Piataci v triede súperia so stopkami, ako dlho sa vydržia dobre správať zdvíhaním rúk, udržovaním priameho očného kontaktu a úctivým nesúhlasením s opačným názorom. Nato dostanú odmenu. Cieľom je pestovať u žiakov schopnosti ako sebaovládanie a svedomitosť. Tento rok budú tieto schopnosti testovať u svojich žiakov učitelia na základnej škole Visitacion Valley v San Franciscu.
Dôvodom pre zavedenie týchto testov bol dodatok k Zákonu o federálnom vzdelávaní, ktorý vyžaduje zahrnúť aspoň jedno neakademické, neštudijné meradlo výkonu žiakov v škole. Avšak nie všetci zdieľajú nadšenie pre tento projekt.
Je možné exaktne testovať emocionálne schopnosti?
Bývalá členka komisie dozorujúcej nad projektom v Kalifornii, Angela Duckworth, je jedna z priekopníčok propagácie pestovania sociálno-emocionálnych schopností v rámci vzdelávacieho procestu: „Nemyslím si, že by sme mali ísť do toho, je to zlý nápad. Neexistujú spoľahlivé metódy testovania týchto schopností,“ uviedla vo svojej práci po tom, čo sa minulú jar zúčastnila stretnutia v Bielom dome, kde sa tejto problematike venovali. Otázkou tiež podľa nej zostáva, ktoré sú tie hlavné dôležité vlastnosti, nakoľko sú podľa nej dôležité všetky a to od sebakontroly, empatie, vytrvalosti až po radosť.
Podobný názor má Camille A. Farrington, výskumníčka zo Chicagskej univerzity, pracujúca s veľkou sieťou škôl na meraní rozvíjania socio-emocionálnych schopností a vlastností. „Vo vzdelávaní už máme za sebou mnoho skúseností, ako robiť veci zlou cestou.“
Diskusia sa vedie o tom, či by školi vôbec mali klásť dôraz na tieto schopnosti, nakoľko môže tento prístup viesť k nepriaznivým dopadom, napríklad môže nadísť „ospravedlňovanie neoriginálneho vyučovacieho prístupu“, tzn., že študentom by sa hovorilo, že je na nich, aby si vyvinuli zmysel pre radosť z učenia a entuziazmus. Pozornosť sa však začala sústrediť na tieto zručnosti po tom, čo v roku 2011 analýza na 2013 školách zistila, že tieto deti môžu dosahovať až o 11 percentilných bodov lepšie akademické výsledky.
Ako ich testovať?
Študenti by mohli byť testovaní podľa svojho výkonu podobne ako v známom cukríkovom „Marshmallow teste“ s prísľubom konečnej odmeny. V tomto teste napríklad bolo 4-ročným deťom povedané, že kto vydrží čakať dostatočne dlho, dostane namiesto jedného cukríka dva. V tomto prípade sa testovalo sebaovládanie a disciplína. Problémom tohto prístupu je, že je časovo náročný a zdĺhavý.
Iný návrh je volať a písať študentom v pravidelných intervaloch za účelom kontroly ich správania či sledovať sociálne siete ako Facebook a Twitter na testovanie vzorov správania. Tu by však mohol byť problém otázka ochrany súkromia.
Odborníci prichádzali ešte s ďalšími návrhmi, ale každý z nich mal svoje slabé miesta.
Ako bude nakoniec vyzerať meranie v praxi?
V budúcom roku by v USA mali byť žiaci štvrtého, ôsmeho a dvanásteho ročníka odpovedať v teste National Assessment of Educational Progress aj na otázky svojich sociálno-emocionálnych zručností. K podobnému scenáru smeruje i testovanie PISA.
Najväčšou obavou v meraní a testovaní sociálno-emocionálnych vlastností a schopností je fakt, že projekt sa spolieha na študentov, aby zhodnotili sami seba v istých ohľadoch, napríklad či sa považujú za usilovných. Toto však môže podkopávať ich objektivitu a mať za následok to, že testy budú vyplnené priveľmi subjektívne, čím sa dostávame späť k argumentu Angely Duckworth o nemožnosti merať tieto schopnosti exaktne a objektívne.
Organizácia Transforming Education je zatiaľ najväčším obhajcom opodstatnenosti merania týchto zručností u detí na školách. Myslí si, že aj pokiaľ tieto výsledky nebudú presné, sú pre nás tak dôležité, že má zmysel ich získavať.
Napriek mnohým otáznikom, ktoré táto téma prináša si mnohí uvedomujú, že testovanie týchto schopností je dôležité pre osobnostný rozvoj a prospech detí v ich budúcich životoch a nemali by sme prestať pátrať po najvhodnejšej ceste, ako ich rozvíjať aj v školách.
Zdroj: nytimes.com
