Potrebujeme ilustrácie, ktoré podporujú fantáziu, pomáhajú vnímať emócie, pomáhajú rásť, potrebujeme knihy, ktoré budú zrkadlami aj mostami.
- Ragnheiður Gestsdóttir, islandská ilustrátorka a spisovateľka
Rozvoj detského myslenia a kreatívneho vyjadrovania sa spočíva práve v detských knihách. V nich veľkú úlohu zohráva však aj vizuálna stránka. Ragnheiður Gestsdóttir je islandskou spisovateľkou a ilustrátorkou. Študovala na pedagogickej fakulte, pokračovala v štúdiách na vysokej škole výtvarných umení a venovala sa aj štúdiu dejín umenia a komparatívnej literatúry. Tieto zamerania ovplyvnili jej profesionálnu kariéru. Pracuje ako učiteľka, redaktorka a je autorkou vzdelávacích publikácií. Píše a ilustruje obrázkové knihy a je tiež autorkou románov pre deti a mládež.
Ragnheiður Gestsdóttir nám v rozhovore prezradila, akú dôležitú úlohu zohrávajú v detskom živote knihy a ich príbehy, ale aj ich ilustrácie a ako sa na výber detských kníh pozerať dôkladnejšie.
Za jednu z kľúčových vecí považujete potrebu rozvíjať vzťah detí k literatúre skôr, ako sa vôbec naučia čítať. Prečo je to také dôležité?
Stále častejšie vnímame dopad digitálnej doby na tendenciu ľudí gramaticky a lingvisticky zjednodušovať celé vety. Ak má písaný jazyk prežiť, ľudia v ňom musia čítať a písať. Ak bude jazyk fungovať dlhodobo a v zjednodušenej podobe, potom je jeho úmrtie už otázka len niekoľko desiatok rokov. Ak človek nečíta keď je dieťaťom, zrejme tak nebude robiť ani keď bude dospelý. Preto potrebujeme, aby deti čítali a hlavne, aby čítať chceli.
Knihy pre deti sú zásadne obohatené aj ilustráciami. Akým jazykom sa im prihovárajú?
Ide o jazyk vizuálnych prvkov a mohli by sme povedať, že ilustrácie fungujú na dvoch úrovniach. Na úrovni „čo“ komunikujú a na úrovni „ako“ to komunikujú. Hovoríme o jazyku toho, čo obrázok obsahuje.
Práve z detských kníh by teda mali deti získavať svoj prvý kontakt s vizuálnym umením?
Obrázková kniha je prvým umeleckým dielom, ktoré môže dieťa vlastniť. V dnešnej dobe majú deti všade okolo seba neobmedzený prístup k obrovskému množstvu vizuálnych podnetov, ktoré sú namierené priamo na nich. Bývajú výrazne farebné, vzrušujúce, očarujúce, presýtené, až násilne sa infiltrujúce do ich vnímania. Väčšina z nich je zároveň veľmi pominuteľná. Deti takto nemajú možnosť vnímať a absorbovať vizuálne umenie, jeho rozsah, jeho ponuku, jeho výpoveď. Knižné ilustrácie sú umením, ktoré pokojne počká, objaví sa zas, ozve sa, prehovorí zakaždým, keď knihu otvoríte. Neunikne, nestratí sa.
V čom je to čaro detskej ilustrácie v povedomí detského prijímateľa?
Obrázkovú knihu môžeme otvoriť znova a znova. Dieťa v nej nájde svoje obľúbené obrázky, ktoré akoby prehovárali priamo k nemu a tie sa uložia hlboko do jeho mysle. Zanechajú emóciu, ktorú povedzme v tom čase potrebovalo spracovať. Každý z nás si ešte pamätá nejaký obrázok z obrázkovej knihy, ktorú ako dieťa čítal. Dokážeme si spomenúť na konkrétnu ilustráciu, ktorú vieme detailne popísať a ktorá v nás zanechala hlbokú stopu.
Aj takéto stopy mali svoj dopad na to, ako vnímame krásu, čo sa nám páči, čo máme radi, ktoré obdobie máme radi či dokonca aj to, z čoho máme strach. Dobrá ilustrácia dokáže otvárať oči a celkom zmeniť naše vnímanie aj na to, čím sme.
Súčasný svet je plný pominuteľných podnetov. Budú si dnešné deti pamätať svoje knihy?
Medzi týmito podnetmi je kniha výnimočnou aj dnes. Keď otvoríte knihu zas a znova, obrázok je stále tam. Nikam neodišiel. Kniha je iná ako ostatné podnety tejto fragmentovanej reality núkajúcej množstvo vizuálnych podnetov. Je totiž konzistentná. Je iná ako ostatné podnety. Kniha má za následok niečo pozitívne - lepšiu vizuálnu gramotnosť našich detí. Tú však deti dosiahnu len vtedy, ak podnety budú aj rôznorodé. Kniha je plná dynamickej interakcie slov a obrázkov. Kniha je kľúčom k dvom jazykom, k jazyku slov a k jazyku obrázkov.
Rozvíja kniha aj inteligenciu a duševný rast dieťaťa?
Rozhodne. Mnohí však rozvoj dieťaťa spájajú s informačnou funkciou kníh. Toto má oveľa širší záber a čítanie kníh má oveľa silnejší dopad na vývin dieťaťa. Samotná ilustračná stránka knižných vydaní rozvíja detského prijímateľa. A to napríklad estetickým vnímaním, umením pre zmysel pre kompozíciu, pre koláž, kontrast hlbokých a žiarivých tónov. Kniha je významná tvorba, je syntézou ilustrácií a textu. Ilustračné prevedenie obsahu dáva možnosť maliarskym štýlom, rôznemu štylizovaniu figúr, dokáže obraz posúvať do príťažlivej vtipnej roviny, alebo ich ponechať v plošnej a jednoznačne zadefinovanej rovine. Vie pracovať s náladou, navodzovať emóciu. Toto všetko dieťa posúva v duševnom vývine dopredu.
Neobmedzujú sa detské knihy pre malých čitateľov príliš na jednoduchý obsah?
Práve zobrazovaním len toho, čo je dieťaťu známe, by sme obmedzili detskú fantáziu. Keď sa pozrieme na vizuálny materiál pre deti, mal by sa odohrávať aj vo svete fantázie hoci hovoríme len o svete každodenných príbehov. Svet fantázie pomáha dieťaťu rásť, prekonávať hranice času a miesta, môže pomôcť prekonať problémy. Netreba sa toho báť ani v ilustráciách ani v textovej podobe.
Môžu mať nevhodne zvolené ilustrácie v detských knihách na deti aj negatívny dopad?
Samozrejme, že môžu. O tom niet pochýb. Hovorí o tom aj príbeh jedného trojročného dievčatka, ktorého sa opýtali, čím sa chce stať, keď vyrastie. Ona povedala, že zdravotnou sestrou. Rodičia chceli vedieť, prečo nie rovno lekárkou. Dievčatko sa zasmialo: „Ženy predsa lekárkami nie sú, iba lekárom pomáhajú.“ Odkiaľ sa v jej hlave nabralo niečo také? Odpoveď bola v obrázkovej knihe. V detských knihách je lekárom nielen Jajbolí, ale dokonca aj lev.
Poukazuje to na fakt, ako deti vnímajú okolitý svet a samých seba, ako dokáže detská literatúra na dieťa vplývať. Týka sa to bohužiaľ asi aj ideálu krásy.
Dopad na dieťa má ilustrácia podstatne významnejší, než si rodičia uvedomujú. V prvom rade však ten pozitívny. Na druhej strane princezné v rozprávkach predstavujú ideál, najmä ideál krásy. Sú krásne, menia farbu vlasov, oblečenie, majú veľké oči, plné pery a sú až neprirodzene štíhle. Toto všetko má enormný dopad na podvedomé formovanie postoja k sebe samej. Ovplyvňuje to ich vnímanie krásy. Vidíme to potom na selfie fotografiách, ktoré robia tínedžerky. Tam je odpoveď, ktorá sa v nich zakorenila v detstve z rozprávok, ktoré sa z komerčných dôvodov dostali aj do kníh.
Zvyčajne si dieťa knihu nevyberá samo, ale je to rodič, kto sa stavia do pozície kontrolóra obsahu. Nie je lepšie nechať dieťa vybrať si knihu iba podľa ilustrácií?
Je veľmi potrebné vnímať detský výber. Dospelí majú často veľmi konkrétnu predstavu o tom, čo si má dieťa zvoliť a často súdia knihy podľa tých, ktoré sa im v detstve páčili. Bývajú veľmi konzervatívni alebo idú s prúdom, vyberú to, čo sa práve predáva vďaka marketingu. Deti bývajú vizuálnemu obrazu viac otvorené. Nemôžu fungovať v obmedzenej ponuke. Dospelí akoby držali kľučku dverí. Treba ich otvoriť a nechať deťom priestor na vnímanie širšej ponuky a rozšíriť tak ich obzory, ktoré si vyžaduje ich fantázia. Nech sa učia orientovať v priestore knižnej ponuky. Detský prijímateľ je veľmi vnímavý na výpoveď obrázkov, podvedome si volí to, čo potrebuje, v čom chce ísť ďalej, čo ho posunie, obohatí. Viac ako dospelí.
Niektoré knihy sú však iba veľmi pekné, hovoria kontrastnou farebnosťou. Tu je riziko, že dieťa siahne po vizuálne príťažlivej knihe, ktorá má síce za cieľ upútať jeho pozornosť, ale neponúka umeleckú textúru ilustrácií ani obsahu. Rodič je ten, kto má usmerňovať, nie nariaďovať.
Ako sa má teda knižná ilustrácia deťom prihovoriť, čo má byť podstatou jej výpovede?
Vizuálne štýly majú zachytiť obsah. Univerzálny jazyk vizuálnej komunikácie je taký dôležitý ako samotný obsah ilustrácie. Ilustrácie majú ponúkať väčší rozlet a možnosť rásť vo vnímaní umenia, ktoré dieťa obohacuje nielen vizuálnymi podnetmi, ale rastom fantázie aj obsahom slovnej zásoby, pomáha im vnímať väčšiu lexiku, na základe obrázkov aj rozvíjať príbehy či fabulovať. Ilustrátor má deti vtiahnuť do príbehu, ponúknuť mu svoje impresie, expresie.
Ilustračná tvorba detských kníh má svoju históriu a vývoj, nadväzuje na národné tradície a rovnako do ilustrácií reflektuje nové, súčasné súvislosti. Dnes už Červená čiapočka v košíku namiesto hrozna nesie hroznový džús, autor tak potrebuje viac zaujať?
Nepovažujem za šťastné podsúvať deťom takéto prispôsobovanie sa ich aktuálnej realite. Je to jeden z mnohých príkladov. Aj obsah košíka Červenej čiapočky má svoj význam. Takto sa stáva, že sa degraduje to dôležité, že sa z hlbokého významu urobí povrchná momentka. Známe príbehy obsahujú špecifické kultúrne odkazy, slovné hračky či referencie na iné príbehy kultúry. Nemali by ustupovať do úzadia.
