11.3.2021 - Neformálna diskusia ministrov financií Eduarda Hegera a školstva Branislava Gröhlinga na tému Plánu obnovy pre oblasť vzdelávania, bola tento týždeň online. Hovorili aj o tom, na čo presne budú v školstve peniaze použité. Lepšia digitalizácia, zážitkové učenie a inšpiratívnejšie prostredie vo vnútri škôl. To sú len niektoré z chystaných zmien.
„V predchádzajúcich obdobiach sme mali v školstve množstvo rôznych materiálov a dokumenty, ktoré boli skôr deklaratórne. Teraz je po prvýkrát tento materiál aj finančne krytý. Jasný plán, konkrétne opatrenia, konkrétne sumy. Je odpočtovateľný a ak ho teraz odprezentujeme, tak tie finančné prostriedky sú skutočne naviazané. Takže o všetkom, o čom rozprávame v Pláne obnovy a jednotlivých komponentoch, vieme realizovať, pretože na to finančné prostriedky sú. To je obrovská zmena oproti tým ostatným dokumentom,“ vymenoval prvé zmeny šéf rezortu školstva Branislav Gröhling.
V pláne obnovy je na oblasť vzdelávania plánovaná alokácia vo výške 798 miliónov eur, pričom na reformy inkluzívneho vzdelávania má smerovať 150 miliónov eur. Na vzdelávanie pre 21. storočie 448 miliónov eur a na zlepšenie výkonu vysokých škôl ďalších 200 miliónov eur. Ministerstvo financií SR už dalo návrh Plánu obnovy a odolnosti SR, do medzirezortného pripomienkového konania.
Čo je Plán obnovy a prečo je dôležitý?
Plán obnovy a odolnosti Slovenskej republiky je súčasťou spoločnej reakcie krajín EÚ na silný pokles hospodárstva v dôsledku pandémie nového koronavírusu. Pripomeňme, že slovenská ekonomika klesla v roku 2020 o 5,2 percenta. O prácu prišlo približne 50-tisíc ľudí. Slovensko zároveň musí riešiť dlhodobú výzvu ako zabrániť stagnácii životnej úrovne.
Európska únia nám ale v tejto situácii podáva pomocnú ruku. Slovensko sa na oplátku zaväzuje, že do roku 2026 príjme desiatky kľúčových reforiem. ktoré zvýšia kvalitu života. Zahŕňajú riešenia, ktoré dlhodobo odporúča Európska komisia: reformu dôchodkového systému, inklúziu v predškolskom vzdelávaní, obsahovú reformu v školstve, zmenu siete nemocníc, reformu riadenia vedy a výskumu, reformy, ktoré znižujú emisie a zlepšujú životné prostredie. Navyše, záväzkom vlády SR je zvýšiť životnú úroveň do roku 2030 na 92 % priemeru EÚ. Pre porovnanie, v súčasnosti je HDP na obyvateľa 74 %.
Cestovná mapa k lepšiemu Slovensku
Plán obnovy predstavuje rozsiahlu reformnú agendu sprevádzanú investíciami. Slovensko ho má odovzdať Európskej komisii (EK) do konca apríla tohto roka. Plán obnovy je podľa ministra financií Eduarda Hegera "cestovná mapa" k lepšiemu Slovensku. „Mám z tohto dokumentu veľmi dobrý pocit. Dokázali sme jasne pomenovať problémy a precízne vytýčiť cesty, ako ich riešiť. Vybrali sme priority, navrhli sme reformy a investície," skonštatoval šéf rezortu financií s tým, že plán považuje za realistický. Podotkol, že naplnenie cieľov si bude vyžadovať aj silnú politickú podporu, dobré organizačné schopnosti a veľa trpezlivosti.
Zo štrukturálnych tém vyzdvihol reformu riadenia vedy, výskumu a inovácií. Z hľadiska inklúzie v predškolskom vzdelávaní za významnú považuje obsahovú reformu v školstve.
„Rokmi sa školstvo zanedbávalo a nebolo doň investované až takým spôsobom. Dúfam, že tieto investície naštartujú všetky tie ostatné reformy. Tak je postavený aj Plán obnovy, ktorý sa skladá z reforiem a investícií,“ objasňuje minister školstva.
Podľa neho sa už niektoré reformy začali robiť, napríklad novela školského zákona. Niektoré reformy ešte čakajú na svoj čas. „Neskôr budú priamo naviazané na všetky investície, ktoré budú plynúť do školstva. Je pre nás dôležité, aby sa mladí ľudia vedeli uplatniť v živote a nielen na trhu práce. Niekedy nás naše školstvo pripravuje buď sa zamestnať, alebo ísť na Úrad práce. Menej už rozvíja tie ostatné kompetencie. Napríklad by som chcel možno podnikať, aby rozvíjal svoje ciele, a toto by mal byť obsah vzdelávania,“ načrtol možnú formu budúceho vzdelávania, ktorú bude mať pod krídlami Štátny pedagogický ústav. „A my naozaj ideme zmeniť obsah toho kurikula vzdelávania,“ ubezpečil.
Dostupné vzdelanie pre všetkých
Obsah vzdelávania musí byť prepojený so vzdelávaním učiteľov a na to nadväzuje aj tvorba konceptu nových učebníc. A práve od tohto si sľubuje veľkú zmenu v oblasti vzdelávania rezort školstva. Po novom by sa mali prepájať aj jednotlivé predmety a predmetové komisie. Žiaci a tak budú viac vzdelávať bádateľským, poznávajúcim spôsobom s akcentom na kritické myslenie. Zmenené budú totiž obsahy vzdelávania. „Na tomto budú reálne pracovať jednotlivé tímy. Chceme dosiahnuť prepojenosť vzdelávania medzi jednotlivými predmetmi. Predmetové komisie, ktoré sú zodpovedné za to, čo sa bude učiť. Chceme dosiahnuť, aby medzi sebou viac komunikovali. Dnes je napríklad situácia taká, že geografia nekomunikuje s predmetovou komisiou slovenčiny a podobne. Ani v minulosti medzi sebou veľmi nekomunikovali. Teraz ich dávame dokopy, aby komunikovali a aby vzdelávanie medzi jednotlivými predmetmi bolo prepojené.“
Všetko by to malo mať punc zážitkového vzdelávania, ktoré zaujme a inšpiruje. Cieľom je podľa ministra školstva ukázať mladým ľuďom aj iný pohľad na vzdelávanie. Rezort už napríklad oslovil na spoluprácu spisovateľa Daniela Heviera. Svojím pohľadom by mohol zasiahnuť do obsahu vzdelávania.
„Prvé ročníky by sme chceli prezentovať v septembri 2022. Ďalšie ročníky prídu na rad v roku 2026. Predpokladá sa zdĺhavá a náročná diskusia s odborníkmi predmetových komisií. Do pripomienok bude zapojená aj verejnosť a učitelia. Cieľom je založiť aj Žiacky poradný výbor,“ prezrádza Gröhling. „Tento Žiacky poradný výbor bude mať reálne možnosť spripomienkovať návrhy, ktoré prídu,“ doplnil Eduard Heger.
Žiaci sa môžu tešiť na to, že to učivo sa bude učiť lákavejšou a inovatívnejšou formou. Nebude to o bifľovaní, ale o tvorivej činnosti, kritickom myslení, prepájaní informácií a hľadaní súvislostí. Už teraz funguje pilotné vzdelávanie s takouto formou výučby na 30 školách. „Napríklad na jednej škole, keď sa učili o téme 2.svetovej vojny, pani učiteľka zobrala žiakov do mesta a hľadali veci, súvislosti, artefakty a informácie k tejto téme v rámci ich mesta. Hľadali úkryty, zisťovali viac informácií o partizánoch. Následne zo zozbieraných informácií robili aj prezentáciu v škole, ktorú reálne vytvorili z papiera. Získané informácie a svoju prezentáciu prezentovali celej škole. A túto tému prepojili aj s geografiou a literatúrou,“ dodal minister školstva.
Ministerstvo školstva čaká 5 reforiem
V predloženom materiáli sa uvádza, že sa má urobiť päť reforiem. Prvou je zabezpečenie podmienok na implementáciu povinného predprimárneho vzdelávania od piatich rokov. Ďalej je to zavedenie právneho nároku na miesto v programe predprimárneho vzdelávania od troch rokov. Druhou reformou je definícia konceptu špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb detí a žiakov a vypracovanie modelu nárokovateľných podporných opatrení vo výchove a vzdelávaní vrátane systému ich financovania. Ďalšou je reforma systému poradenstva a prevencie a zabezpečenie systematického zberu dát v oblasti podpory duševného zdravia detí. Nasleduje implementácia nástrojov na prevenciu predčasného ukončovania školskej dochádzky a úprava F-odborov. Poslednou reformou v tomto komponente má byť podpora desegregácie škôl.
Žiakom chcú poskytnúť vzdelávanie hodné 21. storočia
Pre kapitolu Vzdelávanie pre 21. storočie je vyčíslená suma na 448 miliónov eur. Cieľom je poskytnúť žiakom vzdelanie, ktoré je prispôsobené potrebám súčasnej spoločnosti. Čo si pod tým presne predstaviť?
Všeobecným cieľom je zvýšiť gramotnosť žiakov a zručnosti potrebné pre život v globálnej a digitálnej ekonomike a spoločnosti (kritické myslenie, digitálne a mäkké zručnosti). „Kurikulárna reforma základnej školy vytvorí nový obsah vzdelávania usporiadaný do troch viacročných cyklov. Výučba bude namiesto odovzdávania hotovej informácie vytvárať situácie, pri ktorých žiaci môžu informácie interpretovať v konfrontácii s reálnou skúsenosťou. Nové kurikulum si bude vyžadovať zabezpečenie nových učebníc a zmenu v príprave učiteľov tak, aby boli tieto zmeny schopní aplikovať v každodennej praxi," uvádza sa v predloženom materiáli. Súčasne reforma posilní kvalitu zručností pedagogických a odborných zamestnancov a bude ich motivovať k celoživotnému profesijnému rozvoju.
Ako v online diskusii informoval minister školstva, cieľom je zabezpečiť aj digitálne vybavenie škôl. Nejde pri tom len o rozdávanie počítačov do škôl. Rezort chce dávať školám k dispozícií tiež inovatívne komponenty. Vytvoriť chce napríklad inkluzívne učebne. Na školách by mali pôsobiť digitálni koordinátori. Pomôžu učiteľom a žiakom dostať do praktického užívania celú digitalizáciu.
„Doteraz sa obnovovali školy zvonka, bola napríklad vymenená strecha, alebo bola vymaľovaná. My by sme radi obnovili vnútro škôl. Aby mali lepšie vybavenie, aby mladí ľudia trávili v týchto školách viacej času a mohli sa tam lepšie vzdelávať,“ doplnil minister školstva.
Plán obnovy pamätá aj na vysoké školy
Tretí komponent v školstve sa zameriava na zvýšenie výkonnosti vysokých škôl. „Cieľom je podporiť ich diverzifikáciu, profiláciu, inklúziu a spoluprácu so zahraničím a súkromným sektorom," píše sa v predloženom materiáli. Dlhodobým cieľom je, aby sa aspoň jedna slovenská univerzita umiestnila medzi TOP 500 univerzitami sveta v renomovaných akademických rebríčkoch a ďalšie univerzity sa pravidelne umiestňovali v TOP 1000.
Medzi reformy v tejto oblasti bude patriť zmena financovania vysokých škôl vrátane zavedenia výkonnostných zmlúv, zavedenie systému periodického hodnotenia vedeckého výkonu či nový prístup k akreditácii vysokoškolského vzdelávania. Ďalšia reforma sa má zamerať na riadenie vysokých škôl či na koncentráciu excelentných vzdelávacích a výskumných kapacít.
