Bratislava 16. júna (TASR) – V školskom roku 2018/2019 spustila Nadácia pre deti Slovenska pilotný projekt programu Škola inkluzionistov, ktorý sa zameral na inkluzívne vzdelávanie na základných školách. Dve desiatky škôl absolvovali ročný vzdelávací program, v rámci ktorého sa zapojili do kvantitatívneho a kvalitatívneho výskumu. Jeho výsledky poukazujú na znepokojivý stav v našom školstve. Realizátorom prieskumu bola nezávislá mimovládna organizácia Centrum pre výskum etnicity a kultúry (CVEK). TASR o tom informovala Miriam Fulmeková z Nadácie pre deti Slovenska.
Cieľom projektu Škola inkluzionistov bolo vytvoriť počas jedného školského roku priestor na rozvoj vzdelávania, ktoré rešpektuje individuálne potreby všetkých detí. Okrem rozvoja zručností bolo cieľom zapojených účastníkov aj identifikovanie východiskovej situácie na škole a hľadanie ciest, ako prispôsobiť jej fungovanie reálnym potrebám inkluzívnej praxe.
V rámci ročného vzdelávania absolvovali zapojené školy kvantitatívny a kvalitatívny výskum. Prostredníctvom neho skúmali zástupcovia CVEK atmosféru na školách, hodnotenie vývoja a materiálneho zabezpečenia, či vzťahov medzi jednotlivými aktérmi. Špecifickou témou boli aj rôzne inkluzívne princípy a práca s deťmi so špeciálnymi výchovno – vzdelávacími potrebami. "Výskum poukázal na to, že v zapojených školách si učitelia uvedomujú nárast počtu detí s rozmanitými vzdelávacími potrebami a potrebu sa tejto téme venovať. Dôležitým zistením je, že učitelia nechcú takéto deti vylučovať zo škôl, ale zároveň potrebujú výraznú podporu pri ich vzdelávaní. A čo bolo ešte dôležitejšie zistenie - deti samotné vnímajú rozmanitosť v škole ako obohacujúcu a myslia si, že je pre všetkých prínosom," zhodnotila Elena Kriglerová Gallová, riaditeľka organizácie CVEK.
Atmosféru na školách sledoval výskum z pohľadu žiakov i učiteľov. Pedagógovia považujú atmosféru za o čosi priateľskejšiu a otvorenejšiu voči rôznym zmenám oproti deťom. Pozitívom na práci je podľa nich najmä to, že ich baví a najviac je to práca, kde pomerne rýchlo vidia výsledky a majú spätnú väzbu od žiakov. Za negatíva považujú ďalšie aktivity ako vedenie knižnice, či školskej kroniky. "Problematickou je najmä byrokracia, teda vedenie rôznej papierovej dokumentácie. Výrazne negatívne tiež hodnotili, že si často musia nosiť prácu so sebou domov," tvrdí Fulmeková.
Žiaci vnímajú atmosféru v škole ako súťaživú, napätú a stresujúcu častejšie ako učitelia. Napätie medzi učiteľmi obvykle nastáva v určitých obdobiach roka, keď sa akumuluje veľa práce, alebo keď sa realizuje naraz veľa projektov a učitelia to v tej chvíli považujú za veľkú záťaž. Až 70 percent respondentov uviedlo, že "pre efektívne vzdelávanie detí je spolupráca s rodičmi kľúčová".
Kvalitatívny výskum ukázal, že mnohí učitelia vnímajú rôznorodosť v triede ako principiálne dobrú vec, avšak má svoje limity, ktoré ak nie sú zvládnuté, pôsobia na učiteľa veľmi zaťažujúco. Vysoký počet integrovaných detí, najmä ak majú ťažšie zdravotné znevýhodnenie, je pre učiteľov zaťažujúci, ak nemajú dostatočnú podporu. Až 60 percent zo žiakov sa čiastočne alebo úplne stotožnilo s výrokom "Je dobré, ak sa v triede vzdelávajú rozmanití žiaci, je to pre nás všetkých prínos".
Do druhého ročníka programu Škola inkluzionistov sa prihlásilo 39 škôl zo všetkých krajov Slovenska. Dve desiatky z nich sa zapoja do nového ročníka.
