Myšacia polievka je knižka, ktorú si na polici v kníhkupectve na prvý pohľad asi ani nevšimnete. Nemá výrazné farby a dokonca ani usmiatu, veselú postavičku. Práve naopak, je tam myška, ktorá si pod stromom spokojne číta. Nuž a v pozadí sa črtá tvár nejakého zvieraťa na love. Na love na tú myšku.
Presne tak sa začína Myšacia polievka: hlavnou hrdinkou je myška, ktorú lasica nenechá si čítať a miesto toho z nej chce urobiť vývar. Je to vlastne príbeh podobný tomu o myške, ktorú chce prehltnúť Gruffalo, a je práve o tom, že malinkí sa vo veľkom svete vôbec nemusia stratiť, ak majú dosť fantázie a využijú okolnosti vo svoj prospech.
V tomto prípade si myška pred lasicou vymyslí poriadny zvrat: vraj ak z nej má byť myšacia polievočka, tak do nej musia ísť aj myšacie rozprávky, inak nebude chutiť. A keďže lasica má iba silu, no žiadnu predstavivosť, myška jej - a aj vašim deťom - štyri krátke rozprávky hneď porozpráva. Jedna je o včelách, ktoré sa myške uhniezdia na čiapke a chcú tam ostať bývať. Druhá zase o balvanoch, ktoré chcú dovidieť na druhú stranu kopca. V tretej v noci vyhrávajú cvrčkovia, nedajú myške spať a keď ich v tom hluku odháňa, nerozumejú jej dobre a hrajú stále hlasnejšie. No a štvrtú o šípkovom kre, ktorý starenke vyrástol priamo z kresla.
Keď myška svoje rozprávky dopovie, vyšle lasicu, aby ich šla hľadať. A kým tá loví včelie roje, cvrčky a hľadá balvany, myška spokojne ujde a pri domácom kozube svoju knihu dokončí.
Takže príbehy majú veľkú moc, hovorí v tejto knižke Arnold Lobel. A hovorí to tým najmenším čitateľom. Myšacia polievka je totiž ideálny príbeh buď pre deti od približne štyroch rokov alebo potom ako prvé samostatné čítanie pre prváčikov. Je to tak, pretože jednotlivé príbehy sú krátke a obstoja aj samostatne. A teda prváčik (a vlastne aj unavený rodič) dokáže zažiť pôžitok z otvorenia a ukončenia príbehu, pričom knižku nemusí prečítať na jedno posedenie.
Ilustrácie príbeh dopĺňajú a rozvíjajú, takže aj menšie deti ho dokážu veľmi dobre sledovať. Zároveň ide o pôvodné ilustrácie samotného autora Arnolda Lobela. Na rozdiel od mnohých súčasných kníh sú tlmené, neukričané, no veľmi pôsobivé a deti ich budú rady skúmať a rozoberať.
Arnold Lobel je vo svete považovaný za klasiku detskej literatúry. Jeho príbehy nie sú tie bežné rozprávkové o princeznách, čarovných koníkoch a drakoch. Skôr naopak, zvierací hrdinovia (žaby, slony, sovy a podobne) zažívajú úplne obyčajné a každodenné veci. Práve preto ich deti majú tak rady, dokážu sa s nimi veľmi ľahko stotožniť. Veď pozrite: v jednom príbehu príde jar a žabkám sa z postelí nechce. V inom napíšu kamarátovi list, ale slimák poštár ho nie a nie doručiť. Zase inde vyskúšajú byť na prízemí i prvom poschodí zároveň a úplne sa z toho zadýchajú. Niektoré z príbehov sú smiešne, niektoré sú strašidelné a iné trochu smutné, ale všetky sú láskavé. Takých knižočiek na našom trhu nie je mnoho.
Myšaciu polievku vydalo o.z. Slniečkovo, ktoré má Arnolda Lobela veľmi rado a za posledných pár rokov publikovalo štyri diely z jeho série príbehov o žabiakoch Kvak a Čľup a takisto príbehy pána Sovu. Všetky tieto dielka vychádzajú v čistom, kultivovanom preklade manželov Gavurovcov, a už len úrovňou jazyka sa zaraďujú prakticky na to najlepšie čo je v detskej literatúre u nás dostupné. Ak k tomu pridáte kvalitný papier a prekrásnu (pre detské knihy možno nie celkom bežnú) väzbu, vyjde vám z toho poklad detskej knižnice.
Takže, keď budete nabudúce prechádzať kníhkupectvom, určite pohľadajte jednu aj pre vás.
Kúpiť ju viete ihneď online v Martinuse alebo v detskom kníhkupectve Mrkvička.
