Deti menia kvalitu vzťahu a nestratiť seba a partnerstvo je niekedy doslova umením. Aj stabilnými vzťahmi môže príchod potomka do ich rodiny poriadne zamávať. Zákonite vzťah bude iný, s inou dynamikou aj hĺbkou. Prečo? Lebo nič už nebude také, ako predtým. A ako si toto spolužitie aj užiť, nielen prežiť, a prečo je lepšie nemať žiadne očakávania na vzťah i na sex po narodení dieťaťa?
Príchod dieťaťa na svet je nádherná skúsenosť aj etapa v partnerstve. No nie je to len romantická idylka. Narodením, hoc vytúženého bábätka, nastane nová kapitola v životoch oboch partnerov. A na mnohé zmeny sa jednoducho nedá pripraviť, treba to zažiť. Deti veľmi ovplyvnia kvalitu vzťahu. „Hlavne blízkosť. Niekedy sme si dosť vzdialení. V princípe si ale myslím, že náš vzťah vďaka deťom viac rozkvitol, hoci deti sú drina a fuška,“ priznáva sa v podcaste Medzi nami 36-ročná matka dvoch detí, Mirka Ábelovská. Najväčším rizikom pre partnerský vzťah po narodení detí je podľa nej to, že sa človek ráno zobudí, nasleduje šichta, ktorá nezriedka trvá do noci a uprostred toho kolotoča ľudia zabúdajú, že sú aj partnermi a že sú aj v tom chaose spolu. Jednoducho povedané, že sú na všetko dvaja. Aj keď dojčiť dokáže iba mama, partneri – muž a žena - sú jeden tím, nie súperi.
Deti jednoducho všetko, čo sme dovtedy poznali a zažili, posunú na inú úroveň. Súhlasí s tým aj otec dvoch detí Miroslav Spaka. „Nevedeli sme si predstaviť žiť s deťmi a teraz nechápeme, ako sme mohli žiť bez nich,“ hovorí o príchode detí do svojho života.
Kašlite na ideálne predstavy a očakávania
Čo sa zmení v partnerskom živote po narodení detí? Často práve vtedy, keď by sme očakávali to najkrajšie obdobie v našom živote, vzťahy začínajú zlyhávať. Najväčším zabijakom vzťahov sú naše nereálne očakávania. Takmer ako dýchanie je po narodení detí dôležité dať si čas, dopriať ho sebe i svojmu partnerovi. Iba tak sa podarí zachovať si nadhľad a nepodľahnúť tlakom okolia. Presne pred tým varuje v podcaste Medzi nami psychológ a otec dvoch detí, Andrej Zemandl. „Predstavy, očakávania sú najväčším nepriateľom vzťahu i rodičovstva. Zabíjajú zvedavosť voči tomu druhému.“ Samozrejme, že máme očakávania, aké to bude po narodení dieťaťa, ale pravdou podľa Zemandla, je fakt, že „samotné narodenie dieťaťa ani nezabije fungujúci vzťah a ani neopraví vzťah, ktorý sa borí s problémami.“ Spoliehať sa teda na to, že dieťa zachráni dysfunkčný vzťah, je naivná predstava a mýtus.
Nový svet ženy po pôrode
„Prvé dni som v nemocnici preplakala, lebo som si myslela, že som najhoršia mama na svete, keď neviem dojčiť a môj synček musel prejsť ešte v nemocnici na umelú stravu. Mala som strach, že či sa budem vedieť o synčeka postarať po zdravotnej stránke a vynárali sa mi rôzne otázky typu "čo keď...". A navyše, v nemocnici sme dostali novorodeneckú žltačku a neplánovane sme museli ostať dlhšie,“ prezradila dvojnásobná matka a úspešná koučka Monika Mihoková o svojich prvých dňoch materstva.
Obzvlášť po pôrode je žena veľmi citlivá a zraniteľná. Môžu za to do istej miery aj hormonálne zmeny a prvorodičky často majú pocit, že sa im deje všetko naraz. Je toľko vecí, na ktoré si čerstvá mamina musí zvyknúť a navyše, ak je na to vôbec čas, spracovať si aj prvý pôrod. Jeho priebeh a tú veľkú zmenu v jej živote, ktorá nastala. Lebo „staré sa pominulo a nastalo nové. Iná, nová etapa v živote a to nemusí byť vždy jednoduché. Aspoň na začiatku. Vďaka Bohu za môjho muža, ktorý mi bol veľkou oporou,“ opísala svoje prvé dni po prvom pôrode 36-ročná mama Janka. Podľa nej je trochu problém, že síce veľa budúcich matiek sa poctivo venuje predpôrodnej príprave, ale mizivé percento matiek venuje pozornosť vlastnej popôrodnej príprave. „Pri druhom synovi som to už nepodcenila. Dôkladne som si vopred pripravila jedálniček na celé šestonedelie, zoznam príjemnej hudby, vypísala som si aj kontakty na blízke priateľky, ktoré mi boli oporou aspoň telefonicky, lebo bývajú na opačnom konci krajiny. Celá táto príprava mi veľmi zjednodušila život po pôrode a rýchlejšie som sa aj zotavila.“
O tom, že podpora je pre novopečené matky, ale aj otcov nevnímajúc, skutočne dôležitá, zdôrazňujú mnohí psychológovia. Kvalitná podpora totiž dodáva väčší komfort, pohodu i bezpečie. Ocenila ju aj Monika, ktorej prišla v úvode na pomoc mama. „Prvé týždne bola u nás moja mamka, ktorá mi pomáhala a ukázala všetko potrebné, aby sme sa rýchlo doma zabehli.“
Emočná labilita a strata kontroly nad vlastným životom
V nereprezentatívnom prieskume, ktorý realizoval psychológ A. Zemandl na tému: Čo ženy prekvapilo po pôrode, väčšina matiek uviedla, že to bol vzťah k svojmu telu, dojčenie, deficit spánku, tlak okolia, nízka sebadôvera po pôrode či protichodné rady okolia. „Aj keď to stálo za to, mnohé ženy uvádzali v tomto prieskume i stratu kontroly nad vlastným životom a emočnú labilitu. Toto všetko sú časti tej skúsenosti, kde v polovici z nich sa premieta tlak z očakávania. To sa prejavuje obzvlášť pri dlho očakávanom bábätku. Téma očakávaní je desaťkrát silnejšia v tomto prípade,“ vysvetľuje Zemandl. Je tomu tak podľa neho aj preto, že na vytúžené bábätko si museli páry počkať dlhšie. Niekedy sú to aj roky a je niekedy je problém ustáť tlaky okolia a projektované očakávania aj zo strany blízkej rodiny či širšieho okolia.
Tlak z očakávania je strašiakom vzťahov
Tak či onak pravdou je, že narodenie dieťaťa mení v rodine, v páre a partnerstve veľmi veľa vecí. Je to nová situácia, ktorú treba pochopiť, uchopiť a prijať so všetkým, čo prinesú nasledujúce dni. Nie vždy je to idylické, keď bábätko romanticky zaspí ako v reklame na Pampers plienky. Únava, spánkový deficit či hormonálne zmeny dokáže pekne skomplikovať veci a zamávať aj dlhoročným stabilným vzťahom. „Pravdu povediac sex bolo to posledné na čo som mala po šestonedelí chuť. Navyše, nevedela som sa zbaviť pocitu zbabraného pôrodu, hoci som sa naň dôkladne pripravovala. Pôrodník, ktorý prišiel úplne nakoniec, mi úplne zbytočne nastrihol hrádzu. Navyše, mi ju šil bez anestézie a bolo to horšie ako celý pôrod a ja som sa cítila strašne bezmocne,“ hovorí o svojej traumatizujúcej skúsenosti 35-ročná Ester. Práve toto bol dôvod, prečo manžela dlho po pôrode odmietala. „Mala som príšerné bolesti, trvalo dlhý čas, kým som opäť nadobudla sebavedomie, odpustila som sebe aj lekárovi, ktorý mi rutinne nastrihol hrádzu a spôsobil mi tak veľa bezsenných nocí a bol spúšťačom popôrodných tráum. Náš intímny život s mužom utrpel. Dlho sme si hľadali cestu k sebe - duševne aj telesne. Ale utriaslo sa to. Našli sme si dokonca pár nových polôh a sme si tak ešte bližší. Teraz sme k sebe navzájom vnímavejší a za toto som vďačná,“ hovorí o svojej intímnej skúsenosti Ester.
Psychológ Andrej Zemandl odporúča v podobných prípadoch prekvapivo jednoduchú vec: láskavosť voči sebe. „Doprajte si individuálnu i párovú podporu. Keď ste v neustálom tlaku, (poznm.red.:v tehotenstve, pôrode či vo výchovných dilemách), a necítite sa kompetentne, treba sa zastaviť a otvoriť tú tému v páre, alebo s nejakým odborníkom. Naše deti potrebujú cítiť, že sa cítime kompetentne a že v konečnom dôsledku zvládneme všetko.“
Deti menia kvalitu vzťahu
Psychoterapeutka vo výcviku Zuzana Junková tvrdí, že mnoho, možno aj väčšina párov, zažíva po narodení dieťaťa krízové obdobie. Niet sa čo čudovať. Muži aj ženy berú na seba nové roly, ktoré určujú, ako vyzerá ich deň, čo budú robiť, kedy vôbec pôjdu spať a často i to čo budú jesť. „Predovšetkým však tieto nové roly od nich vyžadujú aj naučiť sa úplne novým schopnostiam, na ktoré ich nikto vopred nepripravil,“ zamýšľa sa Junková s tým, že dojčenie, utešovanie, uspávanie a ďalšia starostlivosť o malé bábätko vyzerajú na prvý pohľad síce jednoducho a prirodzene, ale vyžadujú si cvik a veľkú dávku trpezlivosti. Matka aj otec strádajú čas na seba navzájom, ale i na svoje vlastné potreby a záujmy. „Často sa tiež stáva, že sa partnerstvo začne utápať v rodičovských povinnostiach a toto môže byť neskôr problém.“
Tak či onak, narodením detí do rodiny, partnerstva sa síce veľa vecí mení, počnúc našim vnútorným prežívaním, vzťahu k sebe, deti, partnerovi končiac, ale je to v konečnom dôsledku obohacujúce. Ak si dovolíme a pripustíme, že nové zákonite nemusí znamenať zlé. Je to len iná kvalita života. Priznáva to aj trojnásobný otec Marek. Narodením detí sa jeho manželstvo naštrbilo. Kríza vo vzťahu sa začala už narodením prvého dieťaťa. „Pri prvom prišlo k istému odcudzeniu, ktoré som však čakal a bolo to v poriadku, najskôr som extra čas vyplnil prácou a neskôr prevzal veľkú časť starostlivosti o rodinu, keď sa pracovne angažovala manželka. Pri druhom som na začiatku prevzal prvé dieťa a neskôr hlavne druhé, kým manželka dobiehala zameškané v práci.“ Ich vzťah sa zlomil po treťom dieťati, ktoré prišlo neplánovane. „Dosť som sa mu bránil, lebo som mal pocit, že to kapacitne nezvládneme. Presne to sa aj stalo - manželka sa uzatvorila najskôr s tretím dieťaťom a potom s prácou a to viedlo efektívne k rozpadu nielen vzťahu, ale aj rodiny.“
Aby straty boli čo najmenšie
Čo partnerom a rodičom zároveň poradiť? Sotva jestvuje univerzálna odpoveď, lebo každý z nás je iný a má vlastný životný príbeh. Možno snáď malé svetlo ponúkne aj odporúčanie 40-ročného Mareka, podľa ktorého sme všetci v procese a ľudia sa jednoducho menia. „Ja sám som si prešiel premenou z človeka, ktorý nemal príliš vzťah k malým deťom k niekomu, kto strávil pol roka na "materskej" s ročným dieťaťom a je okolím vnímaný ako mamička v nohaviciach,“ vysvetľuje s tým, že: „asi pomôže rozumne si odkomunikovať očakávania na mesiace a roky po narodení prvého, druhého či tretieho dieťaťa.“ Poukazuje pri tom na dva aspekty komunikácie - jasnosť a racionálnosť. Prečo? „aby sa neukázalo, že nutné obete, ktoré dieťa prináša, sú pre rodičov príliš veľké.“
Zo všetkého treba vyťažiť to najlepšie
Zaujímavé odporúčanie pre rodičov, partnerov ponúkla matka a biznis a life koučka, Monika Mihoková: „Partnerom by som odporúčala byť zhovievavý v oblasti intímneho života, tiež byť nápomocný viac v domácnosti a okolo dieťatka. Pozerať sa na vzťah, že je tam ďalší člen, ktorý potrebuje opateru a podporu v prvých rokoch života,“ spresňuje s tým, že v kalendári si máme vyčleniť aj pravidelný priestor pre svojho partnera. „Či to bude hodinka-dve za mesiac či týždeň, to je jedno. Je ideálne si to nastaviť v začiatkoch, aby sa o vzťah starali už aj po príchode dieťatka a nezanedbávali jeden druhého.“ Naprávať na vzťahu škody z odcudzenia totiž býva ďaleko náročnejšie.
Poznámka redakcie: Niektorí respondenti si neželali uviesť svoje celé meno.
