S. Peters vo svojej knihe Paradox šimpanza hovorí, že život človeka sprevádza okrem logického myslenia aj myslenie emocionálne. Čím sa od seba odlišujú?
Emocionálne myslenie
Emocionálne myslenie je založené na pocitoch a dojmoch. Pri tomto spôsobe myslenia človek využíva rôzne predpoklady, ktoré sa väčšinou zakladajú na predtuche, paranoidných pocitoch alebo defenzívnych myšlienkach. Niektoré dojmy môžu byť prínosné a presné, ale môžu byť aj úplne nesprávne. Pre ľudí, ktorí preferujú tento spôsob myslenia, sú emócie veľmi dôležité a často majú problém si uvedomiť, že môžu byť aj nesprávne alebo dočasné. Keď sa človeka zmocní emocionálne myslenie, jeho vysvetlenia sú často bláznivé a nepodložené. Logiky v nich býva veľmi málo. Tento iracionálny postoj ho môže priviesť do nepríjemných situácií. Takýto človek má tiež tendenciu iných ľudí nemilosrdne odsudzovať. Jeho úsudky často nebývajú otvorené rozumným argumentom a nedá si ani vysvetliť, že sa mýli. Nerobí mu problém ani vykonanie pomsty.
Medzi základné znaky emocionálneho myslenia patria tieto:
- unáhlené uzávery,
- čiernobiele vnímanie reality,
- katastrofické scenáre,
- iracionálne myšlienkové pochody,
- emocionálne úsudky.
Unáhlené uzávery
V tomto prípade človek nečaká na všetky dôležité informácie, ktoré potrebuje. Vytvára si názor na základe svojich dojmov a pocitov. Až neskôr dokladá dôkazy a fakty, aby si tento svoj názor potvrdil a dokázal si, že sa nemýlil. Aby sa mu to podarilo, často prekrúca fakty tak, aby boli v súlade s vnímaním situácie a ak sú jeho názory spochybnené, správa sa veľmi neprimerane.
Čiernobiele vnímanie
Kvôli tomuto vnímaniu emocionálne mysliaci človek je veľmi kritický, rozhoduje sa rýchlo a jedná unáhlene. Vidí iba jednu z možností riešenia situácie. Nevníma alternatívne interpretácie toho, čo by sa mohlo stať.
Katastrofické scenáre
Títo ľudia sú neustále v pozore pred nebezpečím. Na situácie reagujú prehnane, prejavujú silné a intenzívne emócie. Kedykoľvek, keď majú pocit že je niečo zlé, majú tendenciu strachovať sa a strácajú zdravú perspektívu. Často to potom u nich vedie k pocitom smútku a beznádeje alebo vnímajú veci extrémne nepríjemne.
Logické myslenie
Ak sa človek snaží zistiť, čo sa okolo deje, začne tým, že si najprv začne zhromažďovať fakty. Snaží sa získať všetky dostupné informácie skôr, ako si začne vytvárať nejaký plán. Až potom, keď má tieto fakty k dispozícii, pokúsi sa zistiť pravdu. Človek má vrodenú túžbu zisťovať, aká je pravda.
Medzi základné znaky logického myslenia patria tieto:
- základom sú fakty,
- racionálne uvažovanie,
- kontext a perspektíva,
- vyvážené rozhodnutia.
Základom sú fakty
Človek s logickým myslením zostáva otvorený pre nové myšlienky, dokáže svoje myslenie meniť a pozerať na situácie z viacerých uhlov pohľadu.
Racionálne uvažovanie
Racionálne myslíme vtedy, keď používame zdravý rozum a rozhodujeme o tom, či je niečo pravdepodobné a uskutočniteľné. Človek pri tomto spôsobe myslenia zostáva nad vecou a hľadá dôkazy.
Dôraz na kontext a perspektívu
Uvedomomovanie si situácie v jej kontexte a zohľadňovanie rôznych perspektív charakterizuje logické myslenie človeka. Taktiež umenie počkať na výsledok a zistiť si, čo sa naozaj stalo, je znakom tohto myslenia. Pomáha nám to začleniť si udalosti a postrehy do kontextu. Pri takomto spôsobe myslenia si tiež dokážeme uvedomiť, že všetky veci prichádzajú a zase odchádzajú. Získavame tak správny pohľad na to, čo sa deje a ako je dôležité v skutočnosti to je.
Vyvážené rozhodnutia
Väčšina dospelých ľudí nevidí veci čiernobielo. Aby sme porozumeli nejakej situácii, je potrebné vnímať viacej faktorov, ale nie vždy všetky máme k dispozícii. Naše myslenie modifikujeme tiež podľa vlastných skúseností, ktoré nám život dáva.Človek väčšinou dokáže pripustiť, že sa mýli a na základe toho je otvorený pre viaceré podnety, rady a pripomienky. Je tiež ochotný prijať fakt, že na niektoré otázky neexistuje odpoveď. Často ide o vec názoru alebo presvedčenia.
Znakom logického myslenia je aj to, že sledujeme myšienkové vzorce, ktoré sú prepojené a dávajú zmysel, rozumieme danej veci a na základe tohto porozumenia prichádzame k záverom, podľa ktorých potom jednáme.
Medzi základné spôsoby používania logiky patria tieto:
- dedukcia krok za krokom,
- práca s dôkazmi a faktami,
- rozbor argumentov a skladanie informácií,
- zapojenie úvah na vyriešenie situácie.
Tieto dva druhy myslenia sa u ľudí väčšinou striedajú. Málokto je taký, že by využíval len jeden druh myslenia. Dôležité je však o nich vedieť, aby sme vedeli, ktorý typ práve prevažuje a prečo sa správame a konáme práve tak a nie ináč.
ZDROJ: S. Peters: Paradox šimpanze
