Nina ide spinkať - prvá kniha dieťaťa, ktorá znásobuje bezpečný vzťah s rodičom

Kniha Nina ide spinkať, ktorú napísala logopedička Svetlana Kapalková, je vhodná pre deti od 1 roka.
Kniha Nina ide spinkať, ktorú napísala logopedička Svetlana Kapalková, je vhodná pre deti od 1 roka. / Zdroj: OZ Krajina čitateľov

Autorky: Viktória Marcinová a Monika Freml

 

Fakt, že čítanie podporuje predstavivosť, kritické myslenie a zlepšuje pamäť už u najmenších detí, netreba obzvlášť predstavovať. V súčasnom pretlaku “ukričaných” farebných leporel a často nesprávne preložených detských kníh je ale namieste zvážiť, čo je vlastne vhodné najmenšiemu čitateľovi ponúkať. Existuje na našom trhu vôbec niečo, čo by napĺňalo rozmer dobrej knihy pre batoľa, rodiča, a zároveň tmelilo vzťah, ktorý je medzi nimi?

 

Čo čítať deťom, ktoré sa učia rozprávať?

Dieťaťu je v zásade jedno, či si prezerá leták zo supermarketu alebo ilustrovanú teóriu relativity. Čo ale nie je úplne jedno, je to, čo si ukladá do pamäti, ako z toho dokáže ďalej vyťažiť a aké emócie v ňom vyvoláva držané, videné a prečítané. V preklade, rodič je filter, na ktorého padá zodpovednosť pri výbere knihy adekvátnej veku a porozumeniu dieťaťa.

 

Ak vieme, že kvalitných kníh pre deti, ktoré sa ešte nedokážu vyjadriť slovom, je okolo nás milión, zodpovednosť za výber sa ľahko rozloží na mnohé plecia. Realita je ale, žiaľ, trochu iná a pri knihách pre deti od jedného roka je na slovenskom trhu jedna veľká priepasť. Síce sa pomaly pláta, ale pláta sa pomaličky. Napríklad aj knihou Nina ide spinkať.

 

Kniha Nina ide spinkať / Foto: FB Ninnulina číta

 

Ideálna prvá kniha

Pre malé deti je veľmi dôležité, aby sa dokázali s príbehom v knihe ľahko a rýchlo stotožniť. Známa téma, ktorá tvorí rutinu v každej domácnosti, im pomáha identifikovať sa s postavou a dejom, lepšie porozumieť svetu okolo seba a hľadať v ňom uistenie, že sa veci dejú tak, ako ich majú odžité. Nina ide spinkať je príbeh o malom dievčatku, ktoré je unavené a musí ísť spať. Dieťatko už nevládze, no s o to väčšou nástojčivosťou tvrdí, že deň sa ešte neskončil a potrebuje dokončiť niečo absolútne neodkladné. A aj najmenšia drobnosť ho vtedy dokáže vykoľajiť tak, že nasleduje záchvat plaču či výbuch zlosti. Ak ste rodičom, potom sú vám tieto stavy i situácie dôverne známe.

 

Na sklonku dňa sú deti aj rodičia unavení a predráždení a to je dokonalý priestor na nedorozumenia, krízy a odpojenia sa od dieťaťa. Kniha Nina ide spinkať je v tomto ohľade obrovským pomocníkom a predstavuje mamu, ktorá sa nehnevá, nenaháňa dieťa do postele, nehreší ho za plač, ale otvára mu náruč a pomáha mu porozumieť večernému zmätku. Nezhasína svetlo, ale ukladá sa s Ninou do postele, číta, venuje jej plnú pozornosť a odovzdáva seba a svoj čas.

 

Mama sa v príbehu Nina ide spinkať ukladá s dcérkou do postele / Zdroj: OZ Krajina čitateľov

 

Dotyk s hranicami

Táto kniha v nejednom rodičovi zarezonuje ako ideál vzdialený realite a vzbudí námietky o detskej manipulácii, právach rodiča na negatívne emócie a potrebu jasne vymedziť hranice. Neľakajte sa, je to zámer. Toto všetko je, samozrejme, súčasťou lekcií rodičovstva - hľadanie hraníc a miery frustrácie na strane dieťaťa i rodiča, ktorá je ešte zdravá a únosná. Dni, kedy nás všetko presahuje a momenty hnevu striedajú okamihy (seba)ľútosti. Tisíckrát opakované, vyčerpávajúce úkony. Únava, napätie, nervozita, narušenie citovej a psychickej rovnováhy, trénovanie trpezlivosti, o ktorých nám predtým nikto nič nepovedal. 

 

Tento príbeh nie je návodom ako vychovávať dieťa, ani príručkou ako byť mamou, ktorá nikdy nezlyháva. Príbeh malej Niny je predovšetkým pripomienkou dieťaťu, že s človekom, ktorý sa o neho stará, je v bezpečí za akýchkoľvek okolností a rodičom zase zasahuje citlivé miesto prehodnocovania rodičovských priorít. Pretože niekedy môže byť všetko úplne inak, ako to na prvý pohľad vyzerá (ako pri Ninke, ktorá dojíma naoko majetníckou zlosťou, ktorá sa po pár stránkach pred očami čitateľa pretaví do túžby postarať sa o zajka). Navyše v jej závere figuruje kniha ako tmel, ktorý je tým najkrajším večerným rituálom v teórii aj praxi.

 

Kniha Nina ide spinkať je svojím príbehom ideálna na čítanie pred spaním.  / Zdroj: OZ Krajina čitateľov

 

Slovenskí autori slovenským deťom

Prekladové knihy nie sú zlé, ak sú kvalitne preložené a zapadajú do nášho sociokultúrneho kontextu. Keď sa ale v preklade stierajú významové odtienky, ostávajú v nej jazykové prvky cudzieho jazyka (najčastejšie čechizmy) a stráca sa napríklad rytmus básne, vtedy je lepšie siahať po slovenských origináloch. Ak navyše text vytvorí niekto, kto sa slovám venuje celý život, možno hovoriť doslova o šťastí a poctivej práci.

 

Text knihy Nina ide spinkať vytvorila skúsená logopedička a autorka niekoľkých detských kníh Svetlana Kapalková, ktorá svoj život zasvätila vývinu a rozvoju reči u detí. Kniha sa malému čitateľovi prihovára len o krôčik zložitejším jazykom, akým v aktuálnom veku reálne rozpráva. Používa jednoduché dvoj a trojslovné vety a dvoj a trojslabičné slová. Každé slovo v knižke je citlivo zvolené a má svoj jasný význam, čo účelne a pritom nenápadne napomáha rastu jazykového sebavedomia dieťaťa.

 

Zo všetkého najviac sa text snaží uľahčiť zvládnutie a rozvíjanie slovesa dať, ktoré patrí do úplne prvej jazykovej výbavy slovenských detí. Deti, ktoré slovo “dať” ešte nedokážu používať (ale zároveň ho dokážu vyjadriť napríklad posunkom ruky, ukazovákom, výrazom tváre, frustráciou), sú povzbudzované toto slovo zaradiť do aktívnej slovnej zásoby. V prípade, že ho už ovládajú, si v knihe “nabaľujú” skúsenosť s jeho významovými posunmi a odlišnými kontextmi vďaka spojeniam “dať plienku”, “dať ponožky” alebo “dať pozor” oproti pôvodnému egocentrickému “dať mne”. V texte tiež vystupujú osoby, zvieratá a veci, ktoré sú tunajšiemu dieťaťu najznámejšie a zároveň patria medzi 30 najčastejších prvých slov (mama, vtáčik, havo, mačka, daj, spinkať + citoslovcia).

 

Texty pripravila známa logopedička Svetlana Kapalková / Zdroj: OZ Krajina čitateľov

 

Je dôležité, ako kniha vyzerá

Možno to bude znieť ako banálna poznámka, ale ideálna kniha pre miničitateľa sa tiež dobre drží v rukách, pasuje mu veľkosťou, nezatvára sa a nekrčí. A áno, je správne pekná a esteticky lákavá. Má citlivo zvolenú farebnú škálu a ilustrácie “rozumejú” čitateľovi. V praxi to znamená, že ich autor musí chápať rozdiel medzi vizuálom pre ročné a päťročné deti. O obrázky v knihe Nina ide spinkať sa digitálnou technikou postaral český ilustrátor Martin Krkošek a vnímavo sa zameral na jednoduchosť kompozície, zobrazenie detailu a farebnosť práve tak, aby nimi oslovil najmenších čitateľov.

 

Jedna vám, druhá dieťaťu v núdzi

Najlepšia správa na záver - ak si kúpitedomov knihu Nina ide spinkať, vedzte, že druhú Ninkuste darovali: vďaka finančnej podpore Férovej nadácie O2 a kníhkupectva Martinus polovica nákladu leporela putuje do rúk deťom, ktoré žijú v náročnej situácii. Pomáhajú v tom centrá včasnej intervencie, Inštitút detskej reči, OZ Cesta von, OZ Návrat, Človek v ohrození, n.o. a ďalšie. 

 

Do izby aj autobusu

Leporelo Nina ide spinkať je výborný adept na prvú knižku každého dieťaťa. Je útla, citlivá, úprimná, hravá, príjemne farebná a nenásilne edukatívna. Je to knižka, ktorá by mala patriť do každej baby tašky, ruksaku či vrecka, keďže sa svojou veľkosťou zmestí kdekoľvek. Mohla by sa tak stať tajnou zbraňou, ktorá pomôže všade tam, kde budete mať potrebu skrátiť dlhú chvíľu a pripomenúť sebe aj dieťaťu, že rozumieť si môžeme len vtedy, ak druhému načúvame. A potom, samozrejme, nech je presne tou knihou, ktorú spoločne číta leporelová mama s malou Ninou pred spaním. Ideálne s plyšovým zajkom poruke.

 


Článok vznikol v spolupráci s OZ Krajina čitateľov.
Zdieľať na facebooku