Pripravujete si už vianočné darčeky. Máte už knihu? Možno by ste aj chceli nejakú kúpiť pod stromček, no zdá sa vám to riskantné, pretože vaše dieťatko čítanie zatiaľ veľmi nebaví. Alebo možno knihy zatiaľ ešte neplánujete, pretože sa vám zdá vaše dietko na knihy ešte príliš malé. Možno chcete počkať, kým začne rozprávať, a nateraz ho radšej zásobíte hrkálkami a hovoriacimi blikajúcimi vecičkami.
Ak ste v tej druhej skupine, určite nečakajte kým začne hovoriť; detská reč sa vyvíja omnoho skôr než vôbec hovorí. A ak ste v tej prvej skupine, nenechajte sa nechuťou voči čítaniu odradiť. Je totiž celkom dobre možné, že jednoducho len nemáte doma naozaj dobrú knihu. V kníhkupectvách je teraz kopa žiarivých obálok, akcií a odporúčaní, ale nie je kniha ako kniha - dobrá kniha pobaví dieťa a aj rodiča (bez ohľadu na to, že rodič má o dvadsať rokov viac než zamýšľaná cieľová skupina). Zlá kniha - a môže to byť pokojne niečo čo ste vy v detstve milovali - ostane ležať v kúte a dokonca môže odradiť od ďalšieho čítania.
Máme pre vás päť tipov na naozaj dobré knihy, ak máte doma deti v predškolskom veku, ktoré zatiaľ nečítajú, alebo ich to veľmi nebaví. Nechajte sa inšpirovať a určite knihu pod stromček zabaľte.
Knižka prvá: Aino-Maiji Metsoly, Počítání
(od 8 mesiacov do dvoch rokov)
Toto leporelo je jeden poklad. Je ideálne pre deti od zhruba ôsmych mesiacov približne do troch rokov, aj keď je pravdou, že po nej rád ešte občas siahne aj môj šesťročný syn. Deti, ktoré majú menej než jeden rok potrebujú interaktívne knižky, knižky s okienkami na otváranie, s prvkami, ktoré môžu tlačiť, krútiť či posúvať. Jeden podnet udrží ich pozornosť na menej než jednu minútu, takže knižka pre ne potrebuje byť od prvej chvíle zaujímavá.
Nuž a táto presne taká je. Na prvý pohľad upúta veľmi nezvyčajnou farebnosťou, ktorá si pýta pozornosť, no nie je pritom ukričaná, nebolí z nej po chvíli hlava. Takisto si všimnete zvláštnu skratkovitú kresbu - žiadne prepracované, detailné a realistické kresby. A to je dobre! Očká ročného dieťaťa detaily a precíznu fotografickú kresbu aj tak ešte nedokážu rozlíšiť, potrebujú čisté a vyhranené, nekomplikované tvary. Iba vy budete dumať čo za ružové zvieratko to vidíte na strane dva. Váš potomok ale hneď uhádne, že ide o zajka. Zároveň jeho malej rozvíjajúcej sa hlavičke nesmierne prospieva vidieť v každej knižke zajka nakresleného inak: v tejto je ružový a spí, v krtkovi je zase hnedý a realistickejší, no a zajko Miffy je zase biely, tučnučký a nakreslený jednou čiarou. Spoznávať ich a zisťovať, že toto všetko je jeden zajko je pre detskú hlavičku veruže náročná a veľmi potrebná matematická operácia. Keď kupujete knižky, uistite sa, že potomkovi zabezpečujete naozaj rozmanitú obrázkovú potravu. Peppa aj Disney stačia v jednom exemplári, naozaj.
Táto knižočka je okrem zaujímavej vizuálnej stránky aj pripravená aj na vek, keď už nebude stačiť iba otvárať a zatvárať okienka. Počítání je jej názov preto, že trénuje rátanie do desať: v každom okienku sa totiž skrýva otázka, jednoduchá úloha. Zadanie je ale naozaj výborne vymyslené (a ako rodič ho poľahky preložíte do slovenčiny, ak myslíte, že treba): miesto "Spočítaj vtáčiky" dieťaťu čítate "Mačička sa hrá s klbkom vlny. Koľko klbiek vlny ešte vidíš?" To znamená, že ku zámenu slovíčku mačička pridáte nové slovo klbko, a s ním následne pracujete a hľadáte ho po celej dvojstrane.
Počítání je knižka fínskej výtvarníčky Aino-Maiji Metsoly, v súčasnosti dizajnérky fínskej značky Marimekko. Tú severskosť z nej cítiť na sto honov a medzi knihami sa bude parádne vynímať. Uložte ju niekam na viditeľné miesto juniorovi v úrovni očí a keď pôjde najbližšie na nočník, rovno ju berte so sebou. Vydalo vydavateľstvo Baobab a zakúpiť ju viete aj tuto.
Knižka druhá: Hervé Tullet, Barvy
(približne od tretieho roka)
Hervé Tullet je autor, ktorého rodičia majú radi, pretože vás neotrávi ani potom, čo ste ho s deťmi prelistovali päťstokrát. Prelistovali, napísala som, pretože tulletovky, ako sa im medzi rodičmi hovorí, sa nečítajú. Aby ste rozumeli, do jeho kníh treba fúkať. Alebo nimi triasť. Alebo tlieskať, či svietiť cez ne baterkou, prípadne ich čítať so zavretými očami alebo cez otvory prestrkovať palčeky. Bez ohľadu na to, aký pohyb použijete, jeho knihy sú koncentrovanou zábavou. A keď je šesť hodín večer, vo vás už nie je ani štipka života a pritom chcete s potomkom stráviť aspoň jednu sústredenú chvíľku, akútne potrebujete tulletovku.
Hervé Tullet verí, že knihy sú tu na to, aby sa o ne rodiny delili. Netreba preto vymýšľať čo "najdetskejšie" a najsladšie knižočky, ktoré sú výsostne pre deti (pričom rodičov, ktorí ich majú deťom čítať znechutia a otrávia). Práve naopak, potrebujeme knihy, ktoré rodičov a deti spoja, aby sa mohli hrať spolu a spolu si oddýchnuť.
I keď vo svete je tulletoviek viac než päťdesiat, u nás sa zatiaľ viete dostať iba k dvom preloženým do češtiny. V skutočnosti je však prevažná väčšina jeho kníh úplne bez slov. Barvy vyšli iba nedávno vo vydavateľstvo Portál. Kúzlo spočíva v tom, že vaše dietko začne podľa inštrukcií stránky knihy hladiť, klopkať do nich či triasť, aby sa vzápätí k nemu začali zbiehať farby, aby sa potom začali miešať a meniť na iné. Na prvý pohľad je to veľký zážitok, ktorý si potomok bude chcieť často opakovať.
Nech vám neprekáža, že knižka neobsahuje "príbeh." Obsahuje totiž poctivé, nefalšované hranie sa. A to je cesta k tomu, aby sa knižky stali príjemným zážitkom. Len tak z nich deti môžu dlhodobo čerpať všetky benefity, ktoré čítanie prináša. Zakúpiť ju viete tuto.
Knižka tretia: Annie M.G.Schmidt, Špinuška
(od dvoch do piatich rokov)
Deti, ktoré majú okolo dvoch rokov dokážu na jednu aktivitu udržať pozornosť iba dve-štyri minútky. Ak to má byť aktivita, ktorú zatiaľ nerobili, ešte kratšie. Takže ak chcete doma zavádzať čítanie, opäť potrebujete knižočku, ktorá potomka uchváti na prvý pohľad. Špinuška je už z prednej obálky zaujímavá: ufúľané copaté dievčisko, nič uhladené, nič rozprávkové. Deti sa s hrdinami kníh stotožňujú, a tak hlavná postava, ktorá je od prvej po poslednú stranu zababraná - takmer nikdy vlastnou vinou - ich naozaj poteší.
Ak čítanie s deťmi pravidelne, systematicky vylepšujete ich sústredenie a schopnosť udržať pozornosť. Deti, ktoré nečítajú či nechcú čítať potom od knihy odbiehajú omoho skôr - a vy máte zase o dosť menej času ukázať im, že čítanie môže byť veľmi fajn. Špinuška má na každej stránke iba krátky úsek textu. Navyše je od začiatku do konca zameraná na dej, na dianie - práve toto deti okolo tretieho roka potrebujú - pričom každé jedno jej dobrodružstvo je také srandovné (a vždy nečakané), že nikdy neviete, čo sa ide prihodiť a ako sa to vyvinie. Deti táto kniha naozaj baví. Ilustrácie príbehy veľmi dobre rozvíjajú, takže aj menšie dieťa ich dokáže sledovať. Nie, nemusíte sa báť, že sa zo Špinušky stane nejaký zlý príklad, ona totiž nie je zlomyseľná. Občas si len veci vopred nepremyslí. (Určite si však neberte príklad zo Špinuškinej mamy, ktorá ju hneď v prvej kapitole zamkne v izbe. Aby decko nerobilo neplechu.)
Špinuška je holandským národným pokladom rovnako ako u nás trebárs Maťko a Kubko. Určite sa jej u vás doma bude páčiť. Vydalo vydavateľstvo Verbarium a ešte stále ju má skladom. Zakúpiť si ju viete aj tu.
Knižka štvrtá: Gianni Rodari, Rozprávky po telefóne
(od piatich rokov)
Toto je vám taká drzá kniha, že si s ňou nebudete vedieť rady. Ona sa totiž nedá nečítať - a decká, ktoré zatiaľ radosť z príbehov nezažili, úplne prekvapí. Prvým dôvodom je, že nikdy neviete, čo čakať! Napríklad táto Alica Padalienka, chúďa nemotorné, všade padá. Do budíka spadla. Alebo do fľašky. Alebo tatovi do vrecka na saku, bolo že to radosti, keď ju konečne našli. Alebo Kvetko Neposedko, ktorý zase všetko stráca. Aha, aj dnes stratil ruku. Potom stratí rameno. Ešteže tá teta na ulici si to všimla, lebo ktovie ako by to skončilo. Aj nos stratí, a k tomu nohu, ešte šťastie, že ho podľa topánky spoznajú a vrátia mamke. Alebo ten príbeh o preplnenej talianskej pláži, kde si pánko zaplatí vstupné, nemá sa kam uložiť, tak sa jednoducho vznesie nad ostatných, polihuje si v povetrí na deke, číta knižku, až kým sa mu nevyšmykne knižka z rúk rovno na paničku pod ním. Žiadne klasické rozprávky ale riadna dávka moderného, sviežeho rozprávania, ktoré naše deti potrebujú, aby videli, že knihy naozaj vedia byť zábavné.
Druhým dôvodom prečo táto kniha nedá spať je fakt, že jednotlivé príbehy sú kratučké: niektoré majú iba zopár odstavcov, tie najdlhšie necelé dve strany. Navzájom spolu nesúvisia, líšia sa aj žánorovo, iba niektoré postavy sa vracajú späť (Alica nachádza nové miesta kam padať, Kvetko nové miesta kde niečo strácať). Čiže aj dieťa, ktorého schopnosť sústrediť sa na predčítaný text nie je celkom vycibrená poľahky vydrží od začiatku do konca, a teda zažije uspokojenie z otvorenia a aj uzavretia príbehu.
Tretím dôvodom je, že kniha baví rodiča, a to je bonus za všetky drobné. Gianni Rodari je majster rozprávania - nie nadarmo sa v roku 1970 stal laureátom ceny Hansa Christiana Andersena - a preto VY nebudete vedieť kam sa príbeh stáča a VY si to budete užívať. A niet lepšej reklamy na knihu ako vysmiaty rodič!
Vydalo Artforum vo fantastickej reedícii s novými ilustráciami v pôsobivej väzbe, a teraz pred Vianocami pridalo ešte šperk naviac: audioverziu Rozprávok po telefóne nahovorenú Richardom Stankem. Toto audiospracovanie je fenomenálne, niet k nemu čo dodať. Kúpite ju kliknutím na tento link.
A kniha piata: Super Lego návody
(od nula po deväťdesiatdeväť rokov)
Minulý rok pred Vianocami som v kníhkupectve sledovala otecka, ktorý chcel synovi kúpiť knihu. Predavačka ho zaviedla k mládežníckej literatúre, naozaj dobre mu poradila niekoľko titulov a nechala ho vybrať si. On si váhavo obzeral všetko čo mu dala do rúk a nakoniec sám sebe povedal: "Dvanásť eur? Za to môžem mať krabicu Lega." A odišiel.
V podstate má pravdu. Lego je vždy dobrý darček, navyše sú to peniaze, ktoré istotne nebudú len tak stáť na polici. Preto ak chcete knihu, ktorá skutočne neostane na polici, táto o Legu je veľmi dobrý nápad.
Lego nápady sú fascinujúca kniha (sú súčasťou väčšej série Postav si z Lega). Od prvej po poslednú stranu sa vám pred očami menia rozprávkové bytosti, vesmírne stanice, superautá. Je to práve ten typ knihy, kde vás nadchne aj samotné listovanie bez ohľadu na to, či sa rozhodnete niečo z toho stavať. Je to pocta tvorivosti, potenciálu, ktorý v sebe tie kocky skrývaju.
Najdôležitejšia vec z hľadiska vášho rastúceho domáceho čitateľa je ale zážitok z knihy, ktorá čudujsasvete nerozpráva príbehy. Deti tak zisťujú, že knihy môžu mať v našom živote aj úplne iný účel, že môžu byť funkčné, môžu učiť novým veciam, posúvať naše hranice. To sa okrem toho učia vždy keď zoberiete do rúk obľúbenú kuchársku knihu, automapu alebo turistického sprievodcu. Isteže, mnohé z týchto informácií viete získať na internete. Avšak čítanie, ktoré náš mozog vykonáva nad knihou sa z hľadiska sústredenia absolútne nedá porovnať s čítaním, ktoré vykonáva na internete. Práve to sústredenie nad knihou je to, čo tak veľmi potrebujeme; umožňuje nám omnoho hlbšie ponorenie keď riešime pracovný problém, keď sa učíme niečo nové alebo keď tvoríme. S kvalitnou a príťažlivou encyklopédiou, hoci aj o Legu, dávate dietku omnoho viac než iba knihu. Kúpiť ju môžete tuto.
Na záver ešte pridáme jedno dôležité upozornenie: do balíčka s knižkou musíte pribaliť aj rodiča, ktorý si vezme dieťa na ruky, bude ho škrabkať po chrbte a otáčať stránky. Tak sa totiž vlastne tvorí láska ku knihám najľahšie: keď sa knižky spájajú s rodičom a s veľmi veľmi príjemnými chvíľami. Krásne vianočné a povianočné čítanie prajem.
