Manželia Striovci zistili, že nikdy nebudú mať vlastné deti. S týmto scenárom sa ale neuspokojili, a tak sa rozhodli darovať lepší domov ôsmim deťom z detského domova.
Mal to byť taký ten obyčajný, no pritom krásny príbeh, ktorý nájdete v takmer každej klasickej rozprávke. On stretne ju, ona sa zadíva do jeho očí, prebehne iskra, zaľúbia sa, vezmú sa, majú dieťa, neskôr možno druhé. V realite potom rodičia chodia do práce, deti rastú, všetci sú zdraví a všetko je tak, ako má byť. Vraví sa, že život je to, čo sa deje, keď my máme plnú hlavu plánovania. A podobne to bolo aj v tomto príbehu. Rozdiel bol len v tom, že Kamil a Mila Striovci zistili, že vlastné deti mať nikdy nebudú. Nechceli sa však vzdať svojho sna o veľkej rodine, a tak si zvolili cestu adopcie. „Vzhľadom na to, že sme obaja tmavšie typy, preferovali sme polorómske deti,“ s úsmevom spomína na založenie novej rodiny Kamil. Mila zase netrpezlivo očakávala, čím ju deti z iného etnika obohatia a verila, že hudba, ku ktorej mala sama od detstva blízko, by mohla priniesť očakávanú radosť do ich budúcej rodiny. A koľko detí sa zmestí do srdca rodiča? Striovci prijali do svojej rodiny jedno vlastnými rodičmi odmietnuté dieťa za druhým, až sa ich počet ustálil na čísle osem.
Deti priniesli more lásky
Otvoriť svoje srdce a domov opusteným deťom chcelo poriadnu dávku presvedčenia a odvahy. Odborníci tvrdia, že najdôležitejší pre vývoj dieťaťa je raný vek, kedy sa odohrávajú kľúčové momenty, ktoré majú zásadný dopad na neskorší vývin, ich vplyv formuje deti a pretrváva až do dospelosti. Striovcom sa podarilo takmer všetky deti vziať pod svoje krídla z ústavu práve v tomto dôležitom období a priniesli do ich života more lásky. Deti boli nesmierne vďačné za nový domov a fungovali v harmonickej veriacej rodine. Navzájom si pomáhajú a starajú sa jeden o druhého. Vedia, že sa majú v živote na koho spoľahnúť a to je pre deti, ktoré zostali od útleho detstva opustené, najviac. Rodičia ich vedú nielen k dobrým vzťahom a pracovitosti, ale aj umeniu, hudbe a podporujú vo všetkom, o čo prejavia záujem.
Pri problémoch vždy hľadali riešenia
Ako v bežných rodinách, tak aj v tejto netradičnej rodine sa vyskytli prekážky, ktoré museli prekonať. Dokonca možno väčšie ako by ste čakali.
Dávid bol jediné dieťa, ktoré sa im nepodarilo osvojiť včas. Mal už štyri roky, keď si ho nadšení mladí rodičia priniesli domov ako druhého syna. Jeho náročný začiatok života ho však už stihol poznamenať. Verili, že jeho oneskorený vývin sa podarí intenzívnou starostlivosťou a láskou zvrátiť a svojich rovesníkov dobehne. Rodičom sa s ním ale napriek enormnej snahe nepodarilo nadviazať tak pevný a vrúcny vzťah ako s ostatnými deťmi. Vypuklé to bolo v puberte, kedy sa problémy s Dávidom množili. Jeho správanie sa radikálne zmenilo a začal byť verbálne agresívny nielen voči rodičom, ale aj súrodencom. Rozhodli sa konať. Navrhli mu samostatné bývanie v starom dome po babke a vzťahy sa výrazne zlepšili. Dávid dostal životnú lekciu a sám priznal, že to nie je jednoduché postarať sa o seba bez každodennej pomoci rodičov. Tu sa ale ich skúška odvahy a trpezlivosti neskončila.
Neskôr, po osvojení Dávida, prišli do rodiny dve malé, čulé a roztopašné sestričky. Časom zistili, že jedna z nich sa vyvíjala inak ako ostatné deti v jej veku a rodičom to neprestávalo vŕtať v hlave. Keď mala Petruška dva a pol roka, oznámili im diagnózu – ťažký autizmus.
Manželov to zaskočilo. Mila spomína, ako ju v tej chvíli podržal Kamil: „Povedal, aby sme zostali pri výchove Petrušky a že si budeme sledovať ten moment, keď už budeme cítiť, že je to nad naše sily, povieme si to a budeme to následne s Petruškou riešiť, aj za tú cenu, že by nebola s nami.“
Starostlivosť o Petrušku si vyžadovala veľa námahy a času aj na úkor ostatných detí. Situácia, kedy by dcéru nezvládli a boli by nútení vrátiť ju do domova, by im však zlomila srdce. A preto sa rozhodli bojovať. „Je pravda, že tak ťažko postihnuté dieťa prirastie človeku k srdcu asi najviac,“ hovorí so slzami v očiach dojatý otec. Kamil, ktorý podnikal, sa dokonca rozhodol, že obmedzí svoju pracovnú vyťaženosť a zostane s dcérou doma, aby sa jej mohol venovať naplno.
Postihnutie Petry dalo aj jej súrodencom ďalšiu životnú lekciu. S Petruškou sa museli všetci naučiť žiť a akceptovať jej inakosť. Vzájomná starostlivosť jeden o druhého tu bola samozrejmosť. Petruška si jej vyžadovala viac a aj pri tom boli deti rodičom nápomocné.
Celý príbeh úžasnej neobyčajnej rodiny Striovcov si môžete pozrieť v archíve Českej televízie, kde je jednou časťou šesťdielneho dokumentárneho cyklu režisérky Olgy Špátové, Rodiče napořád. Napriek tomu, že príbeh tejto inšpiratívnej rodiny nie je celkom rozprávkový, je krásny, hlboký, pretkaný množstvom hudby a vonia človečinou. Rovnako ďalšie príbehy z tejto série určite obohatia váš pohľad na silu rodiny a deti z detských domovov.
