Domáce vzdelávanie alebo homeschooling funguje na Slovensku veľmi krátko, a to len od roku 2008. Na to, aby rodičia mohli vzdelávať svoje deti v domácom prostredí, potrebujú mať vysokoškolské pedagogické vzdelanie pre žiakov základných škôl.
Takéto vzdelávanie je povolené na Slovensku len do štvrtého ročníka. Deti polročne predstupujú pred komisiu a absolvujú skúšky zo všetkých predmetov. Ak sa pri skúške nepreukážu dostatočnými vedomosťami, tak nastupujú do klasickej školy. Toto sú základné podmienky homeschoolingu na Slovensku.
V zahraničí umožňuje štát domáce vzdelávanie až do osemnásteho roku života a celkovo sa mu dostáva viac podpory zo strany štátu. Avšak treba si uvedomiť, že každý rodič nie je vhodným kandidátom na domáce vzdelávanie svojho dieťaťa a nie každé dieťa je vhodným kandidátom na domáce vzdelávanie. Sú i také deti, ktoré už v ranom veku bažia po veľkom kolektíve detí alebo sa ich rodičia na úlohu učiteľa svojich ratolestí jednoducho necítia. Presne preto nie je nič čierne a ani biele a je skvelé, že si každý môže vybrať.
Kedy a prečo sa zaujímať o vzdelávanie svojho dieťaťa doma (homeschooling)?
1. Štatistiky hovoria, že deti ktoré vyučujú rodičia doma, majú lepšie výsledky v porovnaní so žiakmi navštevujúcimi klasickú školu.
Dieťa si vytvára kladný postoj k učeniu, pretože má svojím spôsobom slobodu, ktorú deti veľmi potrebujú.
Rodič má na svoje dieťa viac priestoru než má učiteľ na dvadsaťpäť detí v jeho triede. V neposlednom rade rodič najlepšie pozná individualitu svojho dieťaťa.
2. Upevnenie dôvery a prehĺbenie vzťahu s rodičom.
Trávite s dieťaťom veľa času a máte možnosť sa lepšie spoznávať. V klasickom školskom systéme trávi učiteľ s vaším dieťaťom viac času ako vy, a to rozhodne neprospieva vášmu vzťahu a vzájomnej dôvere.
3. Domáce vzdelávanie je veľmi vhodné pre deti s určitým nadaním.
Práve rodič sleduje vývin svojho dieťaťa od jeho narodenia, sleduje rozvoj jeho talentov a pomáha mu ich lepšie rozvíjať.
Rovnako je to aj v prípade hendikepov a ich eliminácie.
4. Pri domácom vzdelávaní sa výrazne znižuje pravdepodobnosť vzniku určitých negatívnych zážitkov ako užívanie drog, šikanovanie…
V ranom veku je dieťa a jeho emočný svet náchylnejší na traumy a stresové situácie, ktoré ho môžu poznačiť na celý život.
Istota, zázemie, pochopenie a láska v ranom veku pomôžu dieťaťu ľahšie zdolávať životné prekážky v neskoršom veku a v dospelosti.
5. Deti v domácom prostredí majú viac času na hru.
Deti netrávia každý deň hromadu času cestovaním do školy, učením sa a majú lepšie ucelený denný harmonogram.
Deti sa lepšie vyspia, majú viac času na hry, záujmy a krúžky. Hra má v živote dieťaťa pri jeho rozvoji nezastupiteľné miesto.
6. Socializácia dieťaťu nechýba, pretože má na ňu dostatok priestoru mimo učenia sa.
Netreba zabúdať na to, že dieťa netrávi 100 percent času doma. Navštevuje krúžky, stretnutia rodín, stýka sa s „kamarátmi z ulice“, či rodinnými známymi.
Je len na rodičoch, do akej miery budú s dieťaťom spoločensky žiť. Ak túto oblasť nezanedbávajú, tak sa dieťa nestýka len s vrstovníkmi, ale s ľuďmi všetkých vekových kategórií.
V dennodennom nenavštevovaní školského kolektívu by som videla výhodu pre introvertné deti, ktoré sú tak menej vystavované pre nich nepríjemným situáciám.
7. V domácom prostredí dieťa nezažíva trému pred tabuľou, ktorá môže negatívne ovplyvniť jeho známky.
Tento bod má význam najmä pre typických „trémistov“, ktorí zažívajú pred tabuľou taký stres, že napriek tomu, že učivo ovládajú, nepodajú taký výkon, aký by mohli.
Je pravda, že dieťa by malo mať možnosť naučiť sa zvládať aj stresové situácie, no ak je pre niekoho tréma „diagnózou“, zvyšovanie nátlaku mu pri jeho „liečbe“ nepomôže. Takéto terapia mu reálne nepomáha, iba to zníži jeho výkony.
8. Máte možnosť zaujímavejším a pútavejším spôsobom prezentovať učivo než v škole, kde sa často stáva, že učiteľ nemá k dispozícii dostatok pomôcok, nápadov alebo času.
Učenie sa dá spojiť s výjazdom do terénu, kde sa dajú sledovať javy priamym pozorovaním. Doma môže vznikať viac priestoru na rôzne pokusy, ktoré dovolia dieťaťu lepšie pochopiť učivo. Potom ho bude učenie aj viac baviť.
Pri prechádzke lesom dieťa strávi čas so svojím rodičom, učí sa o prírode priamo v prírode a v neposlednom rade sa hýbe – nemusí predsa celý deň presedieť.
Závisí to najmä od kreativity rodiča – učiť dieťa nielen vedomostiam, ale aj zručnostiam. Toto začína byť v našom svete na nezaplatenie.
10. Podporuje rozvoj kritického myslenia, kreativity a osobnosti.
Kritické myslenie považujem za základ úspešnosti v budúcnosti, za základ efektívneho učenia sa a produktívneho života. Výpovede niektorých detí, ktoré absolvovali domáce vzdelávanie podávajú svedectvo o tom ako dochádza k naplneniu tohto bodu.
Staršie deti bývajú v porovnaní s mladšími o niečo častejšie ponechávané, aby sa učili samé. V takej situácii sú nútené samé sa naučiť organizovať si svoj čas a keď to zvládnu, tak pri riešení denných úloh často vznikajú otázky, na ktoré ich vlastná zvedavosť núti samostatne hľadať odpovede.
Keď je dieťa pri vzdelávaní zodpovedné samé za seba, nemá tendenciu stratiť pozornosť alebo sa začať nudiť ako počas učiteľovho výkladu učiva. Ak by sme mali opísať ideálny stav, tak pri domácom vzdelávaní sa úloha učiteľa mení. Už nie je jeho hlavným cieľom „nalievať vedomosti do žiakovej hlavy“. Namiesto toho sa jeho rola viac presúva do oblasti sprievodcu a radcu.
Je to iný proces v porovnaní so sedením v lavici počas hromadného vzdelávania. Detstvo, v ktorom je dostatok lásky, slobody, dôvery, rodičovskej pozornosti, spánku, hier, pohybu, čerstvého vzduchu, absencia šikanovania, porovnávania a nezdravej formy súťaživosti, milión odpovedí na milión otázok, dostatok priestoru na vlastné nápady, kreativitu a zvedavosť, dostatok času a priestoru na talenty dieťaťa, rozvoj individuality, je fantastické detstvo. Nemyslíte?
