JÚLIA RAKYTOVÁ je človek, ktorý miluje cestovanie, spoznávanie nových kultúr, ľudí a rozširovanie si obzorov iným než bežným spôsobom. Miluje zábavu a čas strávený s priateľmi. Študuje druhý ročník magisterského stupňa odboru psychológia na Filozofickej fakulte Katolíckej univerzity v Ružomberku. S myšlienkou vycestovať do cudzích krajín prostredníctvom Erasmu sa pohrávala od začiatku jej štúdia na vysokej škole. Hneď ako prišla príležitosť cestovať, namierila si to na Cyprus.
Bola to taká spontánna voľba, ale určite viem, že bola úplne najlepšia a nemenila by som na nej nič. Určite som uvažovala aj nad možnosťou navštíviť iné krajiny, ale u mňa bolo rozhodujúce hlavne podnebné pásmo. Cyprus teda zvíťazil na plnej čiare. Milujem slnko a teplé dni. Keď som dorazila vo februári, chodila som tam v krátkych nohaviciach, čo bolo super.
Prvá a najdôležitejšia vec bolo podať si prihlášku, ktorá obsahovala základné informácie o mne a doterajšom štúdiu. Tiež už obsahovala 3 krajiny, pre ktoré som sa rozhodla v prípade vycestovania. Ďalej to bol anglický test (veľmi jednoduchá záležitosť), ktorý sa netýkal študentov, ktorí si vybrali pre mobilitu Česko a Poľsko. Ďalej nejaké to poistenie, a potom už len prihlásenie sa na danú univerzitu a zabezpečiť si nejaké ubytovanie.
Samozrejme, že som nevedela, kde sa moja univerzita nachádza a ani ako sa k nej dostať, no keďže som človek až veľmi utáraný, dala som sa do reči s jedným spolucestujúcim Indom, ktorý mi pomohol a presne mi vysvetlil čo a ako. Chcela som si byť úplne istá, a tak som sa v "MHD" dala do reči ešte s jednou slečnou s predpokladom, že je to študentka. Neskôr som sa k nej pripojila a spolu sme prišli až na univerzitu. Prvý dojem z Univerzity bol skvelý. Privítali ma na recepcii s tým, že moja izba ešte nie je úplne pripravená, ale že do hodinky sa môžem nasťahovať.
Čo sa týka Neapolis University Pafos, bola úplne odlišná ako tá naša. Jej priestory boli zabudované do komplexu, ktorý pred nejakými rokmi slúžil ako hotel. Univerzita ponúkala všetko na jednom mieste. Internát, knižnicu, učebne, jedáleň s kafetériou, dokonca sme mali bazén, posilňovňu, tenisový kurt či recepciu. Tiež univerzita disponuje rôznymi laboratóriami, kde si študenti mohli vyskúšať, ako niektoré prístroje fungujú. Pedagógovia tam boli nesmierne priateľskí, nápomocní a ústretoví. S mnohými z nich som trávila veľa voľného času a ostala som s nimi v kontakte doteraz. Oni sú viac priateľmi ako učiteľmi.
Systém výučby bol dosť odlišný od toho nášho. Išlo o väčšiu interakciu medzi študentmi a profesormi. Mne osobne sa veľmi páčilo, ako tie hodiny vyzerali. Nešlo o klasické prednášky, kde učiteľ siahodlho rozpráva a študenti ho ani trošku nepočúvajú. Ale väčšinou šlo o diskusiu študentov, ktorí sa vyjadrovali k danej problematike. Rozdiel je pri štúdiu magisterského stupňa. Bakalársky stupeň je rovnaký ako u nás. Dostanete predmety, ktoré absolvujete úspešnou skúškou a prechádzate do ďalšieho ročníka. Rozdiel nastáva pri ukončovaní bakalárskeho stupňa. Žiadne štátnice ani písanie bakalárskej práce. Urobíte poslednú skúšku a ste bakalár. Dostanete diplom a v prípade, že sa rozhodnete pokračovať, prihlásite sa na magisterský stupeň. Na magisterskom stupni je to však úplne odlišné. Vyučovanie prebieha od piatka do nedele. Aj to nie každý víkend. Takmer všetci študenti mali už prácu, popri ktorej študovali. Čo ja osobne pokladám za veľkú výhodu
Ako pozitívum vnímam úplne odlišný vzťah študentov s učiteľmi a ako negatívum, že ak ste aspoň trošku odlišní, muži sa k vám budú chcieť dostať bližšie, čo teda nemusí byť príjemné každému. Stretla som sa aj s takými vecami, ako bolo prenasledovanie. Vtedy som sa necítila veľmi bezpečne. Nakoľko sa mi to stalo hneď druhý deň, ako som bola v Pafose, bola som dlhší čas trošku v strese, keď som niekam šla sama. Zopakovalo sa to viac krát, ale našťastie som sa vždy nejako prenasledovateľov striasla. Avšak ani táto skúsenosť nemení môj obraz o Cypre a teda, že ide o nádhernú krajinu, plnú nádherných ľudí.
Dejiny na Cypre cítiť na každom kroku. V samotnom Pafose je mnoho parkov, kultúrnych pamiatok, hradov, ktoré pochádzajú z čias dávno minulých. Ale celá Grécka časť Cypru je "jedna veľká pamiatka". Dokonca kúsok od autobusovej stanice sa nachádza archeologický park, ktorý je pre študentov prístupný zadarmo a je jedným slovom -nádherný. V podstate môžem povedať, že som navštívila všetky väčšie či menšie mestá Gréckej strany (na Severný Cyprus som sa nedostala). Každé mesto bolo niečím iné, zaujímavé a malo čo ponúknuť.
Čo sa týka stravovania, tak drvivú väčšinu som sa snažila si variť sama, nakoľko som mala na to veľa priestoru, ale samozrejme som z času na čas zašla do reštaurácie, školskej jedálne, či sme si varili s priateľmi. Nakoľko som veľký jedák, tradičnú kuchyňu som si nemohla odpustiť a doslova ju milujem. Mnoho čerstvej zeleniny, halloumi syru a pita bread.
Miestni si hneď všimli, že som nová a snažili sa o mne zistiť čo najviac. Samozrejme ich prvé tipy boli Rusko. Prvé mesiace som odpovedala len na otázky odkiaľ som, čo tu robím, ako sa mi páči, takmer všade, kde som prišla.
V prvom rade odporúčam úplne každému, aj tomu kto si myslí, že by to v zahraničí nezvládol, lebo nevie jazyk. Naučí sa ho tam. Je to skúsenosť, ktorú by mal naozaj zažiť každý jeden študent a keby to bolo na mne, dám to študentom ako povinný predmet. Za prvé študent získa mnoho nových poznatkov, rozšíri si obzory, uvidí kus sveta, spozná krásnych ľudí, zlepší sa v jazyku, poprípade sa naučí nejaký nový. Ja som získala väčší rozhľad, stala sa zodpovednejšou, určite som vyzrela, vážim si to, čo doma mám. Zažila som veci a situácie, s ktorými by som sa doma nikdy nestretla. Keby sa dalo, už som tam a popravde, zvažujem možnosť ísť tam študovať. Takže určite neváhajte, chopte sa príležitosti a vyťažte z nej maximum. Keby som mohla, idem zas a znova aj tisíc krát!
