Hovorí sa, že „smiech je korením života.“ Ak je navyše úprimný a doprajete si ho v kruhu svojich priateľov, je aj zdraviu prospešný. To, čo si intuitívne už dávno myslíme, vedecky podložili antropológovia z Oxfordskej univerzity. Podľa nich stačí 15 minút srdečného smiechu a prah telesnej bolesti sa nám zvyšuje o 10 percent. Môžu za to endorfíny, ktoré naše telo vylučuje.
Vedci v nadväznosti na predchádzajúce štúdie, ktoré zistili, že smiech je nákazlivý a má na nás pozitívnejší efekt, keď sme v skupine pohodovo naladených ľudí, realizovali ďalší pokus. Jednej skupine zúčastnených premietali štvrťhodinovú sériu komediálnych klipov vrátane Mr.Beana. Druhej dokumentárne videá ako napr. prenos z golfového turnaja. Následne ich nechali absolvovať záťažové testy, ako dokážu zvládať chlad, neprimeraný telesný tlak (v podobe sťahujúcej manžety na rukách) či náročné fyzické cvičenie.
„Testovali sme hypotézu, že smiech v spoločnosti zvyšuje odolnosť voči bolesti a to v oboch podmienkach – laboratórne aj v reálnom prostredí. V oboch prípadoch sa ukázalo, že po vyvolanom smiechu sa prah bolesti zvyšoval. V skupine testovaných, ktorá pozerala neutrálne filmy to vplyv na ich cítenie nemalo, resp. prah sa o niečo znížil. Môžeme to vysvetliť pôsobením endorfínov, " zhodnotil vedecký tím výsledok štúdie nazvanej Social laughter is correlated with an elevated pain threshold.
Zároveň dodali, že 10-percentné zvýšenie prahu bolesti je však úzko späté so sociálnymi vzťahmi. K ich názoru sa pridáva aj ďalší nezávislý vedec, profesor John Stevens zo Southern Cross University. Ten už predtým realizoval štúdiu o tom, aký vplyv má úprimný smiech v kruhu priateľov na pacientov trpiacich demenciou. Podľa neho terapeutické účinky smiechu boli známe už predtým, nebolo však nikdy dokázané, ako a prečo tak fungujú. Priama súvislosť so smiechom a endorfínmi, pôsobiacimi na telo ako opiáty bola dokázaná až Oxfordskou štúdiou.
„Týmto sa dajú vysvetliť aj ďalšie liečebné účinky smiechu na depresie, rakovinu, demenciu a iné, o ktorých sa píše v literatúre. Veľa štúdií sa zaoberá práve aktivitou klaunov ako lekárov, brušnou jógou smiechu a aj moja vlastná práca sa zameriava na efekt, aký má komediálny žáner na ľudí s demenciou. Všetky tieto terapie smiechu im dávajú možnosť cítiť sa lepšie, redukujú bolesť. Sami sú šťastnejší a spoločenskejší," povedal Stevens v akademickom magazíne The Conversation.
