30.11.2015 |
Odborníci na vzdelávanie sa v sobotu 28. novembra stretli v diskusii za okrúhlym stolom s ministrom školstva Jurajom Draxlerom. Debata za okrúhlym stolom sa týkala aj problémov dnešného testovania, vzdelávania dnešných i budúcich pedagógov i financií.
Minister Juraj Draxler hneď v úvode pripomenul, že je viacero tém, ktoré si vyžadujú parciálne diskusie a nie je možné ich v rámci diskusie pri okrúhlom stole riešiť. Uviedol, že ministerstvo pripravuje v nasledujúcich týždňoch sériu podrobnejších diskusií, kde ministerstvo pripraví sériu koncepčných dokumentov pre každú oblasť. Podľa jeho slov ich plánuje verejnosti odprezentovať ešte pred parlamentnými voľbami. Sobotnej diskusie sa zúčastnilo 14 odborníkov, ktorí diskutovali v rámci 3 hlavných oblastí a to: učitelia, systém financovania a riadenia a systému evalvácie.
Zuzana Zimenová z občianskeho združenia Nové školstvo otvorila diskusiu slovami, že by sme mali zabudnúť na tieto vyšpecifikované oblasti, resp. okruhy a začať z úplne iného konca a tým je: „Ako naučiť každé jedno dieťa v škole to, čo potrebuje vedieť do života a ako môžeme pomôcť učiteľom to dosiahnuť.“ Pri každom jednom opatrení sa máme podľa nej predovšetkým pýtať, ako to prospeje deťom a nie ministerstvu.
Nešťastný kreditový systém a nepripravení absolventi
V oblasti kontinuálneho vzdelávania sa experti zhodujú, že aktuálny systém je zlý. Volajú po oddelení jeho financovania, prípadne zrušenie kreditového systému úplne. Väčšina odborníkov sa zhodla v tom, že kreditový systém je dnes problémom skutočného vzdelávania učiteľov.
Hoci by jeho cieľom malo byť vzdelávanie, podľa Juraja Vantucha národného koordinátora Cedefop-u Refernet sa to otočilo na naháňanie kreditov, aby dostávali učitelia príplatky k ich nízkym platom. „Mali by sme sa zamerať na profesionálny rozvoj učiteľa,“ zdôraznil Vantuch.
Cieľom každého učiteľa by malo byť, aby sa vzdelávali nielen za kredity, ale aby sa aj samovzdelávali a výsledkom by mal byť ich reálny pokrok a prínos študentovi a škole. Kredity predstavujú podľa viacerých rečníkov chybnú motiváciu vzdelávania a viacerí hovoria aj o zlej kvalite tejto formy vzdelávania. Šéf Asociácie riaditeľov štátnych gymnázií Pavel Sadloň hovorí, že učiteľ môže byť omnoho informovanejší a cennejší vďaka svojmu samovzdelávaniu, no nemôže byť za to ohodnotený, pretože v súčasnosti na to riaditeľ nemá nástroj. To považuje za chybu.
Matej Sapák z organizácie LEAF hovorí, že by sme nemali deliť kvalitných učiteľov od metodikov, ale ich naopak spájať. Kvalitní učitelia by mali rozvíjať ďalších učiteľov na školách a nie z nich odchádzať.
Ako ďalší problém vidia diskutujúci už to, že zo škôl vychádzajú reálne nepripravení pedagógovia. Čas, ktorý strávia na praxi nie je postačujúci. Hlavná školská inšpektorka Viera Kalmárová zdôraznila, že problémom, akých pedagógov vôbec do škôl prijímame, je aj počet uchádzačov o vysokoškolské štúdium, ktorý je celkovo nižší, ako môžu vysoké školy prijať. Túto informáciu pred pár dňami zverejnila Akademická rankingová a ratingová agentúra (ARRA). V praxi to znamená, že nie je možné vyberať kvalitných ľudí, ak môžu byť prijatí všetci.
Alena Petáková zo Združenia základných škôl kritizovala, že aprobácie, s ktorými prichádzajú absolventi na základné školy so záujmom o prácu sú pre nich nepoužiteľné. Tiež vidí pridanú hodnotu, aby študenti absolvovali napr. na každom jednom stupni prax, aby nepohŕdali prácou iných učiteľov. Každá táto práca je ťažká a preto je dôležité, aby to detailne poznali.
Viac peňazí učiteľom
Na tom, že je potrebné do školstva viac peňazí, sa zhodujú všetci experti. Rozpory vznikajú v tom, komu a ako by sa peniaze mali navýšiť. Podľa niektorých by sa mal hodnotiť viac skutočný výkon učiteľa. Otázka je, ako by sme mali tento výkon hodnotiť. Teda či by sa malo brať do úvahy testovanie žiakov, zohľadňovať názory žiakov na učiteľa, ponechať takéto rozhodovanie na riaditeľovi, prípadne prispôsobiť platy životným nákladom regiónu, v ktorom učia. Takéto riešenie napr. existuje v Británii v Londýne, prípadne vo Francúzsku v Paríži.
Stanislav Boledovič z Teach for Slovakia tvrdí, že potrebujeme rovnako ako je to vo Fínsku, aby do školstva prichádzali tí najlepší z najlepších. Ako markantný problém vníma, že aj keď existuje určitá skupina veľmi talentovaných mladých ľudí, ktorí by boli ochotní učiť, problém vzniká v momente, kedy sa musia rozhodnúť, že sa vzdajú polovice svojho platu, aby sa mohli celoživotne venovať deťom. Pavol Sadloň tiež vyzýva k zmene statusu učiteľa v súvislosti s jeho ohodnotením. Tvrdí, že ak toto neurobíme, nebudú sa hlásiť študenti na pedagogické školy.
Ako financovať školy?
Ďalšou témou bolo financovanie škôl, kde a aj názory samotných odborníkov líšili viac. Zrušiť alebo ponechať normatívne financovanie?
Ján Horecký zo Združenia katolíckych škôl Slovenska si myslí, že normatív na žiaka je podľa neho v poriadku. Desí sa zavedeniu normatívu na skupinu. Rovnako mu dala za pravdu aj hlavná školská inšpektorka Viera Kalmárová. Normatívny model je podľa nej najspravodlivejší, no zároveň priznáva, že by bolo správne, ak by samosprávy dofinancovávali školy, ktoré nechcú zrušiť. Podľa správy o stave školstva je až 80,7% škôl dnes dofinancovaných. Znamená to podľa nej, že je normatív asi zle nastavený. Ľudovít Sebelédi z Nových školských odborov definoval, že normatív by mal byt vyšší o 30%.
Boledovič upozornil, že riadenie a financovanie škôl musí byť dlhodobé a stabilné, aby školy vedeli, na čom sú. Dôležité je podobne jasne definovať aj ponuku pre mladých ľudí, ktorí by mohli ísť do školstva.
Zaťažujeme deti meraním, ale nič s výsledkami nerobíme
Viacerí odborníci sa vyjadrili, že testovanie v školách má pozitívny dopad na zvyšovanie kvality v školstve a mali by sme sa mu preto naďalej dostatočne venovať. Hlavne po ukončení jednotlivých stupňov vzdelávania je testovanie opodstatnené a môže nám poskytnúť užitočné informácie. „Treba testovať po ukončení stupňov, kde možno vyvodiť zodpovednosť,“ uviedla Alena Petáková zo Združenia samosprávnych škôl Slovenska.
Stanislav Boledovič kritizoval, že meriame všetko možné, no nakoniec so zistenými informáciami ministerstvo aj tak nič nerobí. „Ministerstvo školstva rezignovalo na snahu robiť niečo vtedy, ak nameria v školách katastrofálne výsledky,“ uviedol. Nie je dôležité, aby NÚCEM vylepšoval svoje metodiky, ak s tým následne nikto nepracuje. „Mali by sme k tomu ako štát zaujať razantné riešenia, čo s takými školami, ktorým sa nedarí.“
Podľa Kalmárovej majú školy právo na objektívnu spätnú väzbu. Ak ju nemajú, nemôžu nič meniť. Testovanie je podľa nej významný zdrojový poznatok pre školy, no nemôže odmerať všetko, čo sa v nich deje.
Nie je možné merať všetko
„Nemôžeme odmerať formovanie hodnôt, postojov, kritického myslenia,“ dodala Kalmárová.
Tiež upriamila pozornosť na to, že nie všetky dobré výsledky majú tú hodnotu, akú by sme si priali. V niektorých prípadoch napríklad zistili, že výborné výsledky boli namerané za cenu ohromného tlaku na žiakov a zaostávanie v iných oblastiach. Alena Petáková zo Združenia základných škôl dodala, že merať kvalitu je veľmi ťažké. Hodnotenie škôl by malo prebiehať predovšetkým pre potreby samotných škôl a nie pre vytváranie rebríčkov. Petáková je za to, aby bolo testovaných viac predmetov a schopností žiakov ako je tomu dnes. Testovať slovenčinu a matematiku nie je podľa nej postačujúce.
