B.Gröhling: Slabý záujem o odborné vzdelávanie nie je vinou gymnázií

B.Gröhling: Slabý záujem o odborné vzdelávanie nie je vinou gymnázií
B.Gröhling: Slabý záujem o odborné vzdelávanie nie je vinou gymnázií / Foto: Bigstock

22.11.2016

Bratislava 22. novembra (TASR) - Strana Sloboda a Solidarita (SaS) v prvom rade nepovažuje za rozumné, aby sa namiesto ministra školstva k jeho rezortu pravidelne vyjadrovali ostatní koaliční partneri. Nesúhlasíme s výrokom predsedu vlády Roberta Fica, že za nedostatočný záujem o štúdium na stredných odborných školách môžu gymnáziá. Za aktuálny stav môže štát a spôsob, akým bol rezort školstva doposiaľ vedený.
"Je viacero dôvodov pre nadmerný záujem o gymnáziá. Hlavným je prebytok univerzít a vysokoškolských odborov a neinformovanosť o uplatnení ich absolventov. Vzniká tak enormný záujem o vysokoškolské štúdium a teda aj štúdium na gymnáziách, pričom študenti nevedia, aké uplatnenie im vysoká škola poskytne a nie sú si vedomí, že odborná škola často poskytne lepšiu perspektívu do života," konštatuje poslanec NR SR za SaS a tímlíder strany pre školstvo Branislav Gröhling.
Ďalšími dôvodmi sú podľa neho neinformovanosť o uplatnení absolventa odbornej školy a kvalita tých škôl súvisiaca s nedostatočnými financiami. "Problém je komplexnejší a nemožno zaň viniť gymnáziá alebo samosprávne kraje či ich predsedov," hovorí Gröhling.
Súhlasí, že za posledných desať rokov narástol počet gymnázií. "Ale aj tie, ako aj stredné odborné školy, majú dnes menej žiakov než v minulosti. Ich nedostatok preto znamená pokles kvality. Niektoré školy len prežívajú a preto sa viac ako na kvalitu vzdelávania sústredia na to, aby získali čo najviac žiakov, aby mohli fungovať ďalej," vysvetľuje Gröhling.
Podľa neho bude preto v menšej miere potrebná racionalizácia - aj v prípade gymnázií aj v prípade stredných odborných škôl. "SaS považuje za nutné vytvoriť stimuly pre žiakov základných škôl, aby študovali na odborných školách. Rovnako je potrebné informovať žiakov a rodičov o možnostiach zamestnania a uplatnení po skončení odbornej školy," zdôrazňuje Gröhling.
Poslanec vidí riešenie aj v užšej spolupráci s kariérnymi poradcami pri výbere školy. "Tí by mali byť spojením medzi základnou školou a strednou školou. Aj ich lepšie zapojenie do informovania školákov o možnostiach by napomohlo zvýšiť záujem o odborné vzdelávanie," myslí si Gröhling a dodáva, že rovnako by pomohlo zverejňovať štatistiky o príjmoch absolventov a ich zamestnanosti v skončenom alebo príbuznom odbore.
"Je potrebné zefektívniť duálne vzdelávanie a užšie prepojiť vzdelávanie na školách s praxou. Dôvodom nezáujmu môže byť aj nízke mzdové ohodnotenie pri niektorých remeslách alebo nevýhodné podmienky práce na živnosť," uzatvára Gröhling.

Čítajte viac o téme: Duálne vzdelávanie
Zdieľať na facebooku