Spisovateľ a letec Antoine de Saint-Exupéry písal len o tom, čo skutočne cítil, čo si naozaj myslel a čo prežíval celým svojím srdcom. Ľudia doteraz veľmi radi čítajú nielen jeho Malého princa, ale aj výroky, ktoré mnohým denne dávajú silu a optimizmus.
Antoine de Saint-Exupéry sa narodil v Lyone 29. júna 1900. Narodil sa do francúzskej aristokratickej rodiny ako tretie z piatich detí Márie de Fonscolombe a grófa Jean de Saint-Exupéry. Jeho detstvo ovplyvnila otcova smrť, ešte pred Antoinovými štvrtými narodeninami. Po prvýkrát letel vo veku 12 rokov na letisku Ambérieu, no a vtedy sa rozhodol, že sa stane pilotom. V roku 1921 Saint-Exupéry začal slúžiť v armáde. Pôsobil v Štrasburgu. Tu sa vyškolil za pilota a jeho nasledujúca kariéra už bola jasná. Po odchode zo služby v roku 1923, Saint-Exupéry pracoval v niekoľkých profesiách, ale v roku 1926 sa vrátil k lietaniu. Pracoval ako pilot pre Aéropostale, súkromnú leteckú spoločnosť, ktorá prevážala poštu z Francúzska do Senegalu. V roku 1927 bol Saint-Exupéry menovaný za veliteľa leteckej stanice na myse Juby v južnom Maroku. Tu začal písať svoju prvú knihu s názvom Courrier Sud (Pošta na juh), publikovanú v roku 1929. V roku 1931 vydal knihu Vol de nuit (Nočný let), ktorá ho v literárnom svete vyniesla na vrchol. Bolo to prvé z jeho hlavných diel a získal zaň cenu Prix Femina. Toho istého roku sa oženil s Consuelou Suncin de Sandoval a taktiež bol menovaný Rytierom Čestnej légie. V roku 1935 sa Saint-Exupéry pokúsil zlomiť rýchlostný rekord pri lete z Paríža do Saigonu. Bohužiaľ jeho lietadlo havarovalo v líbyjskej púšti a on aj s ďalším pilotom museli tri dni hľadať pomoc. Až na štvrtý deň ich zachránil beduín, ktorý prišiel na ťave a našiel ich oboch dehydrovaných. V roku 1938 bol vážne zranený pri druhom páde lietadla, tentokrát letel medzi New Yorkom a Tierra del Fuego v Argentíne. O svojich vojnových skúsenostiach písal v knihách Pilote de guerre (Vojnový pilot) a Lettre à un otage (List rukojemníkovi), ktoré boli zverejnené v roku 1942. Le Petit Prince (Malý princ) sa objavil v roku 1943. Okrem toho, že túto knihu napísal, sám ju aj ilustroval. Z knihy sa doteraz predalo vyše 80 miliónov kópií a je jednou z 50 najpredávanejších kníh súčasnosti. Neskôr v roku 1943 sa Saint-Exupéry vrátil k francúzskym jednotkám v severnej Afrike, a to napriek tomu, že mal zakázané lietať kvôli zraneniam z predošlých havárií. 31. júla 1944 Saint-Exupéry vyrazil zo základne na Korzike aby preletel okupované Francúzsko. Nikdy sa však nevrátil. Dodnes ho ľudia poznajú hlavne vďaka knihe Malý princ, ale aj vďaka nesmrteľným výrokom, ktoré robia denne radosť ľuďom na celom svete.
O LÁSKE
„Správne vidíme iba srdcom. Čo je dôležité, je očiam neviditeľné.“
„Pravá láska začína vtedy, keď nečakáme nič naspäť.“
„Láska nespočíva v tom, že sa pozeráme jeden na druhého, ale v tom, že sa spolu pozeráme rovnakým smerom.“
„Si navždy zodpovedný za to, čo si k sebe pripútal.“
„Nepleť si lásku s vlastníckym poblúznením. Z neho pochádza to najhoršie trápenie.“
„Z lásky, na rozdiel od všeobecnej mienky, trápenie nepochádza. Trápenie plynie z túžby vlastniť, a tá je opakom lásky.“
„Pokiaľ miluješ bez nádeje, radšej o svojej láske mlč.“
„Odlúčenie ťa naučí skutočne milovať.“
„Miluješ, pretože miluješ. Pre lásku niet dôvodu.“
„Ak niekto bedáka, že ho zradil svet, robí tak preto, lebo to on zradil svet. Ak niekto narieka, že láska mu nepriniesla šťastie, robí tak preto, lebo v láske klamal sám seba.“
„Láska je láskou až vtedy, keď nečaká, že bude tiež milovaná.“
„Láska je väčšia než príval slov. O láske sa nediskutuje. Láska jednoducho je.“
„Láska začína tam, kde sme schopní prestať myslieť na seba a ochotní vykonať niečo pre druhého, čo nás niečo stojí.“
O PRIATEĽSTVE
„Ľudia už nemajú čas, aby niečo poznávali. Kupujú v obchodoch veci už úplne hotové. A pretože priatelia nie sú na predaj, nemajú priateľov.“
„Môj priateľ mi nikdy nič nevysvetľoval. Možno si myslel, že som rovnaký ako on.“
„Je veľmi smutné zabúdať na priateľov. Nie každý mal priateľa. A ja sa bojím, že budem taký, ako dospelí zaujímajúci sa len o číslice.“
„Priateľstvo poznám podľa toho, že ma nemôže sklamať, skutočnú lásku podľa toho, že mi nemôže ublížiť.“
„Taká bola predtým moja Líška. Bola rovnaká ako tisíce iných líšok. Ale ja som ju skrotil a teraz je pre mňa jediná na celom svete.“
O DEŤOCH A DOSPELÝCH
„Všetci dospelí boli kedysi deťmi. Lenže málokto z nich si to pamätá.“
„Dospelí veľmi milujú čísla. Keď im povieš, že máš nového kamaráta, nikdy sa nepýtajú na to najhlavnejšie. Nikdy nepovedia: „Aký má hlas? Na čo sa rád hrá? Chytá motýle?“ Namiesto toho sa pýtajú: „Koľko má rokov? Koľko má súrodencov? Koľko váži? Koľko zarába jeho otec?“. A potom si myslia, že už ho poznajú.“
„Dospelí nikdy ničomu sami nerozumejú. Pre deti je veľmi únavné im všetko stále a stále vysvetľovať a vykladať. Od detí si to vyžaduje veľa zhovievavosti.“
„Keď dospelým povieš: „Videl som pekný dom z ružových tehál, za oknami má pelargónie a na streche sadajú holuby,“ nedokážu si ten dom predstaviť. Musí sa im povedať: „Videl som dom za sto tisíc frankov“. A hneď volajú: „Aká krása!“
„Jedine deti vedia, čo hľadajú.“
