Knihy o smrti, a k tomu pre deti. Všetci by sme chceli, aby to bolo inak. Že? Od momentu, ako sa narodia, ich chceme chrániť. Chceme, aby sa vyhli bolesti, aby im nehrozilo nebezpečenstvo. Najviac zo všetkého chceme, aby nezažili tú najhoršiu stratu - tú, po ktorej sa občas zdá takmer nespravodlivé, že sa znovu naučíme žiť. Ale životy sú rôzne, a niekedy sa zlým veciam nedá zabrániť.
V knihe Kamzíkův velký skok mladé kamzíča príde o brata. Takúto stratu nečakalo, dovtedy sa ich spoločný život skladal z bláznenia a skákania. "Kamzíčata si myslela, že skotačení a radost budou navěky." Potom sa ale všetky možné zlé okolnosti zvinuli do jednej, tragickej: mrazivá zima, husté sneženie, svorka hladných vlkov. Staršie kamzíča sa pokúsilo zachrániť sa veľkým, dlhým skokom. Knihu máte na kolenách, dieťa vedľa seba, obrátite na ďalšiu stranu a čítate: "Když později mladší kamzík vyvěhl z úkrytu, marně hledal staršího brášku. Jeho tělo leželo opodál na skalní ploše."
Ak má vaše dieťa približne päť rokov, zľakne sa a zhlboka vydýchne. Deti okolo piateho roka ihneď pochopia, čo sa stalo, a že to znamená obrovský smútok. V tomto veku už zvyčajne chápu, že smrť je nezvratná. Na rozdiel od nich to chápe časť štvorročných detí a len veľmi málo trojročných - pre ne je smrť zatiaľ len spánok, ktorý sa po nejakom čase skončí, prípadne je to cesta niekam ďaleko, z ktorej je možné sa vrátiť. Mŕtva andulka bude zajtra zase poletovať a čvirikať, musíme len počkať, kým sa zobudí, mami. Uvidíš.
Ale päťročné deti už vedia, že je to inak. A tiež chápu, že ten, kto zomrel, už nesníva, necíti a že mu ani nemôže byť zima. Náš kamzík sa to práve ide naučiť.
"Co se mu stalo?" ptal se zděšeně maminky.
"Zemřel," odpovědela kamzice. "Přestalo mu bít srdce."
"Ne!" zakřičel mladší kamzík.
"Je mi to velmi líto," řekla maminka a plakala.
Túto knihu napísal Daniel Rušar, ktorý je vo svojom profesionálnom živote poradcom osobného rozvoja. Prednedávnom mu vo vydavateľstve Paseka vyšla kniha o detskom strachu z tmy Vlk a tma. Na rozdiel od iných detských kníh, ktoré sa detským strachom vysmievajú alebo ich zametajú pod koberec, v tejto si starý vlk dokáže predstaviť pocity mláďatka a vďaka tomu skutočne aj pomôcť. Empatia je veľmi silný nástroj prekonávania bolesti a strachu, a tak ani matka kamzíčica pred synom neskrýva bolesť. Je to z autorovej strany zámer, pretože "...v dětských hrách je smrt přece přítomná. Ale zdálo se mi, že jako dospělí povídání o smrti dětem zjemňujeme." Detskí psychológovia, ktorí na knihe spolupracovali, tento zámer potvrdzujú.
Spolu s mamkou teda mladší kamzík plače, spolu ostávajú pri mŕtvom kamzíkovi. "Obejmu tě," povie synovi a tak sa k sebe pritisnú. Spolu kamzíkovi ďakujú, že mohli byť časť života s ním, a spolu ich bolí, že už vlastne nemôžu spraviť nič iné. A musia ísť ďalej, pretože sa už vzdialili od svojho stáda a sú teda v nebezpečenstve. Čo bude ďalej?
Nasleduje tá ťažšia fáza, keď ustúpi prvotný šok - no ešte stále sme v detskej knihe o strate. Dospelí zvyčajne voči deťom používajú vákuum, ticho. Častokrát vo vlastnej bolesti veria, že lepšie bude deťom nehovoriť, nespomínať. Vydržať jeden deň za druhým, až raz ráno bude bolesť preč. Títo dvaja ale bolesť prežívajú spolu, a práve to ich lieči: kým hľadajú svoje stádo, obaja si bračeka predstavujú po svojom boku. Spomínajú si na miesta, ktoré mal rád a tiež spolu hovoria o tom, ako im chýba. Táto časť je veľmi smutná a zároveň je v nej veľa nádeje. Ak máte za sebou čosi podobné, nebudete to vedieť čítať bez sĺz.
Záver príbehu je horko-sladký; to najhoršie je za nimi.
"Občas budu ale smutnit," řeklo kamzíče mamince.
"Já taky," souhlasila maminka a přitiskla k němu hřbet. "Oba si spolu budeme někdy stýskat."
Brzy nato sa shledali se svou tlupou.
Táto kniha vzbudzuje u dospelých veľmi silné reakcie, napriek tomu, že je určená deťom. Bude to sčasti tým, že je v nej málo slov - taký vzácny dar v súčasnej dobe urečnených knižiek, ktoré by potrebovali poriadne vyškrtať. Veľký potlesk redaktorke Michaele Škultéty, že s nesmiernym citom ustrážila koľko textu Kamzíkův velký skok potrebuje. Každé slovo je na správnom mieste a zámerom nie je vás nasilu rozplakať. Práve tým, aký je príbeh priamy a bez pátosu, aký je autentický (a mohlo by sa zdať, že až odosobnený), necháva priestor na váš vlastný príbeh, na vaše vlastné pocity a pocity dieťaťa.
Druhým dôvodom je, myslím, výber hlavného hrdinu. Kamzík je zvláštne zviera. Jeho stádo pôsobí na horských hrebeňoch neohrozene, no pritom krehko. Daniel Rušar sa sám vyjadril podobne: "Přijde mi že, stále žijí život na hraně, jsou houževnatí, odolní, když často překonávájí překážky i nepřízeň počasí." A to je veľmi presný popis človeka, ktorý sa zo dňa na deň pomaly snaží spamätať zo straty.
Nuž a tretím dôvodom budú ilustrácie Ľuba Paľa. Sú expresívne podobne ako v knihe Haló, haló, pani mačka, ktorú Daniel Rušar dobre pozná a má rád. Cítite z nich ľadovú búrku vysoko v horách zmiešanú zo strachom, cítite aj šok a prázdno. V závere je nádej, ktorá vám vyrazí dych rovnako ako smrť staršieho kamzíka v úvode.
Kamzíkův velký skok nie je na každý večer, to je pravda. No je to jedna z najkrajších kníh, aké možno doma budete mať.
Knihu Kamzíkův velký skok vydalo vydavateľstvo Portál. Zakúpiť si ju môžete na stránke vydavateľstva alebo v kníhkupectve Martinus.sk.
