Rodičov zdravotne znevýhodnených detí trápi ich slabá podpora vzdelávania

Rodičia detí so zdravotným znevýhodnením považujú za dlhodobý neriešený problém slabú podporu vzdelávania ich detí.
Rodičia detí so zdravotným znevýhodnením považujú za dlhodobý neriešený problém slabú podporu vzdelávania ich detí. / Foto: Bigstock

Bratislava 21. decembra (TASR) – Za jeden z dôležitých problémov rodín so zdravotne znevýhodnenými deťmi za posledné roky považuje združenie Platforma rodín detí so zdravotným znevýhodnením slabú podporu a zabezpečenie rovnocenného vzdelávania takýchto detí. Pre TASR to uviedla zakladajúca členka združenia Monika Fričová.


Podľa slov štatutárnej zástupkyne združenia Márie Tomaško je zaradenie zdravotne znevýhodneného dieťaťa do školského vzdelávacieho systému veľkou témou, a to už pri jeho zaradení do materskej školy. "Na Slovensku nie je povinné predškolské vzdelávanie. Povinnosť sa vzťahuje až na obdobie rok pred plnením povinnej školskej dochádzky, takže naše deti nie sú kvôli svojim diagnózam prijaté ani do materskej školy. Argumentom sú nedostatočné personálne a priestorové kapacity, ako aj materiálno-technické vybavenie daných škôlok," povedala pre TASR Tomaško s tým, že deti už v rannom veku prichádzajú o socializáciu v kolektíve.
Za zložitú tému označila Tomaško aj povinnú školskú dochádzku. "Deti s ťažkým zdravotným znevýhodnením nie sú plnohodnotne prijímané do denného vzdelávacieho cyklu. A to nielen do bežných škôl, ale ani do špeciálnych, kde sa vzdelávanie rieši individuálnou časovou dotáciou a reálne to môže vyzerať aj tak, že dieťa navštevuje školu raz do týždňa v rozsahu dvoch hodín. Pre tieto deti je to veľmi málo," priblížila. Ako doplnila, aj v tomto prípade sa stretávajú s problémom v personálnych a priestorových vybaveniach škôl. Tie podľa nej nie sú v mnohých prípadoch ani bezbariérové.
Podľa Platformy rodín nedostatok financií v školstve spôsobuje neschopnosť podchytiť potenciál nielen zdravotne znevýhodnených detí, ale aj detí s nadaním či tých zo sociálne znevýhodneného prostredia. Fričová uviedla, že problémom špeciálnych škôl je i zmena zastúpenia detí v triedach. "V súčasnosti už nejde o homogénne triedy, ale o také, kde sú deti s rôznym stupňom postihnutia, čo si vyžaduje individuálny prístup formou individuálnych výchovno-vzdelávacích plánov, ktoré sa ani na týchto školách nevytvárajú podľa potreby žiaka, ale len podľa vzdelávacích programov, v ktorých nie je zohľadňovaný ani zhoršujúci sa stav dieťaťa či skrátená časová dotácia," povedala Fričová. Podľa jej slov v praxi to často vyzerá tak, že sa individuálne výchovno-vzdelávacie plány neprispôsobujú dieťaťu a jeho potrebám. "Sú len akýmsi teoretickým materiálom pre školu bez možnosti rozvoja potenciálu dieťaťa," doplnila.
Na dosahy vzdelávacích programov, ktoré v rozpore s princípmi inkluzívneho vzdelávania kladú na školy často nerealizovateľné požiadavky, upozorňuje Koalícia za spoločné vzdelávanie. "Súčasné nastavenie týchto programov smeruje k vyčleňovaniu detí z hlavného prúdu vzdelávania a k nerešpektovaniu ich jedinečnosti. Odkláňajú pozornosť učiteľov od uplatňovania inkluzívnych foriem práce s triedou," povedal Viktor Križo z Koalície za spoločné vzdelávanie. Podľa neho inklúzia prináša do škôl toleranciu, porozumenie a ľudskosť.
Rezort školstva v tejto súvislosti uviedol, že štátny tajomník Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR Peter Krajňák prijal v novembri signatárov Otvoreného listu k vzdelávacím programom pre deti so špeciálnymi potrebami v materských, základných a stredných školách na Slovensku. "Po prijatí otvoreného listu s nimi diskutoval o ich návrhoch na zmeny vo vzdelávaní detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, vrátane úprav vzdelávacích programov, ktoré sa týkajú týchto detí a žiakov," dodal pre TASR komunikačný odbor rezortu školstva. Krajňák sa vyjadril, že predloženými návrhmi sa bude rezort školstva zaoberať.

Čítajte viac o téme: Inklúzia | Integrácia detí
Zdieľať na facebooku