Zistenia Štátnej školskej inšpekcie o prejavoch extrémizmu medzi žiakmi na základných školách nedopadli dobre

Spomedzi sledovaných vecí, ktoré monitorovali u žiakov 8. ročníka v 81 školách, boli zaujímavé zistenia o extrémizme. Výsledky poskytli informácie o šírení a propagácii symbolov extrémizmu, o prejavoch extrémizmu v prostredí triedy alebo školy.
Spomedzi sledovaných vecí, ktoré monitorovali u žiakov 8. ročníka v 81 školách, boli zaujímavé zistenia o extrémizme. Výsledky poskytli informácie o šírení a propagácii symbolov extrémizmu, o prejavoch extrémizmu v prostredí triedy alebo školy. / Foto: Bigstock

Štátna školská inšpekcia vypracovala Správu o stave a úrovni výchovy a vzdelávania k ľudským právam v základnej škole za rok 2015/2016. Jedným zo zistení dotazníkov, ktoré monitorovali žiakov 8. ročníka v 81 školách, boli údaje o extrémizme.

Výsledky poskytli informácie o šírení a propagácii symbolov extrémizmu, o prejavoch extrémizmu v prostredí triedy alebo školy.

Dotazník sa skladal z častí – poznanie symbolov extrémizmu, zloženie a vzájomné vzťahy žiakov v triednom kolektíve, prejavy intolerancie v komunite triedy, postoje respondenta k extrémizmu, možné prejavy extrémizmu u pedagógov školy.

V tomto príspevku sme sa zamerali na žiakov základných škôl, medzi ktorými boli žiaci z verejných, súkromných a cirkevných škôl.

V súlade so zisteniami Štátnej školskej inšpekcie sa stala dôležitým zdrojom poznatkov škola. Školy venujú problematike výchovy a vzdelávania k ľudským právam väčšiu pozornosť, keďže do formálneho a neformálneho vyučovania začleňujú aktivity súvisiace s týmto vzdelávaním. Na prvom mieste označili žiaci ako zdroj informácií o extrémizme televíziu a na druhom mieste internet.

Výsledky priniesli prekvapujúce zistenie, žiaci sa na túto tému zhovárajú s rodičmi pomerne málo. Tento skúmaný údaj je zaradený na siedme miesto. Viac poznatkov o extrémizme získavajú žiaci na ulici – 5. miesto. Viac pozornosti tejto problematike venujú rodičia v Trenčianskom kraji, v Prešovskom kraji, najmenej v Žilinskom kraji.  Podľa správy inšpekcie rodičia prenechávajú médiám a internetu veľký priestor na ovplyvňovanie myslenia a formovania postojov mládeže.

 

Prejavy extrémizmu v školskom prostredí

Ďalším pomerne dôležitým faktorom sa dotazník venoval v položke – výskyt šírenia symbolov a prejavov extrémizmu v prostredí školy. 51,2% žiakov sa s prejavmi extrémizmu stretla niekedy, často 11,33% a nikdy 37,01%. Takmer 70% opýtaných žiakov uviedla, že niektorí spolužiaci nosia oblečenie, ktoré má symboly extrémizmu. Viac ako polovica sa nestretla v škole alebo v triede s prejavom intolerancie k ľuďom s iným názorom, s prejavom podobným intolerancii sa stretlo 38,32% žiakov. Na otázku, či sa stretli s nenávistným vyjadrením k rase alebo k národu sa vyjadrila viac ako polovica negatívne, 37,16% uviedla, že niekedy, 10,49% uviedlo, že často. Žiaci zo všetkých krajov odpovedali približne rovnako.

Celkovo viac ako polovica žiakov sa nestretla s distribúciou materiálov, ktoré extrémizmus propagujú,  avšak v prešovskom  kraji je to takmer 42%.

Ďalšia položka v dotazníku smerovala k zisťovaniu vulgárneho, ironického alebo agresívneho správania v triede. Vedúcu pozíciu v triede majú často žiaci s dominantným správaním. Môžu to byť aj žiaci s prejavmi extrémizmu. Podľa zistení správy inšpekcie vyplynulo, že k najčastejšie sa vyskytujúcim prejavom rizikového správania žiakov nižšieho stredného vzdelávania patrilo vulgárne vyjadrovanie. 90% žiakov sa stretlo s takýmto správaním, 72% sa stretlo s prejavmi ironizovania a 6% s prejavmi agresivity. Sem môžeme zaradiť vymáhanie vecí spolužiakov, ničenie majetku spolužiakov alebo školy.

Na otázku, či by žiakom prekážalo mať za spolužiaka žiaka inej národnosti odpovedala väčšina záporne. Výhrady mali voči mentálne postihnutému spolužiakovi. Voči spolužiakovi s inou sexuálnou orientáciou prejavili najnižšiu mieru tolerancie. Rozdiely vo výsledkoch bolo vidieť v jednotlivých krajoch. V Trenčianskom a Košickom kraji približne 30% odpovedalo áno.  Žiaci súkromných škôl boli liberálnejší a 70% odpovedalo nie, v štátnych školách odpovedalo nie takmer 50% a v cirkevných školách 41%.

 

Prečo sa môžu mladí ľudia stať extrémistami a prečo sympatizujú s problémovými  skupinami?

Chcú byť „in,“ „cool,“ robiť zakázané veci, byť medzi ľuďmi s podobnými názorom. Podľa Správy školskej inšpekcie tieto zistenia potvrdzujú skutočnosť silného negatívneho vplyvu  médií a internetu na mladých ľudí. Takmer 56% v otázke Prečo sa mladí ľudia stávajú členmi extrémistických skupín označilo túžbu niekam patriť a získať si rešpekt a obdiv spolužiakov – 40%.

 

Čo môže urobiť škola ako prevencia voči extrémizmu?

Zapájať žiakov do projektov a aktivít súvisiacich s ľudskoprávnou tematikou s využitím aktivizujúcich metód a foriem práce. Pravidelne monitorovať správanie žiakov, odhaľovať rizikové správanie jednotlivcov a eliminovať rozvoj sociálne patologických prejavov v ich správaní, zlepšiť spoluprácu triednych učiteľov, výchovných poradcov a koordinátorom prevencie.

Čítajte viac o téme: Ľudské práva
Zdieľať na facebooku