23.2.2016 |
Podľa nového zákona, ktoré predložilo Ministerstvo školstva v Českej republike, by sa mal zmeniť systém financovania školstva. Peniaze, ktoré škola dostávala v súvislosti s počtom žiakov by podľa predloženého zákona mali byť minulosťou. Financovanie škôl bude závisieť od počtu učiteľov na škole a odučených hodín.
V polovici februára Ministerstvo školstva konečne zverejnilo novelu zákona, ktorá by mala od januára 2018 zmeniť financovanie materských, základných aj stredných škôl, pričom túto zmenu vyžadujú riaditelia základných škôl takmer celé desaťročie. Člen asociácie riaditeľov základných škôl v Českej republike Pravoslav Němeček hovorí, že pokiaľ sa peniaze budú aj naďalej rozdeľovať podľa počtu žiakov v triede, pochovávame tým kvalitu školstva.
Hodnotiť sa bude kvalita, nie kvantita
Aby školy získali dostatok financií na prevádzku školy, prijímajú stredné školy aj študentov, ktorí nemajú dostatočné vedomosti aby zvládli úroveň školy. Týka sa to najmä gymnázií a odborných stredných škôl s povinnou maturitou, kde sa podľa vyučujúci znižuje celková úroveň školy. Ak by súčasný systém nebol založený na počte žiakov v triede, bolo by jednoduchšie udržiavať úroveň školy, keďže by študenti nemali záruku, že na danú strednú školu budú určite prijatí. Dokonca by mohlo dôjsť k zrušeniu tých odborov, ktoré plodia nezamestnaných absolventov škôl. V novom školskom systéme, ktorý novela navrhuje, sa nebude hodnotiť len počet žiakov, ale bude sa dbať na jej zameranie, počet vyučujúcich, dokonca aj na počet žiakov so špeciálnymi vzdelávacími potrebami. Následne sa zhodnotí, koľko práce a úsilia vyučujúci vo svojej triede vynaloží a bude patrične ohodnotený aj finančne.
„My v podstate ministerstvu oznámime, koľko hodín naši pedagógovia odučili, a podľa toho oni vypočítajú, koľko nám pošlú peňazí, avšak na vzniku zákona sa ešte stále pracuje,“ vysvetľuje predseda Únie školských asociácií Jiří Zajíček, ktorý sa tiež podieľa na príprave tohto zákona. Ako bude práve táto zmena fungovať reálne v školstve bude záležať hlavne na tom, koľko finančných zdrojov bude môcť ministerstvo poskytnúť. Prepočítavanie ministerstva školstva, ako by zmeny vplývali na rôzne typy škôl, jednoznačne ukázala nevhodné podmienky pre malé a nenaplnené školy.
Malé školy budú ohrozené
Ministerstvo je odhodlané kompenzovať vzniknuté finančné straty, čo by v skutočnosti predstavovalo sumu od takmer 100 000 eur až do 200 000 eur. Podľa slov starostu obce Kamýku nad Vltavou stále ostáva 15% škôl, ktoré si ekonomicky pohoršia. Ministerstvo školstva aj teraz posiela peniaze školám v znevýhodnených obciach, avšak stále posiela rovnakú čiastku a kraj na malé školy musí doplácať. Po novom by sa mali finančné príspevky rozdeliť pre základné aj pre stredné školy. „Vymyslieť systém financovania, ktorý by bol spravodlivý úplne pre všetky typy škôl je takmer nemožné, práve na tom stroskotali aj predošlé pokusy,“ upozorňuje Alfréd Dytrt z Asociácie riaditeľov gymnázií. Zákon je vo fáze dotvárania a preto je priestor pre úpravy obrovský. Riaditeľom škôl a zástupcom sa miest sa však táto novela pozdáva.
Kariérny rast pre pedagógov
Novela zákona otvára možnosti aj pre pedagógov, pre ktorých bude vytvorený priestor pre kariérny rast, pokiaľ sa budú sami chcieť vzdelávať a zdokonaľovať. Získané praktické skúsenosti budú aj vyššie finančne ohodnotené. Podľa slov ministerky školstva v Českej republike Kateřiny Valachové musia mať učitelia finančnú motiváciu, aby schopní a nádejní mladí učitelia neodchádzali do iných profesií. Absolventom pedagogických fakúlt budú najskôr dva roky k dispozícií mentori, následne budú preskúšaní a zaradené medzi učiteľov druhého stupňa, neskôr tretieho stupňa, pričom každá úroveň zaručuje finančné zlepšenie.
Na Slovensku nás pravdepodobne tiež budú čakať zmeny
Financovanie školstva na Slovensku je postavené na normatívnom princípe, a teda školy sú financované podľa počtu žiakov, tiež personálnej a ekonomickej náročnosti výchovno-vzdelávacieho procesu. Ani slovenskí experti sa však jednohlasne nezhodujú, ako by malo ideálne financovanie slovenského školstva vyzerať, hoci viacerí z nich sa nechali počuť, že normatívne financovanie je dobré a stačí ho navýšiť. Tento názor vyjadrila za okrúhlym stolom s ministrom školstva koncom minulého roka hlavná štátna školská inšpektorka Viera Kalmárová, ale i Ján Horecký zo Združenia katolíckych škôl. Predseda Nových školských odborov Ľudovít Sebelédi pri tejto príležitosti definoval, že normatív by mal byť vyšší až o 30%.
Predsedníčka Združenia základných škôl Slovenska Alena Petáková pokladá za problém súčasného normatívneho financovania dve veci. Zatiaľ čo základným školám normatívne financovanie na žiaka neprekáža a zdá sa spravodlivé, stredné a vysoké školy absolútne normatívne financovanie devastovalo. "To ukazuje na to, že asi je čas zvážiť, či tvoriť rovnaký systém financovania pre všetky typy škôl. Čo vyhovuje základným školám, to nemusí vyhovovať stredným a vysokým. Druhý problém je v tom, že normatív je nízky. Zavedený bol v roku 2004, keď potreby škôl boli diametrálne odlišné ako dnes," dodáva Petáková. Problém potvrdzuje podľa Petákovej Správa o stave školstva, ktorá hovorí, že viac ako 80 percent škôl je dofinancovaných. "Ak by bol normatív správne nastavený, tak by to bolo naopak," uzavrela Petáková.
Chaos a problémy vnáša do financovania rezortu školstva a jeho zamestnancov aj financovanie z 3 rôznych zdrojov – ministerstva školstva, ministerstva vnútra a samomspráv. Predseda odborového zväzu Pavel Ondek tvrdí, že takto nastavený systém je zlý a je potrebné ho zmeniť.
Financovanie súkromných škôl, kde normatív na žiaka tvorí 100% v porovnaní s verejnými školami, je podľa ministra školstva Juraja Draxlera výnimočným javom, no na snahu predchádzajúceho ministra školstva Dušana Čaploviča o jeho znižovanie nenadviazal.
Po všetkých demonštráciách a aktivitách verejnosti nespokojnej so stavom školstva s veľkou pravdepodobnosťou prinesú sobotné parlamentné voľby zmeny aj v tomto smere.
Zdroj: idnes.cz
