Zvyšovanie atraktivity riaditeľského povolania je aj cestou ku kvalitnejšiemu vzdelávaniu.
V školskom roku 2020/2021 pôsobilo na Slovensku vyše 5–tisíc materských, základných a stredných verejných škôl, v ktorých učilo takmer 57-tisíc učiteľov a navštevovalo ich približne 740-tisíc žiakov. Najzásadnejší vplyv na podmienky i kvalitu výchovno-vzdelávacieho procesu v nich majú, okrem štátu a zriaďovateľov, práve ich riaditelia. Hoci ich výber môže potenciálne vplývať na životy státisícov žiakov, rodičov či zamestnancov škôl, tejto oblasti sa, žiaľ, často nevenuje dostatočná pozornosť.
Množstvo prípadov z praxe ukazuje, že výberové konania na posty riaditeľov sa podobajú skôr na súťaže sympatií. Slabá dôvera vo férovosť a transparentnosť procesu sa následne prejavuje aj v nízkom záujme o tieto pozície. Potvrdzujú to aj dáta z prieskumu v 465 materských, základných a stredných školách z 56 miest a obcí po celej krajine, ktorý v apríli uskutočnila Slovenská komora učiteľov. V priemere sa do výberových konaní na riaditeľov v týchto školách hlásili iba dvaja kandidáti, pričom v poslednom desaťročí dokonca badať klesajúcu tendenciu.
„Máme na školách závažné problémy, nielenže nám zásadne klesá atraktivita učiteľského povolania, ale aj toho riaditeľského,” hovorí prezident Slovenskej komory učiteľov Vladimír Crmoman. „Dôvodom sú nielen nízke platové podmienky, ale aj nezáujem o súťaž v netransparentných výberových konaniach,“ dodáva.
Slovenská komora učiteľov preto spolu s Transparency International Slovensko prichádza s publikáciou Transparentný výber riaditeľov škôl, ktorá môže zriaďovateľom i radám škôl pomôcť pri príprave dôveryhodnejších výberových konaní. Ich základnými princípmi by mali byť predovšetkým férová súťaž a otvorenosť voči verejnej kontrole. V praxi to okrem iného zahŕňa aj zverejňovanie koncepcií rozvoja školy a životopisov jednotlivých kandidátov. Samozrejme, pri dodržiavaní ochrany osobných údajov a iných práv všetkých zúčastnených. Dôležitým predpokladom férových výberových konaní je aj otvorenie vypočutia kandidátov verejnosti. Takýto záväzok si do programového vyhlásenia zakotvila aj súčasná vláda.
„Otvorené výberové konania prinášajú do verejnej správy nielen lepšiu občiansku kontrolu, ale môžu pomôcť znížiť riziká klientelizmu, diskriminácie, plagiátorstva či obsadzovania postov ako politických trafík,” hovorí riaditeľ Transparency International Slovensko Michal Piško. Podobne podľa neho postupuje množstvo štátnych či samosprávnych inštitúcií už dnes. „Možno spomenúť viaceré konania z posledných rokov od výberu predsedu Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, cez riaditeľov viacerých organizácií v rezortoch ministerstva životného prostredia či financií, až po riaditeľov mestských obchodných spoločností v Bratislave.“
Ďalším dôležitým princípom výberových konaní by malo byť aj rozhodovanie výberovej komisie na základe jasných a vopred zverejnených kritérií. To sa žiaľ dnes veľmi často nedeje. „Zúčastnil som sa ako kandidát nedávno výberového konania na riaditeľa školy v Bratislave, kde opakovane kandidovala vysoko postavená úradníčka ministerstva školstva, ktorú prišiel ako člen rady školy podporiť aj samotný minister školstva,” uvádza Peter Wetzler, stredoškolský učiteľ a kandidát na riaditeľa školy. „Výberové konanie vyhrala, ale nie je vôbec jasné, na základe čoho. Nehodnotili sa žiadne kritériá, ktoré by objektívne porovnávali schopnosti a zručnosti kandidátov,“ opisuje vlastnú skúsenosť.
Samozrejme, len skvalitňovanie samotných výberových konaní na zvrátenie negatívnych tendencií v školstve stačiť nebude. Na školách podľa najnovšieho prieskumu komory učiteľov vládne neraz zlá atmosféra, takmer 30 % respondentov uvádza, že na svojom pracovisku zažíva nevhodné až neprijateľné pracovné podmienky a niektorí respondenti vnímajú klímu v zborovni ako „hrôzu, katastrofu a pociťujú strach“. Podobné znepokojivé výsledky ukazuje aj najnovší prieskum Inštitútu duševného zdravia Konvalinka (2021).
„Meniť by sme mali začať aj mocenský model a nedostatok demokracie na pracoviskách v školstve,“ hovorí Viktor Križo zo sekcie demokratizácie v Slovenskej komore učiteľov. „Nastavenia funkčných rád škôl, otvorených výberových procesov a verejnej kontroly všetkými účastníkmi vzdelávania, by však mali patriť medzi prvé kroky,“ dodáva. „Od apríla sme začali aj so vzdelávaním zamestnancov i rád škôl a postupným vydávaním série vzorových dokumentov chceme ukázať, ako by mali demokraticky a otvorene fungovať nastavené participatívne procesy na školách,” dopĺňa projektová manažérka komory učiteľov Mária Rothensteinová.
Publikácia Transparentný výber riaditeľov škôl prináša aj vyše dvadsiatky konkrétnych odporúčaní, ako výberové konania zlepšiť v praxi. Je zrejmé, že viaceré z týchto odporúčaní si vyžiadajú aj zvýšené nároky na prípravu zo strany zriaďovateľov a členov výberových komisií a nevyhnutne rátajú aj s aktívnym zapojením verejnosti. Vo viacerých ohľadoch by prínosom bola aj úprava nejednoznačnej alebo nevyhovujúcej národnej legislatívy.
Z pohľadu Slovenskej komory učiteľov a Transparency International Slovensko však bezpochyby nejde o samoúčelné kroky zvyšujúce byrokratickú záťaž konania, ale o opatrenia, ktoré môžu zvýšiť kvalitu a atraktivitu obsadzovania týchto dôležitých postov. To sa môže s veľkou pravdepodobnosťou pozitívne odraziť aj na kvalite samotných škôl a výchovno-vzdelávacieho procesu, z čoho bude v konečnom dôsledku profitovať celá spoločnosť.
