Články: Pre študentov
O projekte

 

Narcizmus školákov dokáže ovplyvniť aj učiteľ

Martina Matejová
Autor článku
Foto: Shutterstock
Odborbníci tvrdia, že učitelia dokážu ovplyvniť, aby sa mladá generácia zaujímala hlbšie o svoje okolie. / Foto: Shutterstock

Trend ukazuje, že mladá generácia sa čoraz viac zameriava na seba a jej cieľom je vlastné blaho. Odborníci ukazujú na spôsob, ako rozšíriť okruh jej záujmov tak, aby sa k nej dostali aj zásadnejšie témy s hlbším zmyslom.


V poslednej dobe sa zdá, akoby sa ľudskosť a človečina vytrácali z každodenného života. Individualizmus, seba presadzovanie a súťaživosť s cieľom poraziť toho druhého sa dostáva do popredia a veľmi málo sa hovorí o zdieľaní, vzájomnej spolupráci či podpore. Informácie o dobrých činoch nie sú mediálne až tak zaujímavé, preto o nich väčšinou ani nevieme. Navyše generácia mladých ľudí sa akoby úplne odpája od komunít a spoločnosti, každý sa uzatvára do svojej vlastnej bubliny a neberie ohľad na iných.

 

Egocentrizmus mladej generácie

Vedci pred časom uverejnili dôkazy o tom, že u študentov v USA sa rapídne znížila hladina empatie. Vo svojom výskumesledovali obrovskú skupinu detí, 14 000, v rozpätí rokov 1979 až 2009. Výrazný pokles empatie zaznamenali najmä od roku 2000. Navyše, aj výskumy zamerané na narcizmus nepriniesli žiadne pozitívne správy. Jeho výskyt je medzi študentmi na vzostupe. Pre ľudí označených ako narcisti je typické, že sa zameriavajú len na seba a pri pohľade na iných berú do úvahy len ich použiteľnosť a nie priateľstvo. A to je na míle vzdialené od empatie.

Navyše, štatistiky uvádzajú, že až 81 % mladých ľudí považuje za dôležitý cieľ stať sa bohatým a dokonca takmer 2/3 z nich bohatstvo vníma ako najdôležitejší životný cieľ. Len 30 % pritom verí, že pomoc druhým je dôležitá.

Všetky uvedené štúdie a výskumy sa zameriavali na mladých ľudí, ale zistenia naznačujú, že niečo nevyšlo celkom podľa predstáv ešte skôr, možno niekde úplne na začiatku. V detstve mali zrejme malú podporu zameranú na kultivovanie zručností potrebných pre to, aby sa dokázali spojiť s ostatnými ľuďmi, počúvať ich a podľa možností pomôcť.

Preto nastáva otázka, či dokážu za týchto okolností zohrať nejakú rolu učitelia, či dokážu zvrátiť tento negatívny trend a kultivovať v deťoch pocit, že sú súčasťou niečoho väčšieho, niečoho, čo je viac ako oni a niečoho, čo dáva životu zmysel.

 

Zaujímavé riešenie

Dnes je síce množstvo kurzov a rozvojových programov, ktoré ponúkajú spôsoby, ako v sebe rozvíjať empatiu a pozitívne vzťahy, ale jedna cesta sa ukazuje ako zaujímavé a vhodné riešenie. Ide o potenciál, ktorý v sebe nesie úcta, bázeň. Nie je to veľmi populárna téma, veľa sa o nej nehovorí, no napriek tomu sa niekoľko vedcov venovalo jej výskumu. Najznámejší je Dacher Keltner, profesor psychológie na Kalifornskej univerzite. Ten vníma bázeň ako potenciálne veľmi silnú emóciu, ktorá môže pomôcť pri budovaní empatie. Radí, aby sme sa zamerali a vyhľadávali také zážitky, ktoré v nás vyvolávajú očarenie a na rukách tzv. husiu kožu. Stimul môže byť akýkoľvek, od krásy, úžasu, až po ohromenie. Napríklad sa môžeme dívať na majestátny vodopád, vodu, ktorá sa rúti z výšky a s obrovským hukotom dopadá na zem, alebo rýchlosť olympijského víťaza či silu blesku a ohlušenie hromov počas búrky. Môžeme sa započúvať do inšpiratívnej hudby Beethovenovej Ódy na život, pozrieť sa na nádhernú Michelangelovu Pietu alebo sledovať silu Ghandiho a jeho životnú cestu.

 

Každý takýto ohromujúci zážitok nás stimuluje rôznym spôsobom, pretože evokuje množstvo emócií, od vďačnosti, obdivu, cez lásku až po zmätok a strach. Vyvoláva v nás pocit novej perspektívy - my sme, v porovnaní s obrovským svetom skutočne malí, takže aj naše miesto v ňom sa zdá byť iné, než keď sa dívame zo svojho vlastného mikrosveta. V prítomnosti niečoho oveľa väčšieho ako sme my sami, môžeme stratiť vedomie o sebe a cítiť sa viac ako súčasť toho navôkol. Preto zásadne mení naše doterajšie poznanie a ovplyvňuje smerovanie do budúcnosti.

 

Podnetov na prežitie takýchto pocitov je navôkol neúrekom a ich prínos je obrovský. Podporuje kritické a kreatívne myslenie, zlepšuje zdravie a pocit spolupatričnosti, nárast prosociálneho správania, ako je prívetivosť, sebaobetovanie, spoluprácu, zdieľanie. Je to tiež jedna z mála emócií, ktoré nám dokážu ovplyvniť vnímanie času a ponoriť nás do fascinujúceho okamihu.

 

Na študentov takýto pocit, ktorý mení emócie a zásadne ovplyvňuje život, môže mať obrovský dopad. Dospievanie je obdobím, kedy sa formuje identita, a preto je kľúčové zažiť pocit úžasu a bázne práve vtedy. Mládež sa vďaka tomu bude cítiť v spojení s okolitým svetom, nie ako jeho stred. Práve takéto povznášajúce zážitky sú jednou z možností, ako udržať narastajúci narcizmus na uzde.

Vedci zatiaľ neskúmali, do akej hĺbky toto dočasné odklonenie sa od stavania samých seba na prvé miesto ovplyvňuje empatiu, do akej miery a s akým časovým efektom, no vedia, že ľudia sú potom menej netrpezliví a ochotnejšie venujú svoj čas pomoci druhým, čím prekračujú vlastný tieň.

 

Návod pre školy

V jednej štúdii sa vedci zamerali na vysokoškolských študentov, ktorým dali zdanlivo nesúvisiace úlohy, medzi inými aj sledovať minútovú reklamu v televízii. Výsledky preukázali, že tí študenti, ktorým bola premietnutá reklama obsahujúca povznášajúci obsah, napríklad obrazy vodopádov, kozmonautov vo vesmíre a pod., tvrdili, že majú k dispozícii viac času, v porovnaní s rovesníkmi, ktorí videli reklamu so živým a farebným sprievodom ľudí. Podobne dopadol aj pokus so študentami, ktorí sa dívali na kostru Tyrannosaura Rexa, pričom druhá skupina sa pozerala na neutrálne prostredie. Rozdiel medzi nimi poukázal na to, že ľudia v prvej skupine sa cítili ako súčasť niečoho väčšieho.

 

Vymyslieť pre školákov takéto zážitky nie je až tak zložité, okrem vyššie uvedených príkladov to môžu byť významní svetoví i domáci dejatelia, obrázky vesmíru, napríklad ako vzniká hviezda. Je však dôležité myslieť na to, že nie každý jeden študent pocíti rovnaký efekt. Na niektorých zapôsobí viac, na iných menej. Najpôsobivejšie to pocítia tí, ktorí majú otvorenú myseľ a sú ochotní meniť svoj pohľad na život. Na druhej strane, pokiaľ tí ostatní nezažijú tak povznášajúci pocit, aspoň sa naučia niečo nové o úžasných ľuďoch, fascinujúcich prírodných pokladoch, podmanivej hudbe. Žiakom sa tiež dá pomôcť spracovať tieto zážitky, napríklad rozhovorom, alebo popísaním svojich emócií. Pomôže im to pochopiť celý proces v hlbšej rovine.

Je to príležitosť, ktorá sa nemusí obmedziť na múry škôl, pretože nesie v sebe potenciál nielen zastaviť rastúce ego a narcizmus tínedžerov, ale im ukáže cestu zmysluplného bytia a vytvárania hlbších a kvalitných vzťahov v rôznych životných fázach.

 

Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Si učiteľ? Prihlás sa do nášho newslettru a získaj novinky a inšpirácie z oblasti vzdelávania.