České školy učia český jazyk pomocou 200 rokov starých metód, ktoré sa veľmi sústreďujú na znalosť terminológie. „Zakladáme si na znalostiach o jazyku, ale deti nevedia, prečo sa nejaké učivo učia,“ vysvetľuje nutnosť zmeny Stanislav Štěpáník z Pedagogickej fakulty Univerzity Karlovej.
A tak sa na spomínanej fakulte pripravuje nový spôsob vyučovania českého jazyka. Vedúci odborného tímu Stanislav Štěpáník sa inšpiroval Hejného metódou vyučovania matematiky. K tejto činnosti ho motivovalo predovšetkým to, že českí žiaci považujú češtinu za jeden z najmenej obľúbených predmetov, vnímajú ho ako zbytočne zložitý a nepraktický a tiež ho zaujala nevyhovujúca komunikačná schopnosť maturantov. Výsledkom spomínaného výskumu, ktorý potrvá tri roky, by mala byť odborná monografia. Neskôr by sa malo začať s prípravou adekvátnych učebníc. Súčasťou výskumu budú žiaci tretieho a šiesteho ročníka základnej školy a učitelia českého jazyka. Tretí a šiesty ročník si vedci vybrali preto, lebo v treťom ročníku začína systematická jazyková výučba a v šiestej triede sa rozvíjajú znalosti z prvého stupňa a nadväzuje sa na ne nové učivo.
„Hejného metóda výučby matematiky ma inšpirovala konštruktivistickým prístupom, kde si žiaci sami vytvárajú poznatky na základe porovnávania informácií so svojimi pôvodnými predstavami. Výskum sa zameria na možnosť využitia predchádzajúcich jazykových poznatkov detí, ktoré český jazyk pri komunikácii denne používajú. Skúmame, čo je dieťa schopné s jazykom robiť na detskej, nevedomej úrovni a ako tomu rozumie,“ zdôraznil Stanislav Štěpáník.
Jedným z cieľov výskumu je teda zistiť, čo deti vedia o jazyku pri nástupe do školy a tieto vedomosti následne využívať vo vyučovaní. Stanislav Štěpaník ďalej zdôrazňuje, že profesor Hejný svoj spôsob výučby matematiky zdokonaľuje už niekoľko desaťročí a výučba českého jazyka je len na začiatku. Hejného konštruktivizmus je však pre tím odborníkov veľmi inšpirujúci, pretože žiaka dáva do centra didaktického uvažovania, to znamená, že vychádza od neho a z jeho doterajších vedomostí, ktoré má. Aktívny je žiak a pasívny by mal byť učiteľ.
Uprednostňuje sa gramatika a literatúra
V základných školách je podľa Štěpaníka počet hodín dostatočný, ale dôraz sa dáva na gramatiku a nie na komunikačné zručnosti. Môže sa to zmeniť len vtedy, keby sa vhodným spôsobom nastavili prijímacie skúšky. Veľké množstvo gramatiky sa žiaci učia predovšetkým kvôli prijímacím skúškam. Keď málo pracujú s textami, nerozumejú im a potom nerozumejú ani ďalším veciam v iných predmetoch. Deti by sa nemali bifliť, ale mali by sa snažiť porozumieť tomu, čo sa učia. „V žiadnom prípade nechceme odstrániť vyučovanie gramatiky na základných školách. Chceme len prepojiť komunikáciu s poznávaním jazykového systému,“ pripomína Stanislav Štěpáník.
Na stredných školách sa zase uprednostňuje literárna výchova pred jazykovou a komunikačnou zložkou. Je to dané okrem iného i nedostatočným počtom hodín. Na niektorých stredných školách sú to len tri hodiny do týždňa. Učiva z literárnej výchovy je veľmi veľa a učitelia nemajú čas popri rozbore literárnych diel ešte aj na rozvoj komunikačných zručností.
Na výskumnom projekte, ktorý by mohol zmeniť i samotný obsah vyučovania češtiny odborníci z Univerzity Karlovej spolupracujú aj s Pedagogickou univerzitou v Krakove a s Prešovskou univerzitou.
Stanislav Štěpáník i jeho spolupracovníci si uvedomujú, že ich čaká náročná práca, ale zároveň vedia, že zmena je nutná.
