Najlepšie knihy pre deti sú tie, pri ktorých samotní rodičia užasnú. Presne pri týchto knihách sa deti učia od dospelých, ako to vyzerá, keď knihu listujete a užívate si ju.
Avšak, možno sa pýtate, ako ma môže nadchnúť kniha pre deti? Slniečka, kravičky, obláčiky? Našou odpoveďou na to je žáner picture book alebo z nemčiny bilderbuch. Preložili by sme ho ako obrázková kniha. Avšak pozor, neznamená to knižku s obrázkami. Skôr by sme povedali, že je to knižka, v ktorej príbeh je vyjadrený predovšetkým ilustráciami a okrem toho sa tam nachádza aj trošku textu. Ilustrácie ho však nezobrazujú. Práve naopak, dopĺňajú to, čo nie je povedané, predbiehajú ho, idú si akoby svojim smerom.
Dobré obrázkové knihy sa vyznačujú tým, že sa nedajú zaradiť do jednoznačnej vekovej kategórie. Viete si ich čítať s maľkáčmi, s ktorými jednoducho iba obzeráte obrázky, pomenúvate predmety a čítate základný príbeh. Staršie deti však už dokážu vnímať aj hru ilustrácií a textu a práve to, ako sa jedno opiera o druhé. Nuž, a to sú presne tie, ktoré si dokážete užiť so svojimi deťmi. Môže ísť napríklad o knihu Olivera Jeffersa Deň, keď pastelky dali výpoveď, v ktorej sa vaše deti učia farby a vy vidíte, že knižka je v skutočnosti o tvorivosti. Alebo Búrka a veľryba, knižka navonok o priateľstve s veľrybou, no v skutočnosti o osamelosti a rodičovstve.
Na trhu sa nedávno s pomocou Fondu na podporu umenia objavila kniha poľskej ilustrátorky Iwony Chmielewskej Oči. Iwona Chmielewska je autorkou kníh pre deti aj pre dospelých a v rokoch 2011 a 2013 získala ocenenie na Medzinárodnom knižnom festivale v Bologni. Kniha Oči, jej druhá kniha preložená do slovenčiny, je prekrásne obrazové zamyslenie nad tým, aké vzácne je mať zrak. A presne ako v dobrej obrázkovej knihe, aj tu je iba veľmi málo textu, doplneného výraznými obrazmi.
Na každej strane nájdete vždy iba malú časť vety a oproti nej výrez do stránky, cez ktorý nazeráte na ilustráciu o jeden list ďalej. V podstate ide o báseň:
Niekto oči má a nevie, aký dar to je. - Nasleduje obrázok zabaleného darčeka.
Otvára ich a z dverí do dverí ho vodí oči dvoje. - A nasleduje obraz dvoch dverí, označených číslom 1 a 2, a dvoch kľúčov označených číslom 1 a 2. Len vďaka očiam priradíte správny kľúč ku správnym dverám, však?
Oči nad ním stále bdejú, len čo ráno vstane. - Nasleduje obraz auta, ktoré zastaví tesne pred závorou a balóna, ktorý sa tesne vyhne továrenskému komínu, pretože oči nad obomi bdeli a oboch ich zastavili.
Môže robiť fúru vecí a nemyslieť na ne. - A tuto nasleduje obraz ruky, na ktorej sa práve lakujú nechty a obraz dvoch šálok s kávou s lyžičkami a keksíkmi. Vidíte to? Keď si lakujete nehty, nemyslíte na svoje oči. Aj kávu si sladíte takmer automaticky, rovnako ako mimovoľne siahnete do tanierika, kde bez potiaží siahnete na keksík.
Kniha sa však po chvíli obráti k tým, ktorí zrak nemajú, či už od narodenia alebo nejako inak. Avšak nevykresľuje ich ako zlomených či utrápených. Naopak, hovorí o tom, že oči nahradí iný poklad, ktorý im umožní obúvať si správne topánky, či vyjsť hore správnymi schodmi, napiť sa z kávy či dať si k nej keksík. Podľa Iwony Chmielewskej aj nevidiaci vedia byť šťastní a skúšať aj veľmi ťažké veci.
Všetky tieto obrazy sú nakreslené jednoduchou akoby ceruzkovou technikou v úplne čistých líniách bez ornamentov a nápadných detailov. Práve preto sa budú deťom ľahko dešifrovať. Užijú si obrazovosť tejto knihy a keď im pridáte k obrazom aj význam každej z tých krátkych viet, táto kniha bude viesť k mnohým rozhovorom.
Veľmi podobná je aj druhá novinka so zvláštnym menom Ktosi alebo Vodné srdce od ukrajinskej autorky Viktorie Ameliny. Kým Oči Iwony Chmielewskej viete už po troške skúmať aj s päťročnými deťmi (a čím budú staršie, tým viac sa budú do nej ponárať), na túto dieťa potrebuje zrelšiu predstavivosť a tiež empatiu. Budete ju vedieť čítať so sedem-osem ročnými deťmi.
Ide o príbeh, ktorého hlavná postava spočiatku nevie, aké je jej pravé meno, a preto ju príbeh nazve menom Ktosi. Žije v akváriu spolu s rybkami a každý večer sleduje človeka, ktorý sa o nich stará. S príbehu nie je jasné mnohé, ale jedno áno: muž, ktorý ich každý večer kŕmi je veľmi osamelý. Súhrou viacerých rozprávkových okolností však staručká korytnačka z police zhodí knihu, Ktosi sa v nej spozná, zistí svoje meno, a pomocou knihy nakoniec naučí všetky zvieratá v akváriu čítať. Vo finále osamelému mužovi nechajú na dne akvária krásnu správu, ktorá potom vlastne všetko zmení.
Táto kniha sa vyznačuje kolážami a neobyčajnými obrazovými prepojenami. Je to sčasti rozprávka, sčasti fantázia, no a zároveň príbeh o empatii.
Táto kniha, rovnako ako tá predchádzajúca, má vo svojej podstate zvláštne ilustrácie. Také, ktoré by ste na prvý pohľad netipovali na detskú knihu. Nie sú ľúbivé, neponúkajú sa v žiarivých farbách. Avšak pravdou je, že zvláštne knihy deti zaujímajú. Deti sú veľmi otvorené a v knihách hľadajú jednoducho zážitok bez ohľadu na to, či má hlavná hrdinka pás úzky 17 centimetrov a veľké modré oči.
Vyskúšajte s deťmi siahnuť po knihách, ktoré nie sú typicky detsky žiarivé. Nechajte ich ale nech si na ne urobia názor samé. Nech sa samé rozhodnú čo v nich knihy vyvolávajú.
