Vydavateľstvo Slniečkovo je menšie, nenápadné vydavateľstvo, ktoré pravidelne vydáva tri-štyri knižky za rok. Od prvej po poslednú sú to knihy, ktoré si majitelia obľúbili a vydávajú ich vyslovene pre radosť. Vďaka tejto ich radosti máme na trhu také poklady svetovej detskej literatúry ako je séria príbehov Kvaka a Čľupa, dvoch kamošov žabiakov, alebo jedna z najpredávanejších detských kníh na svete vôbec, Kde žijú divé zvery. Ide o drobné a nenápadné knižky, ktoré vás ale chytia po prvej strane … a potom sa dedia. Kvak a Čľup, aby ste vedeli, tí sa nepožičiavajú ani najlepším kamarátom.
Slniečkovo takto podobne pred tromi rokmi prinieslo na Slovensko poklad vo forme pána Guľôčku, ktorý je zase poľským knižným pokladom z rúk Wojciecha Widłaka. Pán Guľôčka je veľmi milý pánko, ktorý vo svojom byte žije s kačkou Katastrofou, psíkom Pľuzgierikom a muchou Bzuk-bzuk. Je to zároveň veľmi trpezlivý pánko, pretože už prvý príbeh z prvej časti série Pána Guľôčku vás presvedčí, že jeho tri zvieratká sú vlastne tri malé deti, ktoré sa ešte iba učia vedľa seba žiť (a nerobiť si navzájom naprieky). Pán Guľôčka je prototypom rodiča, ktorým by sme občas chceli byť všetci: viac mlčí než rozpráva, konflikty koriguje tak akurát, aby do nich príliš nezasahoval a zo všetkého najviac vymýšľa. Vymýšľa príbehy na počkanie: keď treba stáť v rade v obchode, keď nastane skrat a všetci sa ocitnú v tme, keď okno rozbije lopta. Pán Guľôčka je dôkazom toho, že dobrý príbeh vždy zaženie zlosť a hnev.
Nuž, a Slniečkovo prinieslo pred pár dňami na trh s pomocou Fondu na podporu umenia tretie pokračovanie Pána Guľôčku. Táto časť má poddtitul Radosť, a je to veru radosť. Stretávame sa s dobre známymi zvieratkami v dobre známych rodičovských situáciách. V tomto dieli sa napríklad so zvieratkami snaží vyštverať na vrchol kopca a nik už nevládze. Alebo je horúco. Alebo je ktosi v jeho okolí smutný alebo mu chýba chvíľka sústredenia iba na seba.
Práve toto sú situácie, v ktorých troj- či štvorročné deti budú ihneď spoznávať samy seba. Autor však nevykresľuje iba situácie typické pre život s malými deťmi. Používa v nich jazyk, aký používajú ony, skratkovitý a emocionálny. Jeho zvieratkám, presne ako deťom, občas chýba napojenie sa na pravidlá nášho reálneho sveta. Kačka Katastrofa je napríklad presvedčená, že najlepšie by bolo nie iba schádzať dolu z vrchu, ale aj stúpať z neho dolu (aby sa vyhla stúpaniu naň). Pľuzgierik v lístí vidí škriatka, i keď je to obyčajný ježko. No a pred vstupom do jaskyne sa obaja poctivo vydesia, keď si predstavia, že by tam mohol bývať drak. Zároveň však v sebe majú hlbokú detskú múdrosť, vďaka ktorej dokážu v pravý čas povedať: “Vieš, nie vždy je všetko také, ako si predstavujeme.”
Autentickosť detského sveta dopĺňajú kresby poľskej ilustrátorky Elzbiet Wasiuczyńskej. Používa výrazné farby a odvážne ťahy štetcom, presne ako to robia deti. V ilustráciách je málo detailov, no emócie sú čitateľné na prvý pohľad.
Sila týchto príbehov nespočíva v tom, že by radili, ako riešiť podobné situácie s deťmi. Nedočkáte sa žiadnej ideálnej odpovede z úst pána Guľôčku, ktorú potom môžete používať opakovane a vždy s rovnakými výsledkami. Príbehy pána Guľôčku nie su technickými manuálmi, nakoniec, tak to s deťmi ani nefunguje. A detské knihy s poučeniami a lekciami, také nebavia ani deti a ani dospelých.
Príbehy pána Guľôčku sú poctivé, nefalšované príbehy. Poväčšine sa rozkladajú iba na troch-štyroch stranách tak, aby sa váš škôlkar vydržal sústrediť do konca. V každom z nich ale nájdete čriepok nápadu, ktorý je rozvinutý do niekoľkých interakcií medzi zvieratkami a pánom Guľôčkom. Nebudú vás poučovať, to nie. Niektoré vás rozosmejú, iné roznežnia. Vo väčšine z nich sa spoznáte.
Jednoducho, pán Widłak je vynikajúcim pozorovateľom sveta detí a tiež jeho obdivovateľom.
Zalistujte si v príbehoch pána Guľôčku aj vy.
Tu si môžete pozrieť, ako autor číta svoj text po slovensky.
