť do citovej nevery a takmer všetci muži, ktorým sa to s kolegyňou prihodilo, by si priali, aby sa to nikdy nestalo.
Všadeprítomné smartfóny nám potenciálnu neveru taktiež veľmi uľahčujú. Dnes už nie je problém v hneve na manželku poslať okamžite cez čet správu kolegyni. Napísať pár príjemných slov pred spaním, dovolať sa v ktorúkoľvek dennú či nočnú hodinu. To všetko vytvára ideálne podhubie na vznik emocionálnej nevery.
Výzva dnešných manželstiev
To, že fyzická nevera je závažnejšia ako tá emocionálna, je podľa washingtonskej psychoterapeutky Stacy Notaras Murphyovej iba mýtus, pretože poranenie citov je omnoho bolestivejšie. Murphyová pre Washington Post povedala, že sa stretla s viacerými prípadmi, keď emocionálne spojenie neviedlo k fyzickej intimite. Prichytený neverník však nikdy nedokázal pochopiť, prečo je jeho partner či partnerka smutná. Podľa psychoterapeutky je typické, keď sa obrní argumentmi typu: „Neurobil som nič nesprávne. Veď som neurobil vôbec nič.“
„Vtedy musím súhlasiť, že fyzicky naozaj nič neurobil. Zároveň mu pripomeniem, že zázemie hľadal u niekoho iného a nie u svojej partnerky, ako by mal. Práve to je to, čo nás má spájať,“ vraví Murphyová. „Naša schopnosť postarať sa o svojho partnera priamo ovplyvňuje jeho schopnosť postarať sa o nás. Sú to spojené nádoby. Ak časť svojej energie sústreďujete na niekoho iného, o to menej jej budete mať na vytvorenie domáceho pohodlia.“
Manželstvá sú dnes pod obrovským tlakom nárokov na seba, výchovu detí, kariéru. Skôr ako teda urobíte takýto prešľap, skúste sa zamyslieť, kam chvíľkové poblúznenie môže viesť, ako to môže ublížiť vám i celej vašej rodine. Hranice dôvery vo vašom manželstve môžu byť veľmi krehké a ak ich raz prekročíte, už nikdy to nemusíte zvládnuť vrátiť späť.
