http://gdesk.hit.gemius.pl/lshitredir/id=bIfqjxSCW5iir5JNBJNm0qRvjw0GVxuO1tHY2UQfBw7.L7/fastid=imwclllnjwapzomcwmeazhzdhglo/stparam=zlphhwgtbt/nc=0/gdpr=0/gdpr_consent=/url=https://www.instudy.sk/?utm_source=eduworld&utm_medium=banner&utm_content=&utm_campaign=2019_eduworld_longterm
Články: Pre študentov
O projekte

 

Čo vám o materstve asi nikto nepovedal?

Martina Matejová
Autor článku
Ilustračná foto: Bigstock
  Ilustračná foto: Bigstock

„Mať dieťa je úžasný pocit. K ničomu sa nedá prirovnať. Ak to nezažijete, síce ani netušíte o čo prichádzate, ale prichádzate fakt o veľa. Je to láska na prvý pohľad a až do konca života“. Toto ste už určite počuli. A možno váš terajší pocit nekorešponduje s podobnými tvrdeniami. Sú aj veci, o ktorých sa mlčí alebo hovorí len šepotom. Aby vás okolie nemalo za zlú matku. Lebo okolie má vždy svoj názor, samozrejme, ten jediný správny a bude vám ho dávať dôrazne najavo.

 

Otehotneli ste. Čo poviete na tak radostnú novinku?

„Neznášala som, keď som ako teehotná niekoho stretla a on pri pohľade na mňa neodolal a siahol mi na brucho. Pracovala som takmer výlučne v ženskom kolektíve a robili to asi všetky kolegyne. Cítila som, že nemôžem nič povedať, urazili by sa. Prečo chcú druhí ľudia chytať tehotným ženám bruchá? Môžu aj tehotné chytať bruchá cudzím?“ Petra, mama v čakárni u pediatra.

 

Práve ste si doniesli krásne, voňavé bábätko domov a ono teraz spokojne drieme v postieľke. Ako sa cítite?

„Neviem, mala som vtedy také rozporuplné pocity. Na jednej strane som sa na maličkého veľmi tešila, ale žiaden veľký výbuch radosti sa nekonal. Pôrod bol príliš dlhý a vyčerpávajúci a ja som bola tak strašne unavená. Cítila som sa zle, rana sa ťažko hojila, dokonca som musela ísť na nové šitie. Môj muž sa venoval malému, super, lenže ja sama som musela vysávať, prať, variť obedy a večere. Pristihla som sa pri tom, že bábo neznášam, jeho plač mi liezol na nervy, vytáčal ma, keď sa zobudil po desiatich minútach. Kto povedal, že novorodenci prespia takmer celý deň? Cítila som sa tak strašne sama. Nikomu som nič nepovedala, bála som sa, že sa mi budú vysmievať, že mám popôrodnú depresiu. Ochorenie sliepok z internetu.“ Lucia, mama na prechádzke s kočíkom.

 

Bábätko rýchlo rastie, začína sa pretáčať, neskôr sa stavia na štyri a pokúša sa posadiť sa.

„V tom období som sa do krvi pohádala so svokrou a rany sa doteraz nezahojili. Chcela som nechať vývoj dcérky na ňu samotnú. Pediatrička mi povedala, že sa sama naučí sedieť, neskôr aj chodiť a najviac jej pomôžem tak, že jej nebudem vôbec pomáhať. Lenže svokra ju neustále dávala sedieť v obložení vankúšov, hoci sama ešte nesedela a stále padala. Keď som ju upozornila, že dieťa sa naučí sedieť aj bez učenia, urazila sa. Ďalšia ostrá výmena názorov prišla, keď ju chytala za ručičky a učila ju chodiť. Malá mala len desať mesiacov. Svokra vyhlásila, že do roka ju musí naučiť chodiť, ja nemám žiadne skúsenosti, a preto ma ako matku nebude rešpektovať. Ona vychovala dvoch synov a teda vie najlepšie. Dnes so mnou prehodí len dve tri slová zo slušnosti a na návštevu k nám chodí zásadne len vtedy, keď je doma aj môj muž.“ Zuzana, suseda.

 

Povinností na materskej dovolenke vyše hlavy, od únavy padáte večer do postele. A čo partner?

„Je úžasný otec, skvelé. Lenže akosi v domácnosti nevie alebo nechce nič urobiť, predpokladá, že keď som doma, úplne všetko spravím sama. Svetlo v kuchyni nesvieti už dva mesiace, chvalabohu, že je ešte leto a tma prichádza neskoro. Od kedy máme dcérku, prestal pomáhať s umývaním riadov, vysávaním, okno neumyl už vyše pol roka. S ničím mi nepomôže. Nadáva, že nemá vyžehlenú košeľu na ďalší deň do práce. O malú sa krásne stará, rád nám organizuje výlety cez víkend. Lenže ak sme celé dni preč a vraciame sa večer, nemám kedy oprať. Špinavé oblečenie čaká na vytriedenie a padá z koša na bielizeň. Vytýka mi, že nič cez týždeň nespravím a snažím sa to dobiehať cez víkendy, ktoré takto kazím celej rodine. Cítim sa ako slúžka, ktorá robí málo a navyše všetko zle. Začínam ho nenávidieť.“ Denisa, mama na ihrisku.

 

Vzájomná náklonnosť aspoň niekedy ešte funguje, nie? Stále ste to vy dvaja, pamätáte ešte, v dobrom aj v zlom...

„Ťažko povedať. Syn má dva roky, prekonali sme niekoľko kríz. Od kedy sa narodil, muž ma nikdy neobjal, nepobozkal, neboli sme sami. Mali by sme vraj chodiť na rande, ale neviem kedy. Syna ešte dojčím, v noci sa budí niekoľkokrát a neviem ho uspať inak ako dojčením. Takže večery sú vyškrtnuté. Niekedy cez deň ho môžeme dať k rodičom, ale vtedy sa väčšinou každý venujeme svojim záľubám. On chodí na tenis a s kamarátmi na obed, ja behávam. Sex máme možno raz za mesiac, niekedy aj zriedkavejšie, aj to často s predčasným koncom, pretože bábo sa zobudí a volá mamu. Chcela by som druhé dieťa, ale nemám energiu, ani chuť na večerné zábavky.“ Jana, mama na ihrisku.

 

Nuž, každá minca má dve strany. Ak sa stanete mamou, zmení sa veľa vecí, mnohé s pozitívnym efektom. Tak napríklad:

  • Stanete sa odborníkom na výživu, kombinovanie potravín a budete mať pod palcom malých lokálnych dodávateľov ovocia, zeleniny a mäsa. Dokonca začnete niektoré plody samé pestovať v záhrade alebo v črepníkoch na okne.
  • Budete vedieť všetko o bezpečnosti detí, od prevozu v aute a najlepších autosedačkách, až po vybavenie domácnosti.
  • Začnete zodpovedne narábať s peniazmi – všetko v prospech rodiny. Načo chodiť ku kaderníčke, zafarbiť pramene si môžete aj doma a odstrihnúť ofinu tiež. Veď sú to len vlasy a tie dorastú. Napokon, aj tak ich máte v drdole celý čas. Tiež nepotrebujete tú krásnu koženú bundu, kam by ste v nej išli, veď na pieskovisko vám stačia tepláky.
  • Smelo sa môžete pasovať za asistenta doktorov. Viete ako zraziť horúčku novorodencom, jednou rukou dokážete vysávačom odsať sople z malinkého nošteka, spamäti odrecitujete príznaky piatej a šiestej choroby (áno, aj také ochorenia sú).
  • Nebudete mať problém dlho a s potešením rozprávať o veciach, ktoré sa vám doteraz zdali nevhodné. Zdvihli ste bábo nad hlavu a ono vám zvracalo do úst? Zastavené vetry sa zrazu uvoľnili plnou parou aj s riedkym hnedým spoločníkom a nestihli ste uhnúť včas? Podobne zábavnými historkami dokážete baviť alebo nudiť tolerantnú spoločnosť dlhé hodiny.
  • Naučíte sa jedávať rýchlosťou blesku, chrbtom otočeným k deťom a úplne potichu. Najmä čokoládu.
  • Nasmejete sa viac, ako kedykoľvek doposiaľ.
  • Uvedomíte si, že ste v živote nič krajšie nevideli, ako vlastné, tíško spinkajúce bábätko.
Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: Pôrod
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.