Články: Pre študentov
O projekte

 

Veľká noc vo svete. Ako ju ľudia oslavujú?

Magdaléna Kremnická
Autor článku
Foto: Bigstock
Veľkonočné sviatky sú všade vo svete iné. Každá krajina má svoje zvyky a tradície, ktoré po mnohé roky prenáša z generácie na generáciu. / Foto: Bigstock

Sviatky Veľkej noci sú u nás už tradične späté s náboženskými tradíciami – umučenie a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista, ku ktorým však neodmysliteľne patria i „pohanské“ symboly či symboly jari alebo „nového života“. Tými sú napríklad kuriatka, zajace, ozdobené kraslice, korbáče a mnohé iné. Ako sa tieto sviatky slávia v iných častiach Zeme?

 

Veľká noc vo Francúzsku

Veľkonočné sviatky „po francúzsky“ nemajú veľký náboženský podtext, zväčša sa nesú v znamení vynikajúcej francúzskej kuchyne. Tradičnou veľkonočnou pochúťkou je jahňacina na niekoľko spôsobov, ale nájdeme tu aj množstvo sladkých maškŕt z čokolády a marcipánu.

Okrem jedla je Veľká noc spätá i so zábavou. Francúzi sa obdarovávajú drobnými darčekmi a deti hľadajú špeciálne sladkosti ukryté v dome alebo v záhrade. Zaujímavosťou je, že tieto sladkosti tu neschováva zajac, ako jeden so symbolov Veľkej noci v mnohých iných krajinách, ale zvony cestou z Ríma. Prečo? Nuž na Veľký piatok v celom Francúzsku nezvonia zvony, pretože podľa tamojšej legendy odleteli do Ríma, kde sa naplnia vajcami a pri spiatočnej ceste ich rozhadzujú do záhrad a domov. Výnimkou je Alsasko, kde sa udržala nemecká tradícia a vajíčka deťom ukrýva biely zajačik. V tomto regióne sa tiež pečie veľkonočný baránok.

Vajce je pre tento temperamentný národ symbolom zrodenia a bohatstva. Veľkonočná tradícia obdarovávania vajíčkami sa na francúzskom dvore ujala až v 16. storočí, kde ju po prvýkrát zaviedol kráľ Ludvik XVI., ktorý na Veľkú noc rozdával svojim blízkym veľké zlaté vajcia.

V súčasnosti je tu veľkonočné vajce predmetom rôznych hier a zábavy. Populárne je kotúľanie surových vajec z mierneho svahu. Tie, ktoré túto cestu „prežijú“ a nerozbijú sa, symbolizujú kamene odvalené z Kristovej hrobky. Deti si tieto vajíčka zase vyhadzujú do vzduchu, a to, ktorému toto vajce dopadne na zem posledné, vyhráva.

 

Veľká noc v Španielsku

Flamenco – vášňou sršiaci tanec Španielov, je prvá asociácia, ktorá sa mi vybaví v spojitosti s týmto temperamentným národom. Paradoxne však netvorí súčasť veľkonočných sviatkov, hoci by sme to mnohí očakávali. V Španielsku, kde sa množstvo obyvateľov hlási k viere, sa tieto sviatky spájajú s náboženskými tradíciami a konajú sa tu veľkolepé procesie so sochami Ježiša Krista.

Zúčastniť sa týchto procesií je pre každého veľkou cťou. Časť procesie tvoria tzv. „nazareťania“, ktorí sú neprehliadnuteľní. Na hlavách majú kužeľové čapice. Tento odev má ale svoje korene v histórii, v dobách inkvizície. Potrestaný hriešnik musel nosiť ako symbol pokánia túto čapicu s plášťom, ktorý zakrýval chrbát i hruď. Niektorí „nazareťania“ i dnes kráčajú bosí so sviecou v rukách, čím zdôrazňujú svoje pokánie. Zvlášť v noci majú tieto procesie tajomnú až strašidelnú atmosféru.

Ďalšími členmi procesie sú nosiči. Tí nesú oltár so sochou Ježiša Krista, Panny Márie alebo Umučenia Krista, častokrát nadrozmerný a ťažký, ktorý je slávnostne vyzdobený. Procesiu tvoria i ľudia prezlečení za biblické postavy, ktorí počas dňa hrajú pašiové hry. Neodmysliteľnou súčasťou každej procesie je hudobný sprievod. Ten dotvára charakter celej udalosti a pomáha tiež udržiavať tempo celej skupiny.       

 

Veľká noc v Írsku

Pálenie dreva? Rybárčenie? Alebo dedinská „zabíjačka“? Zabudnite! Pre Írov je Veľký piatok posvätným dňom. Pri tejto udalosti je absolútne nevhodné vykonávať čokoľvek užitočné.

V duchu zábavy sa však nesú víkendové veľkonočné oslavy, počas ktorých sa organizujú tanečné súťaže o veľkonočný koláča a súťaže v kotúľaní vajíčok dolu z kopca. Každý správny Ír si v týchto dňoch nájde svoje špeciálne vajcia označené krížom a musí aspoň jedno zjesť.

Tradičným pokrmom je pórová polievka a pečená jahňacina.

 

Veľká noc vo Fínsku

Malé postavy prechádzajúce fínskymi dedinami a predmestiami so zafúľanými tvárami a šálmi previazanými okolo hlavy, to sú fínske deti, ktoré počas veľkonočného obdobia takto chodia žobrať, nesú násady metiel, kanvice na kávu a korbáče z vŕbových vetvičiek. Dievčatá a niekedy dokonca aj chlapci oblečení ako čarodejnice chodia od dverí k dverám, prednášajú koledy a za odmenu dostávajú peniaze alebo sladkosti. Tento zvyk sa tu datuje už od 18. storočia.

Ovsená kaša – tradičný veľkonočný darček. „Mämmi“, tmavohnedá ovsená kaša vyrobená z vody a sladeného žitného sladu je najstarším a najneobvyklejším fínskym veľkonočným pokrmom. Zvykne sa jej tiež hovoriť „fínska misa“. V súčasnosti je „mämmi“ dezert servírovaný s krémom a cukrom, ale pôvodne to bolo pôstne jedlo, ktoré sa jedlo studené s plátkom chleba.

 

Fínksy pokrm Mämmi / Foto: Finnish Food Girl

 

Veľká noc v Nemecku

Deň pred Veľkou nocou deti vyrábajú slamené hniezda, ktoré potom rodičia ukryjú v okolí domu. Do nich, samozrejme, veľkonočný zajac znesie rôznofarebné vajíčka a iné maškrty. Ráno na Veľkonočný pondelok ich deti vyrážajú hľadať. Túto tradíciu preslávila značka Kinder a ich vajíčka s prekvapením.

Ďalším nemeckým zvykom je veľkonočný strom ozdobený vajíčkami a inými veľkonočnými dekoráciami.

 

Veľkonočný strom / Foto: Getty Images

 

Veľká noc v USA

Podobne ako u ostatných amerických sviatkov, je pre Američanov na Veľkú noc typická veľká hostina v rodinnom kruhu, pompézne dekorácie a bohatá výzdoba. V čom sa odlišujú od tých našich?

Najväčším rozdielom je to, že v USA nie je dňom pracovného pokoja pondelok, ale len Veľký piatok. Samotné oslavy Veľkej noci sa ďalej líšia v tom, či vám o nich rozpráva kresťan alebo neveriaci.

Pre amerických veriacich sú veľkonočné sviatky, podobne ako u nás, symbolom Ježiša Krista, jeho ukrižovania a zmŕtvychvstania. Od Popolcovej stredy prebiehajú v kostoloch omše, ľudia držia pôst a chystajú sa na tzv. „Veľkú noc“. Niektorí si dávajú predsavzatia, ktoré musia počas najbližších 40 dní splniť. Často sú to odriekania rôznych svetských „nerestí“ (alkoholu, hlučnej zábavy, sladkostí, ...).

Na Zelený štvrtok a Veľký piatok navštevujú kostoly, počúvajú veľkonočnú hudbu a načúvajú Biblii. Hlavným sviatkom je nedeľa, kedy deti, tak z veriacich ako aj neveriacich rodín, očakávajú veľkonočného zajaca so sladkosťami. Potom sa rodiny poberú do kostola a doprajú si spoločný sviatočný obed.

Americké veľkonočné sviatky sú však skôr „nenáboženské“. Domy aj ulice sú vyzdobené pestrými dekoráciami. V sobotu sa rodiny stretávajú a zdobia veľkonočné vajíčka. Tie potom dospelí ukryjú v dome alebo v záhrade, kde ich v nedeľu ráno deti hľadajú. Tento zvyk pochádza z amerických rozprávok, kde veľkonočné vajíčka schováva veľkonočný zajac a deti ich potom musia hľadať.  

Tradičnými veľkonočnými pokrmami Američanov sú napríklad pečená šunka, sladké zemiaky, zelenina alebo pečené jahňacie mäso.

 

Foto: Bigstock

 

Veľká noc v Rusku

Pravoslávne veľkonočné sviatky – Pascha – sa v Rusku slávia rovnako ako všetky ďalšie cirkevné sviatky neskôr ako v ostatnom kresťanskom svete. Ruskí „pravoslávci“ sa totiž stále držia juliánskeho kalendára a k výpočtu dátumu Veľkej noci využívajú špeciálne tabuľky zvané paschálie. Zatiaľ čo v Európe sú veľkonočné sviatky v plnom prúde, pravoslávni veriaci slávia len Kvetnú nedeľu.

Pravoslávna Pascha vrcholí v noci z Bielej soboty na Veľkonočnú nedeľu, kedy s skupiny veriacich vydávajú na tzv. krížovú cestu k chrámu. Ide o symbolickú cestu, ktorú musel, podľa Biblie, absolvovať Ježiš Kristus. Veriaci sa pri stretnutí navzájom zdravia tradičným pozdravom: „Christos voskrese“ – Kristus vstal z mŕtvych! Odpoveď znie: „Voistinu voskrese“ – naozaj vstal zmŕtvych! Následne sa procesia zhromaždí v chráme k liturgii, ktorá zároveň predstavuje poslednú možnosť k vysväteniu pokrmov po 40-dňovom pôste. Počas tohto vysvätenia sa jedia napríklad zemiaky, mrkva, kapusta, jablká, cibuľa, orechy a iné. V chrámoch veriaci zapaľujú sviečky pri ikonách svojich patrónov a domov si z chrámov odnášajú svätenú vodu a posvätený „mazanec“, či s láskou vyfarbené vajíčka.   

V Rusku predstavujú veľkonočné sviatky dni pokoja a harmónie, pri ktorých nechýba radosť a zábava. Ľudia už tradične pozývajú svojich známych a priateľov na návštevu do svojich príbytkov, aby ochutnali ich úžasné „mazance“ v podobe kužeľa s odseknutou špičkou. Vzájomne sa obdarovávajú farebnými vajíčkami, ktoré majú byť dôkazom vzkriesenia Ježiša Krista. Prajú si veľa zdravia, pri čom sa trikrát pobozkajú na tvár.

Veľká noc je druhým najväčším cirkevným sviatkom po Vianociach, a pretože Pascha završuje predchádzajúci 40-dňový pôst, nezabúda sa na Veľkú noc veľa jesť. Podávajú sa však len jedlá studenej kuchyne, žiadne teplé jedlá ani ryby.   

 

Veľká noc v Bielorusku a Litve

Na rozdiel od Ruska, kde sú katolíci v menšine, sa západné veľkonočné sviatky slávia hojne v Bielorusku či v Litve. Tam počas Veľkej noci prúdi tisíce ľudí do kostolov, aby si nechali vysvätiť chlieb, soľ, vodu a veľkonočné kraslice – „margučaj“. Litovčania slávia po obnovení nezávislosti Veľkú noc dva dni. Najprv v rodinnom kruhu a v pondelok sa navštevujú príbuzní a známi.

 

Veľká noc v Bulharsku

Bulharské veľkonočné sviatky sa oslavujú podobne ako v iných pravoslávnych kútoch sveta. Medzi zaujímavými zvykmi možno spomenúť, že Bulhari pár dní pred Veľkou nocou posielajú balík chleba a 10 až 15 vajec vymaľovaných na červeno svojim tureckým priateľom. Tí tento dar považujú za česť. Posol, ktorý ho odovzdáva, je tradične obdarovaný malou finančnou čiastkou. Ďalším zaujímavým zvykom je aj pochovávanie vajec na viniciach. Ľudia veria, že ich vďaka tomu boh ušetrí krupobitia a rok prinesie bohatú úrodu.

 


Zdroje: idnes.cz, milujivelikonoce.czradynacestu.cz, eurozpravy.czidnes.cz
Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.