Sociálne siete, videohry, počítače, tablety a najnovšie telefóny sú dnes často preberanou témou. Navyše rodičmi skôr v negatívnom kontexte. V spojitosti s deťmi sú to najčastejšie nezmyselní požierači času, ktorých deti uprednostňujú pred domácimi úlohami a systematickým vzdelávaním.
Nedávna štúdia pod vedením Alberta Possa z Royal Melbourne Institute of Technology však podrobnejšie skúmala vzťah medzi školskými výkonmi študentov a ich využívaniu voľného času, vrátane používania nových technológií a internetu. Zistili, že využívanie sociálnych sietí negatívne vplýva na možné pokroky detí v škole. Na druhej strane podľa vedeckého tímu súvisí hranie videohier s lepšími výkonmi detí v škole.
Tí študenti, ktorí hrávali videohry, mali oveľa väčšiu tendenciu dosahovať lepšie výsledky v oblasti vedy, matematiky a čítania s porozumením. Podľa analýzy PISA testov v roku 2012 zostavenej z informácií o 12 000 austrálskych študentoch stredných škôl dosiahli študenti hrajúci videohry oveľa lepšie výsledky než je priemerné skóre práve v týchto oblastiach. Za výsledkom podobných zručností študentov stojí riešenie hádaniek, hlavolamov, ktoré v sebe ukrývajú spájanie všeobecných vedomostí z oblasti matematiky, fyziky, čítania i techniky. Tieto skúsenosti im tak pomáhajú presunúť sa do vyššieho levelu a prekonávať ťažšie a ťažšie úrovne ťažkých úloh.
Avšak autor štúdie dodáva, že nemožno jednoznačne potvrdiť, že práve hranie videohier stojí za lepšími výsledkami detí. Vysvetľuje, že je možné, že práve šikovné deti majú záujem o hranie videohier. Vysvetlením môže byť aj to, že takéto šikovné deti si jednoducho svoj čas a povinnosti vedia zadeliť a majú preto dostatok času aj na hranie hier. Sú zdatné natoľko, aby vedeli, koľko času potrebujú na prípravu do školy, a koľko času im zostane na svoj vlastný program. Poss tiež odporúča realizáciu hrania videohier v školských učebniach. Samozrejme, že nejde o násilné či nevhodné hry, ale také, ktoré rozvíjajú intelekt a zručnosti študentov.
Výskum bral do úvahy aj vplyv sociálnych sietí na študentov. Ten už podľa očakávaní dopadol menej pozitívne. Používatelia, ktorí priznali, že používajú Facebook a Twitter na dennej báze, dosiahli v priemere o 4% nižšie skoré v porovnaní s priemerom. Podľa Possa austrálski tínedžeri strácajú drahocenný čas pravidelným kontrolovaním a informovaním okolia, pričom tento čas by mohli využiť na štúdium, prípadne iné prospešnejšie aktivity. Na druhej strane Poss hovorí o možnostiach využitia sociálnej siete, kde by mohli študenti riešiť úlohy spoločne, mohli by si pomáhať a dohodnúť sa na spoločných aktivitách týkajúcich sa školy.
Hoci existuje veľa iných spôsobov, ako môžu deti rozvíjať svoj intelekt, prieskum na rozsiahlej vzorke ukázal, že videohry k šikovnejším deťom jednoducho patria.
