Pred niekoľkými rokmi internet obleteli obrázky kartónovej škatule, ktorú dostávajú fínski rodičia od štátu ako základnú výbavičku pri narodení každého dieťaťa a môžu ju zároveň používať ako miesto na spinkanie pre novorodenca. Okrem toho, že išlo o niečo nezvyčajné, zdalo sa mi to zvláštne. Vtedy som ešte netušila, že jedného dňa si bude v podobnej štátom poskytnutej postieľke odfukovať aj môj vlastný syn a budem mať možnosť lepšie pochopiť ich pravý význam.
Kartónové postieľky sme spoznali v Škótsku
Vo Fínsku, kde majú tzv. baby-boxy tradíciu už celé desaťročia, som nikdy nebola. Po svadbe však moje a manželove kroky zamierili do inej krajiny na severe Európy. Bolo ňou Škótsko vo Veľkej Británii. Tu sa nám v auguste 2015 narodila dcérka a po dvoch rokoch, ktoré som s ňou strávila doma, sa mi podarilo nájsť si prácu zdravotnej asistentky detských zdravotných sestier – „health visitoriek“.
Hneď na druhý deň po mojom nástupe na túto pozíciu sme sa s kolegyňami zúčastnili tréningu o prevencii SIDS (Syndrómu náhleho úmrtia dojčiat). Jednou z hlavných tém školenia boli zásady bezpečného spania a súčasťou bola aj prezentácia projektu, ktorý v tom čase spúšťala škótska vláda – Baby Box Scotland. Umožňuje bábätkám spať vo vlastnom a čistom priestore, na chrbátiku na rovnej ploche a blízko svojich opatrovníkov. V rámci tréningu predchádzania smrti dojčiat, ktorý v mnohých ohľadoch pochopiteľne vyvolával emócie smútku, bol náhľad do škatule príjemným spestrením. Maličké oblečenie, knižky či hračky vo mne vyvolali materskú nostalgiu a ja som sa tešila, že si snáď raz otvorím takéto prekvapenie aj pre svoje dieťa.
Čo rodič nájde v baby boxe?
O rok na to som už vypĺňala objednávku Baby Boxu v letáčiku od mojej pôrodnej, alebo skôr tehotenskej asistentky (midwife) a asi mesiac pred plánovaným termínom narodenia nášho syna nám kuriér doručil balík pre nový prírastok do rodiny.
Kartónová škatuľa má na stenách a vrchnáku obrázky, ktoré môžu staršie deti v rámci príprav na príchod nového súrodenca vyfarbiť. Ilustrácie sú inšpirované škótskou tematikou, sú medzi nimi bodliaky (národný kvet Škótska), chlpaté škótske kravy či Lochneská príšera. Ich autorkou je študentka dizajnu na univerzite v Edinburgu Leanne Youngová. Jej návrh zvíťazil v konkurencii sedemdesiatich uchádzačov, ktorí sa zapojili do súťaže o tisíc libier venovaných na tento účel.
Ako pohodlné a bezpečné miesto na spanie slúži samotná škatuľa s matracom, napínacou plachtou a polyesterovou priedušnou prikrývkou. Bábätko v nej môže odpočívať prvé tri až štyri mesiace života, či už je to jeho hlavná postieľka, alebo náhradný priestor, kam ho môžete dať počas dňa, keď sa rodina nezdržiava v spálni a chce mať dieťatko pri sebe. Ďalej v škatuli nájdete oblečenie vo veľkostiach od novorodeneckej do 6 mesiacov, podbradník, pilníčky na nechty, cestovnú podložku na prebaľovanie, bavlnené štvorce či digitálny ušný teplomer. V čase kúpania poslúži osuška, špongia a teplomer do vody, ktorým zároveň odmeriate aj teplotu v izbe. Myslelo sa aj na prvé rozvíjajúce aktivity pre dieťatko, balíček obsahuje dve knižky, hračku-mojkáčika, hryzadielko a podložku na hranie. Veľmi obľúbenou súčasťou je šatka na nosenie. Pre rodičov sú v škatuli dámske popôrodné vložky, vložky do podprsenky a malé balenie kondómov.
Organizácia Parent Club Scotland (Klub škótskych rodičov), ktorá iniciatívu zastrešuje, na svojej stránke zverejnila video z rozbaľovania baby boxu, kde si môžete pozrieť celý jej obsah.
Škatuľa teda obsahuje všetko, čo na život s malým bábätkom potrebujete, alebo aspoň základný štandard, s ktorým „prežijete“. To pomôže nielen rodinám s nižším príjmom, ktoré by si nemohli dovoliť ani toto, ale aj bohatším začínajúcim rodičom, ktorí majú v dobe presýteného trhu problém zhodnotiť, čo skutočne potrebujú a čo nie. Mojou najväčšou otázkou bolo, prečo v škatuli nie sú plienky. Odpoveď sa mi nepodarilo zistiť. Viacero rodičov sa vo fórach a prieskumoch vyjadrilo, že by plienky uvítali, dokonca som sa niekde dočítala návrh, že by sa do škatule mal zaradiť štartovací set látkových plienok, keďže práve ich počiatočné vysoké náklady mnohých rodičov odradia od látkovania. Na porovnanie by sa dalo napísať, že jednorazové plienky sú v Británii pomerne lacné, dajú sa kúpiť v prepočte už za 0,05 £ za kus.
Každá jedna vec má pritom v boxe svoje opodstatnenie. Vo Fínsku sa jeho obsah počas rokov menil rovnako ako jeho obyvatelia a kopíruje najnovšie trendy. Do roku 2000 boli napríklad súčasťou boxu detské cumlíky či dojčenské fľaše. Ako sa zistilo, že dojčenie matkou je pre vývin dieťaťa najlepšie, z boxov zmizli. Oblečenie je dnes rodovo neutrálne, lebo chlapci a dievčatá sú si rovní. Pribudla tiež antikoncepcia, aby sa rodičia chránili pred nežiadúcim tehotenstvom. Každý rok sa stretne komisia, ktorá schvaľuje, čo bude súčasťou boxov v nasledujúcom roku.
Škatule pre bábätká sú pomocou i symbolom rovnosti
Zatiaľ čo Škótsko s programom začalo až v roku 2017, v spomínanom Fínsku tradícia baby boxov od štátu siaha už do obdobia pred druhou svetovou vojnou. Prvé boxy sa začali rozdávať v roku 1938, pričom spočiatku ich dostávali len rodiny s nízkym príjmom a od roku 1949 všetci.
V tridsiatych rokoch bolo Fínsko veľmi chudobnou krajinou s vysokou mierou úmrtnosti detí a novorodencov. Kartónová postieľka mala za cieľ nielen bojovať s touto skutočnosťou, ale jej získanie bolo podmienené návštevou lekára či tehotenskej poradne do štvrtého mesiaca. V obidvoch prípadoch mala iniciatíva úspech.
Hlavnou myšlienkou, prečo však vláda poskytuje krabice pre novorodencov všetkým rodičom, bez ohľadu na ich sociálne zázemie, bolo vysvetlenie, že si vážia život každého dieťaťa rovnako. Tým, že sa poskytuje celé roky, nemohli túto tému zneužiť na svoju popularizáciu ani žiadni politici. A rovnako sa baby boxy neodvážili ani zrušiť.
Niektorí uprednostnia radšej peniaze
Fínsky program je veľmi podobný škótskemu, je tu však aj možnosť požiadať o alternatívu v podobe finančného príspevku. Tú využíva asi len 5 % rodín, keďže je celková cena baby boxu je podstatne vyššia. Obsah je v súčasnosti veľmi podobný, maličkí Fíni dostávajú v dôsledku inej klímy aj hrubšie zimné oblečenie, a súčasťou balíka je ešte set látkových plienok (posledných tridsať rokov pred prelomom tisícročí sa dávali jednorazové).
Čo na takúto pomoc štátu rodičia?
Názory rodičov a verejnosti sú rôzne. Často im dobre padne vedieť, že štátu na nich záleží a bábätko je vo svojej rodnej krajine vítané. Pochopiteľne zaznelo aj veľa vyjadrení, že 6 miliónov ročne, ktoré Škóti na projekt vyčlenili, by sa dalo využiť aj inak. Veď načo dávať niečo tým, ktorí majú dosť prostriedkov, aby si to kúpili sami? Hoci o baby box nemusia požiadať všetci, obchody s tovarom z druhej ruky už teraz, dva roky po odštartovaní programu, bežne ponúkajú na predaj tovar z balíka. Odporcovia často hovoria, že podporu by mali dostať len tí, čo ju naozaj potrebujú, a to nielen do polroka života dieťaťa, ale aj neskôr. Zástancovia tohto štartovacieho balíka im na to oponujú najčastejšie týmito argumentmi:
- Je veľmi ťažké určiť, kto pomoc na sociálnej úrovni skutočne potrebuje. Nech sú kritériá akékoľvek, vždy sa nájdu jedinci, ktorí sa systémom akosi prešmyknú a pomoc, ktorú by potrebovali, nedostanú.
- Dieťa nemôže za to, do akej rodiny sa narodilo, a preto je fér, ak majú deti oblečené napríklad rovnaké bundičky z baby boxu, lebo nikto nebude vedieť, či sú bohaté alebo chudobné (Škótski žiaci chodia do školy v uniformách).
- Baby box šetrí nielen peniaze, ale aj čas a energiu, ktorú by rodičia a príbuzní vynaložili na nákup výbavičky.
Je tiež mnoho rodičov, ktorí by podporu od štátu uvítali, ale v inej podobe. Niektorým by sa viac páčili poukazy na nákup vecí pre bábätko, aby si mohli značku a dizajn vecičiek sami zvoliť. Mnohí tiež poukazujú na to, že najpálčivejším problémom nie sú pri výchove detí veci, ale starostlivosť o ne, keďže ceny škôlok, jasličiek či opatrovateliek považujú za veľmi vysoké.
Dalo by sa zhrnúť, že napriek pochopiteľným nevýhodám programu je baby box pre mnohé rodiny užitočný. Aj rodičom, ktorí nie sú na pokraji hmotnej núdze, totiž pomáha s výberom a učí ich múdremu, šporovlivému spôsobu starostlivosti o dieťatko. Otázkou zostáva, či bude tento štýl vyhovovať chudobnejším rodinám, ktoré by z neho mohli najviac vyťažiť, a neuprednostnia radšej značkové oblečenie a najnovšie moderné výdobytky, ktoré ich povedú do dlhov.
Sama som totiž počas svojej práce prišla do kontaktu s rodinami, ktoré radšej nechali svoje bábätko spať na manželskej posteli či v trendovom kočiariku, ako by ho mali položiť do kartónovej škatule na zemi. Tú použili ako obal na poštovú zásielku či priestor na skladovanie vecí pri sťahovaní.
A ako je to na Slovensku?
Celonárodná podpora rodičov v podobe baby boxov neexistuje. Všetky rodiny majú nárok na finančný príspevok pri narodení dieťaťa. Existujú aj dodatočné formy podpory, no tie sa viažu skôr na menšie krátkodobé komunitné či sociálne projekty.
Rodiny, ktorým sa páči spanie bábätka v kartónovej škatuli, si ju môžu zakúpiť aj na Slovensku od súkromnej spoločnosti Slovak Baby Box, ktorá sa inšpirovala fínskou tradíciou. Cena za jeden box je 100 až 500 €. Podľa toho, čo si do škatule vyberiete. Hoci v tomto prípade bude mať bábätko miesto na spanie a základnú výbavičku, nedá sa tu naplniť myšlienka rovnakého férového začiatku života pre všetkých.
Veľmi zaujímavá je otázka bezpečného spania novorodencov a súvisiaca miera úmrtnosti detí do 1 roku života. V roku 2017 bolo na Slovensku podľa štatistickej stránky data.worldbank 4,6 úmrtí na 1000 pôrodov, čo je menej ako v USA, ale viac ako v Česku, Francúzsku, Nemecku, ale i v Bielorusku, Chorvátsku, Grécku, Taliansku či na Kube. Na porovnanie, vo Fínsku bolo toto číslo 1,9 a v Škótsku podľa asociácie National Records of Scotland 3,3.
Veľký rozdiel je v tom, ako autority pristupujú k vzdelávaniu obyvateľstva v tejto oblasti. V Škótsku existuje občianske združenie pre syndróm náhleho úmrtia v ranom detstve Scottish Cot Death Trust. Je to celonárodná charita, ktorá sa venuje výskumu a slúži rodinám zasiahnutým smrťou dieťatka. Poskytujú tiež podklady pre školenia zdravotných pracovníkov, ktorí potom poskytujú zjednotené informácie rodičom.
My ako rodina sme tu v Škótsku o bezpečnom spaní bábätiek počúvali veľa pred narodením detí, v pôrodnici, od pôrodných asistentiek, ktoré chodia na návštevu matky a dieťatka prvé dni až týždne po návrate z nemocnice, ale aj od detských sestier či lekárov. Štandardizované informácie sú zhrnuté v príručkách a letáčikoch, ktoré dostáva každý rodič a aj na internete je veľmi ľahké odlíšiť oficiálne stránky od neoficiálnych.
Na Slovensku sa tento problém nerieši celoplošne. Existuje projekt s názvom Mamička, dýcham, ktorého náplňou je poskytovanie monitorov dychu pre pôrodnice a domácnosti so zraniteľnými novorodencami. Pokiaľ ide o informovanosť, zvyčajne je to na jednotlivých rodičoch a zdravotných pracovníkoch. Informácie si mamičky vyhľadávajú v časopisoch o výchove či na rôznych internetových stránkach či fórach, prípadne sa pýtajú svojej detskej lekárky. Dajú sa nájsť, no je potrebné uskutočniť určitý výskum, posúdiť zdroje, motiváciu napísania jednotlivých článkov či krajinu pôvodu, nájsť si cestu v prípade (niekedy len zdanlivo) protichodných informácií. Mamičkám to dáva na jednej strane väčšiu slobodu a príležitosť dozvedieť sa viac. Možno tu však predsa len chýba čosi spoločné, jednoznačné, k čomu by sa jednotne priznali slovenskí lekári či vedenie štátu, a vytvoril by sa tak základný, bezpečný rámec pre všetkých.
Je veľa spôsobov, ako sa postarať o naše deti. Veľa miest, kde môžu bezpečne spinkať a veľa vecičiek, ktoré im môžeme zadovážiť. Neexistuje jedna univerzálna správna cesta, ako dieťa milovať, no keď už hľadáme rady, najviac nás uspokoja a pomôžu tie overené od skutočných odborníkov.
